kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Do Salazara - SS/HP/CHS

plátnoX.jpg
Pár: Salazar Slizolin/Harry Potter/Charun Saperdon

Varovanie: slash, sex

Venovanie: Ilay


Upozornenie: Príbeh znova poskladaný z drrabblíkov 33/100. V deji sa prelína minulosť so súčasnosťou. Roky a všetko, čo sa týka zasahovania do minulosti berte s rezervou.
Výzva k príbehu: Ilay

Pár: Salazar Zmijozel/Harry Potter

Obdobie: Minulost v době čtyř zakladatelů :) (Preto sa prelína minulosť so súčasnosťou, musela som to nejako skĺbiť :> )

Žáner: Dobrodruzná romantika a Slash..xDD co víc si přát, zbytek nechám na tobě, nevadí mi nic, pokud nikdo z hlavních hrdinu neumře a nebude mučenej..xD

Zvláštnosti: Nechám se překvapit, možná že by Harry mohl umě zvěromagii to by bylo fajn nějaké pěkné zvířátko tulící..xD

Obľúbené ročné obdobie: jaro nebo podzim, mám ráda obojí..xDD

Hmm, myslím, že až na zveromágiu by to bolo splnené. Dúfam, že sa bude páčiť :)
 
oooOOOoooOOOooo

Rokfortská stredná škola čarodejnícka, 7. máj, anno domini 1107:
 
ooo1/100ooo
 
Zostúpil do podzemia. Vedel, že ho tu nájde. Možno ho ešte dokáže presvedčiť v tom, že sa mýli. Chodby tu boli presiaknuté temnotou. Chladom, vlhkom a kde-tu i plesňou.

Malo by sa s tým niečo urobiť, pomyslel si, keď sa dostal až celkom dole a vošiel do pravého krídla podzemných chodieb, v ktorých sa tohto času už vyznal tak dobre ako i on.

Zaklopal na dvere a chvíľu počkal, než sa pred ním zdráhavo odvorili.

Vošiel dnu.

Druhý muž, plavovlasý, štíhly, s ostro rezanou tvárou sa práve balil.

Godrick si povzdychol. „Je to skutočne nutné? To ťa naozaj už nepresvedčím?“
 
ooo2/100ooo

Salazar sa ani neobzrel. Mávol prútikom a veko kufra sa uzavrelo. Zmenšil ho a strčil si ho do vrecka habitu. „Vieš dobre, že nie. Svoj názor som vám jasne prezentoval. Viac ako len jedenkrát.“

„Sal, prosím!“

„Nepros! Nehodlám na svojom rozhodnutí nič meniť.“

„Si taký tvrdohlavý!“

„A boli časy, keď sa ti to na mne ohromne páčilo, však?“

Godrick si radšdej zahryzol do pery. Stále sa mu to na ňom páčilo a z časti ho i obdivoval. I keď bol momentálne viac nahnevaný.
Na seba i naňho.

„Čo tak kompromis?“

Salazar si nasadil na hlavu klobúk. „Také slovo nepoznám. Zbohom!“
 
ooo3/100ooo

Godrick mal dojem, akoby mu práve vytrhli srdce. Snažil sa spor urovnať podobne ako dobrosrdečná Rowena, ale nešlo to. Hádali sa medzi sebou častejšie a prečo? Pretože Salazar mal dojem, že nie všetci sú hodní tohto nádherného umenia, daru.

Preto za ním teraz hľadel a mal dojem, že mu puká srdce vo dvoje. Muž, ktorého nazýval roky svojím najlepším priateľom sa mu odcudzil. Vari ho i znenávidel.

A čo myslel poznámkou - Nechávam tu kus seba, svoju pečať?

Neotočil sa. Ani raz. Jeho chôdza bola rázna a krok istý. Strácal sa v diali a tme.

Už nikdy viac sa nevideli.
 
ooo4/100ooo

List, ktorý práve prečítal ho zarmútil. Salazar bol mŕtvy.

„Odpusť mi moju neznášanlivosť. Nebol som schopný vidieť veci inak. Vždy som ťa mal rád ako svojho brata, hoci som ti dal všetky dôvody myslieť si opak.

Prajem si, aby sa stal nejaký zázrak, ale nemám naň nárok. Umieram s vedomím, že nikoho z vás viac neuvidím. Život sa pre mňa stal peklom.
Vieš, čo je najhoršie, Godrick? Zomieram osamelý a zožieraný smútkom, lebo som nikdy nespoznal to najväčšie kúzlo. Kúzlo lásky.  

S úctou, tvoj oddaný priateľ,

 Salazar Slizolin.

P.S.: Zaprisahávam Ťa, nájdi Tajnú komnatu a zabij ho! Mýlil som sa.“
 
ooo5/100ooo

Godrick presedel v komnate nad listom celé dni. Chradol. Zúfal si. A jedného skorého rána, keď sa slnko sotva dotklo obzoru, dostal nápad.
Z komody vybral slonovinovú krabičku vystlanú najjemnejším zamatom.  

V prstoch sa mu zaleskla strieborná retiazka medailónu, ktorý mu kedysi daroval jeho priateľ. Poláskal prstami smaragdové S. Zavrel oči, keď ho stisol v dlani.

„Zaklínam priestor, zaklínam čas, tento šperk nech privedie sem raz toho, ktorý bude schopný zachrániť Salazarovo srdce i nás!“

Šperk mu zažiaril v dlani jasnejšie ako tisíc sĺnc a potom okamžite zhasol.

Godrick ho uložil späť na zamatovú podušku. Toto bude ich posledná nádej.
 
ooo6/100ooo

Tma bola čierna ako atrament a hviezdy sa jagali jasnejšie ako inokedy. Svätojánska noc bola ako stvorená na pohreb posledného zo štyroch veľkých mágov.

Godrick mohol odísť s pokojom v duši. Možno nenašiel spomínanú Tajnú komnatu, o ktorej sa mu v poslednom liste zmienil Salazar, ale otázkou bolo, či vôbec existovala. A či ju chcel nájsť. Možno ju nechal tak len preto, aby mu pripomínala niekoho, koho navždy stratil.

A možno na to proste iba zabudol. Alebo bol na ďalšie dobrodružstvo pristarý.

Keď do tmavého hrobu v horách vložili jeho rakvu, mesiac sa skryl za mrak. Akoby i on smútil.
 
ooo7/100ooo

Rokfortská stredná škola čarodejnícka: súčasnosť

Jeden z najdôležitejších čarodejníkov, ktorý mali tú česť hovoriť si nedotknuteľný sa zastavil na najvyššom poschodí školy, pred Núdzovou miestnosťou. V stene pred ním sa sformovali dvere.

Ako dlho tu nebol? Nespočítal by to na prstoch oboch rúk.

Ale teraz sa to zmenilo. Vďaka novému dekrétu i osobnej žiadosti riaditeľky bol nútený preskúmať obsah miestnosti, roztriediť veci a naložiť s nimi podľa vlastného uváženia.

Pracoval dlho a neúnavne. Ako vždy od čias, kedy skončila vojna. Stratil priveľa a nikdy nezískal to, po čom skutočne prahol.

Mal síce priateľov, náhradnú rodinu, ale bolo to málo.
 
ooo8/100ooo

Trávil tu dni, niekedy i noci a celé týždne. Spisoval, prezeral, delil a sem-tam niečo posielal do ministerského archívu k neskoršiemu preskúmaniu. Mágia tu dýchala vlastným životom. Hrala, spievala, volala ho a vábila. Občas nepríjemne dráždila, občas varovala.

Harry sa vrátil z obedu. Miestnosť bola presvetlená lúčmi jarného slnka, ktoré sem prenikali cez vitrážové sklá a hrali všetkými farbami.

Prešiel cez upratanú časť miestnosti, ktorú už preskúmal. Rukou pohladil povrch obhorenej skrine. Tej, v ktorej našiel diadém. Pohľadom spočinul i na veľkej skrini, vďaka ktorej sa sem pred rokmi dostali s Malfoyovou pomocou smrťožrúti.

Na moment privrel oči. Keď ich znova otvoril, vedel, kde bude pokračovať.
 
ooo9/100ooo

Zo starej komody, tiež trochu osmahnutej satanským ohňom zhodil starú plachtu. Zvláštne. Pocítil lákavé volanie neuveriteľne silnej, no nie nebezpečnej mágie.

Bola už noc, on bol príšerne unavený, ale i tak otvoril veko a nazrel dnu. Ukrývala prevažne staré šaty, habity. Ale i pár listín. A na jej dne ležala malá krabička. Na veku mala vygravírované:

„Ak si dosť silný čarodejník na to, aby si dokázal zmeniť svoj osud, otvor ju.“

Začudoval sa, dokonca uškrnul. Sadol si na zem a hoci ho krabička lákala, najprv si prezrel listiny. Zbežne. Začítal sa až do toho posledného, ošúchaného, s vyblednutým písmom.

Salazar?
 
ooo10/100ooo

Smaragdový pohľad sa uprel opäť na slonovinovú škatuľku. Harryho svrbeli prsty od toho, ako ju túžil otvoriť. Ale čo ten list a Godrickovou rukou napísané posledné vety na jeho druhej strane?

Vážne bolo čosi také možné? A ak áno, čo ak tam uviazne? Len merlin vie, čo to kúzlo spôsobí. A čo, ak pri tom zomrie?

Harry prvý raz po rokoch netušil, čo robiť. Mal v rukách skvostný artefakt, ktorý vážne zaslúžil bližšie preskúmanie, ale on mal obavy odklopiť veko krabičky.

Nie, nebol zbabelý. Skôr opatrný. Prvý raz v živote.

Čo by na to povedala Hermiona, Ron?

Odradili by ho.
 
ooo11/100ooo

Prešiel cez miestnosť k miestu, kde stáli v rohu na seba naukladané obrazy. Odkryl plachtu, ktorá chránila maľby pred poškodením a zadíval sa na muža, ktorý bol na nej zobrazený.

Istým spôsobom mu pripomínal Luciusa Malfoya. Asi tým držaním tela. Ale i Draca. Svojím chladným pohľadom. A Snapa. Tým drobným úsmevom, ktorý neprezrádzal nič z toho, čo si muž myslel.

Vysoký, plavovlasý, s ostrými črtami tváre. Vztiahol k nemu ruku a dotkol sa prstom klenutej lícnej kosti. Obkreslil kontúry úst.

A zvesil hlavu, trasúc sa od smiechu. Keby ho tu niekto našiel, myslel by si, že sa Harry Potter zbláznil.
 
ooo12/100ooo

A možno sa zbláznil, pretože on urobil niečo celkom šialené. Otvoril krabičku.

V jej vnútri bol medailón. S podobným sa už stretol. Mohol len dúfať, že tento mu neprivodí žiadnu skazu.

Naprázdno preglgol a dotkol sa ho. Sprvu sa nedialo celkom nič a on si takmer vydýchol. Ale len takmer.

Odrazu sa akoby celý šperk sám od seba vznietil. Harryho oči oslepila neskutočná žiara. Mal dojem, že ten medailón páli.

Vykríkol až v momente, keď sa s ním roztočil celý svet. Tá rýchlosť mu brala dych. Nestíhal vnímať. Vedel iba to, že na to, aby svoj čin oľutoval, je neskoro.
 
ooo13/100ooo

Rokfortská stredná škola čarodejnícka, 25. jún, anno domini 1047:

Dopadol tvrdo. Vyrazilo mu to dych. Mal dojem, že na moment zazrel akúsi tvár, ale i tá sa rozplynula.

Pohol sa a sykol od bolesti.

„Opatrne,“ začul pri sebe upokojujúci hlas. „Utrpel si poriadny náraz. Určite ťa ešte bolí hlava.“

„Už to prestáva,“ odvetil, vďačný za ten tlmený šepot pri uchu. Otvoril oči a zadíval sa do tváre muža, ktorého poznal veľmi dobre. Hoci len ako vyobrazeného na maliarskom plátne. „Svätý Merlin! Ty... kde to som?!“

Muž sa vystrel do plnej výške. „Na Rokforte. A keďže si prekonal bez najmenších problémov všetky jej ochrany, znamená to len jedno.“
 
ooo14/100ooo

Pomohol mu posadiť sa. „Som Godrick. Godrick Chrabromil. A ty si?“

„Harry.“ Stále mal pocit, že blúzni. Hoci mu nemocničná sestra povedala, že je v absolútnom poriadku a aj napriek tomu mu napchala do krku akúsi žbrndu odpornej chuti.

„Ako si sa sem dostal?“

„Ja...“ otvoril ústa, keď sa dvere na známom nemocničnom krídle rozleteli dokorán.

„Čo je také dôležité, že ma ťaháš od rozrobenej prá...?“

Muž v okamihu zmĺkol a zastal, akoby zasiahnutý kliatbou. Iba na seba civeli.

„Merlin, je ešte krajší ako na portréte.“ Harry netušil, že to práve vyslovil nahlas. Z omámenia ho prebral pridusený smiech Godricka.
 
ooo15/100ooo

Sedel v riaditeľni. Tiež dobre známej, i keď momentálne zariadenej skromnejšie a inak. Zaujato si ju obzeral a rozhovor zakladateľov počúval na pol ucha.

Uštipol sa do ruky. Vedel, že by tu nemal byť. Že zrejme blúzni, ale štípanec bolel. Takže asi fakt nesníval.

Hádka sa stupňovala.

„Navrhujem Veritasérum!“

Harry k nemu obrátil pohľad. I tak ho na sebe cítil po celú dobu, čo tu sedel. Pokojne mu ho opätoval. Mal dojem, že to muža ešte väčšmi irituje.
Všetci boli ešte takí mladí, plní života. Na začiatku a on sa ocitol medzi nimi. Akýmsi... zázrakom. Má im povedať pravdu, alebo...?
 
ooo16/100ooo

Nechal si zatiaľ všetko pre seba. Salazar z miestnosti odišiel ako prvý. Rozčúlený, lebo si tí traja presadili svoje.

Rowena ho privítala objatím, Helga si ho premerala skúmavým pohľadom. Držala si odstup. Godrick bol ten, ktorý sa ho ujal.

„Musíš byť výnimočný a myslím, že Sal to z teba cíti. Tvoja mágia je preňho čosi ako nektár pre motýľa. Viem, že ťa túži spoznať bližšie, hoci to dáva najavo svojským spôsobom. Nemusíš sa ho obávať.“

„Ďakujem za upozornenie.“

„Odpočiň si, ráno sa pozhovárame.“

Harry osamel. Ocitol sa v malej, avšak útulnej komnate. Posteľ ho zvábila a on zaspal ako podťatý.
 
ooo17/100ooo

Keď sa Salazar objavil vo Veľkej sieni, všetci už stolovali. Inak bola ohromná miestnosť prázdna. Harry na sebe ucítil jeho pohľad a ich oči sa na chvíľu stretli, kým Salazar neuhol pohľadom.

Jedol v tichosti, ale on si bol istý, že napäto počúva ich rozhovor.

„Ste teda čarodejník?“ opýtala sa Rowena a Harry prikývol.

„Musí byť. Ochrany, ktoré sme vybudovali by sem len tak niekoho nevpustili. Našiel som vás ležať pri Čiernom jazere. Šiel ste okolo?“

Prehltol a po chvíli prikývol. Starostlivo sa vyhýbajúc ich pohľadom.

„Smiem sa vás opýtať, aký sa vlastne píše rok?“

„Pre merlina, on stratil pamäť!“
 
ooo18/100ooo

Rowena sa občas správala trochu teatrálne, ale bola milá a dobrosrdečná. Helga bola chladná, ale i pokojná a rozvážna. Nikdy nepovedala nič bez premyslenia a rada hovorila v hádankách. Godrick nad tým iba krútil hlavou a prevracal očami.

Každý z nich nemal viac ako štyridsať. Asi až na Rowenu.

„Môžem tu ostať?“ opýtal sa s nádejou v hlase. I tak vlastne nemal kam ísť. Kde aj, v tomto storočí, pravda?

Godrick sa vrelo usmial, pripravený ponúknuť mu pomocnú ruku, keď ho Salazar schmatol za ruku. „Nech rozhodne Múdry klobúk!“

Nik nenamietal.

Harry sa obával. Nemohol tušiť, čo z toho vzíde.
 
ooo19/100ooo

„Nestreli sme sa už náhodou?“ bola prvá otázka klobúka, keď mu ho Helga posadila na hlavu. Tí štyria si vymenili pohľady.

„Ak poviem, že áno, budeš sa pýtať?“

„Hm, si zvláštny muž, Harry, zvláštny. Hádanka sám o sebe. Vidím a cítim veci, ktoré sa nestali, ale stanú. A už viem, čo ťa sem prilákalo.“

Harry naprázdno preglgol. „Nechaj si to prosím pre seba, dobre?“

Klobúk si odfrkol. „Nie som utáraná baba. Ale dobre, nech je po tvojom. Ostáva!“ vykríkol a stíchol.

Salazar nakrčil čelo a zamračil sa. Ale tentoraz nie hnevom. Skôr záujmom. Nevšedným záujmom.

Zaumienil si tú hádanku rozlúštiť.
 
ooo20/100ooo

Sila. To bolo to, čo ho k nemu tak vábilo. Ale lákalo ho na ňom i všetko ostatné. Múdre, zelené oči, ktoré mu zdá sa dovideli až na dno duše. Smiech, ktorý ho sprevádzal vždy, keď sa ocitol v spoločnosti Godricka, či Roweny.

Dokonca uhádol všetky Helgine sprosté hádanky.

A hoci neprestal myslieť v spojitosti s ním na Veritasérum, nebol v jeho spoločnosti taký pichľavý. Bolo zvláštne, ako už len jeho prítomnosť dokázala otupiť jeho ostré hrany.

A ešte podivnejšie, že dokázal jediným upreným pohľadom rozbúšiť jeho srdce. Nepoznal to.

Nikdy prv sa mu nestalo, aby po niektom tak túžil.
 
ooo21/100ooo

Pracoval tu ako asistent. Podľa toho, čo kto potreboval. I ukážka jeho mágie bola viac ako znamenitá.

A teraz bol tu. Na jeho území. Len preto, lebo sa mu s tým provokatívnym úsmevom dobrovoľne ponúkol.

Nechal ho drhnúť kotlíky. Sám sa mu priznal, že v tomto nijako zvlášť nevyniká. Študenti, ktorí sa vrátili z prázdnin ho obdivovali. Hltali pohľadmi.

Videl to. A žiarlil.

Po očku ho sledoval. Pracoval dobre. Nebol vysoký, ale bol dobre stavaný. Príťažlivý. Nesmierne.

„Páčim sa ti?“

Pri tej otázke sa strhol.

„Viem, že ma pozoruješ.“

„Som len zvedavý, odkiaľ si prišiel. A kto si. Mňa neoklameš.“
 
ooo22/100ooo

Salazar zúril. „Priveľa si namýšľaš!“

Harry sa k nemu pobavene otočil. „Myslel som, že toto je povahová črta slizolinčanov.“

Prižmúril oči. „Vypadni!“ V okamihu mal v ruke prútik, ale Harry sa nebránil.

„Viem, že mi neublížiš.“

Provokoval ho a rozpaľoval do biela. Salazar sa diabolsky uškrnul. A vyslal prvú kliatbu. Harryho to trochu odhodilo dozadu a chrbtom narazil na pracovný stôl, ale nič viac.

Muž stál tesne pri ňom. Prútik zabodnutý do jeho hrude. A on sa iba usmieval.

„Naozaj sa ti páčim, čo?“

„Ty jeden...“

Nedokončil. Harry si stal na špičky a jeho pery sa obtreli o Salazarove ústa.
 
ooo23/100ooo
 
Muž tam ostal konsternovane stáť. Neschopný slova, nie to pohybu. Civel naňho ako uhranutý. Harry si stúpol na špičky a znova ho pobozkal.
A Salazar sa pomaly poddával. Najprv pootvoril ústa a dovolil Harrmu, aby do nich vkĺzol svojim jazykom. Potom pustil vlastný prútik a zdvihol ruky k jeho tvári. Zastonal priamo do ich bozku.

Natlačil sa telom na jeho vlastné a predsa to bolo málo.

Harry ich premiestnil a muž sa strhol. „Ako si to...?“ V škole to predsa nebolo možné.

„Neskôr. Teraz ma pobozkaj. Po ničom inom netúžim od chvíle, kedy som ťa prvý raz uvidel.“

Poslúchol ho.
ooo24/100ooo
 
Salazar zastonal a miestnosť naplnil jeho prerývaný výkrik. Nebol neskúseným, ale toto mu vyrazilo dych.

Hlasno a ťažko oddychoval, kým sa Harry mučivo pomaly vynáral z jeho tela. Bol ospalý a malátny. Mladší muž sa spokojne usmial a jazykom zlízal potom orosenú pokožku na krivke jeho hrdla.

„Si dokonalý, vieš to?“

Muž k nemu otočil hlavu. Plavé vlasy zašušťali na vankúši, keď pokrútil hlavou. „Nie, toto bolo dokonalé. To, čo sme práve zažili.“

Harry sa nežne pousmial, prečesal mu prstami vlhké vlasy, ktoré sa mu lepili na čelo. „A zažijeme, ak si to budeš želať. Stále chceš, aby som odišiel?“
 
ooo25/100ooo

Godrick sa naklonil k Harrymu bližšie. „Ďakujem ti.“

„Za čo?“ opýtal sa ho, dojedajúc zemiakovú kašu, ktorú mali na večeru spolu s desiatkou ďalších vyberaných jedál.

Veľká sieň sa hmýrila študentmi.

„Je šťastný. Nikdy predtým som ho nevidel takého spokojného.“

Harryho oči sa upreli smerom, ktorý naznačil Godrick. Salazar odvrátil hlavu od Roweny, s ktoru sa zhováral a jeho oči zažiarili. Pery sa skrútili do drobného úsmevu, ktorý patril len jemu jedinému.

„Nie, ja som ten šťastný, ver mi.“

Godrick sa iba pousmial. Akoby vedel svoje.

A Harry si povzdychol. Strieborný medailón ho ťažil na krku posledné dni čoraz viac.
 
ooo26/100ooo

Ležali v posteli, ale ani jeden z nich nespal, hoci už bola hlboká noc.

„Zamiloval som sa,“ prerušil príjemné ticho Harry a vzápätí ucítil, ako ho silné paže objali pevnejšie.

„Som vinný?“ opýtal sa. V hlase zaznievala nádej.

„Úplne,“ pritakal. „Ale je tu niečo, čo musíš vedieť.“

Salazar spozornel. Napätie tela, ktoré objímal mu prezrádzalo, že všetko pekné sa jedného dňa skončí. Ani s nimi to nebude inak.

Harry sa posadil na posteli. I teraz uvažoval, čo všetko mu môže povedať. Nesmie spraviť nič, čím by nenarušil beh dejín. Lenže to už spravil tak, či tak. Čo na tom záležalo?
 
ooo27/100ooo

Milovali sa tak vášnivo, akoby na tom závisel ich život. Miestnosť vyzerala ako po výbuchu. Dokonalý súzvuk ich duší a sŕd bolo to, čo živilo ich vzájomne sa dopĺňajúcu mágiu. A tá tryskala do priestoru vyslielajúc vlastné, ihravé, radostne iskriace vybrácie. Dokonalý metafyzický i transcendentálny zážitok.

Harry to cítil. Vedel, že sa jeho odchod blíži. Povedal mu teda to, čo mohol.

„Nedá sa to nejako zastaviť?“

Pokrútil hlavou. „Nemyslím. To kúzlo má zjavne svoje hranice.“

„Kruté kúzlo,“ zachripel mu do ohybu krku. „Spojilo nás, len aby nás zasa oddelilo.“

„Nie,“ namietol jemne. „Spojilo nás, aby nám ukázalo dokonalý zázrak, Salazar.“
 
ooo28/100ooo

Obliekol sa. Jeho milenec bedlivo sledoval každý jeho pohyb. Možno v zúfalej snahe zabrániť tomu, čo malo prísť.

Harry sa smutne usmial a vytiahol z vrecka habitu zložený kus pergamenu. Obálka s listom. Podal ho Salazarovi s malou prosbou.

„Sľúb mi, že si ho prečítaš vo chvíli, keď sa raz odtiaľto rozhodneš odísť.“

Salazar vytreštil oči. „Odísť? Z Rokfortu? Nemám kam!“

„Len mi to sľúb!“ Medailón v jeho ruke slabo zažiaril.

Plavovlasý muž prikývol. Rýchlo vstal, aby ho naposeldy objal a pobozkal. „Kiež by som ťa mohol nasledovať.“

Harry mu bozk vrátil. „Kiež by. Moje srdce ostane tu. S tebou.“
 
ooo29/100ooo

„On odišiel?“ čudoval sa Godrick. Nerád videl trpieť niekoho zo svojich priateľov. A najmenej samotárskeho, uzavretého Salazara.

„Musel. Kvôli kúzlu, ktoré ho sem priviedlo.“

„Chceš povedať, že...“

„Nebol z nášho času, ak som ho správne pochopil.“

„Sal, ak môžem niečo urobiť...“

Zastavil ho mávnutím ruky. „Chcem byť chvíľu sám, prosím.“

Godrick otvoril ústa. On... vážne povedal prosím??? Vzdialil sa.

Salazar nocou blúdil po hrade. Vystúpil až na rozostavanú Severnú vežu a zadíval sa na hviezdne nebo.

Vyvrátil hlavu dohora. „Viem, že sa znova stretneme. Cítim to. Či už vo večnosti, alebo v inom čase na zemi, láska.“

A usmial sa.
 
ooo30/100ooo

Zostúpil do podzemia. Vedel, že ho tu nájde. Možno ho ešte dokáže presvedčiť v tom, že sa mýli. Chodby tu boli presiaknuté temnotou. Chladom, vlhkom a kde-tu i plesňou.

Malo by sa s tým niečo urobiť, pomyslel si, keď sa dostal až celkom dole a vošiel do pravého krídla podzemných chodieb, v ktorých sa tohto času už vyznal tak dobre ako i on.

Zaklopal na dvere a chvíľu počkal, než sa pred ním zdráhavo odvorili.

Vošiel dnu.

Druhý muž, plavovlasý, štíhly, s ostro rezanou tvárou sa práve balil.

Godrick si povzdychol. „Je to skutočne nutné? To ťa naozaj už nepresvedčím?“
 
ooo31/100ooo

Salazar odtrhol pohľad od listu, ktorý držal v ruke. Jediný kufor zbalený. Pousmial sa. Potom podišiel k priateľovi a objal ho. Prvý raz v živote.

„Nie je to tvoja vina, že nám iný názor. Som už raz taký.“

„Ostaň,“ zaprosil Godrick.

„Nemôžem. Má to tak byť. Musí. Ešte toho veľa musím urobiť. A zažiť. Viem, že to tu zvládnete aj bezo mňa.“

„Sal!“

„Nie. Povedal som, moje slovo platí,“ zamrmlal a strčil si krehký list do vrecka habitu.

Odchádzal, ale nie v hneve. Odchádzal, ale nie s vedomím, že je vyhnaný svojimi vlastnými. Odchádzal, lebo si spomenul.

Na zázrak lásky.
 
ooo32/100ooo

Rokfortská stredná škola čarodejnícka: súčasnosť

Harry sa preberal iba pomaly. Mal dojem, akoby ho podupalo celé stádo grarohov. A hneď trikrát. Zažmurkal, cítiac na líci čísi hrejivý dotyk ruky.

„Sal?“ zachripel.

„Pán Potter, ste v poriadku?“

Zaostril. Toto nebol...

Zmätene sa s jeho pomocou posadil. Uvedomil si, že je stále v Núdzovej miestnosti a za oknami sa črtal nový, jasný deň.

„Musel som tu zaspať,“ zamrmlal rozčarovane.

„Ťažká noc, že? Je tu veľa krámov.“

Prikývol a vstal zo zeme. Až potom si muža obzrel lepšie. Jeho oči mali nevšednú zelenú farbu. Horeli vnútorným plameňom, pod ktorého intenzitou sa musel začervenať. Tak veľmi mu pripomínal jeho...
 
ooo33/100ooo

„Charun Sarpedon,“ predstavil sa mu, keď opúšťali Núdzovú miestnosť.

„Harry Potter.“ Prijal podávanú ruku a ucítil, akoby ho zasiahol elektrický prúd. Charunove oči znova ožili tým tajomným svetlom.

„Rád ťa spoznávam,“ zamrmlal, nespúšťajúc z Harryho oči.

„Ruka,“ upozornil ho nedotknuteľný s pobaveným úsmevom a vymanil si ju z jeho zovretia.

„Prepáč,“ ospravedlil sa bleskovo profesor a zamieril ku schodom s rumencom pokrytýli lícami.

„Máš dnes večer čas?“ zavolal za ním Harry skôr, ako si to stihol rozmyslieť.

Charun sa otočil a prikývol. „Už som sa bál, že sa neopýtaš.“

Harry sa zazubil. „O ôsmej pri bráne?“

„Budem ťa tam čakať.“

Záver:

 Ako neskôr Harry zistil, Slizolinove korene nekončili v rodostrome Gauntovcami. A hoci na Salazara nikdy nezabudol, napriek tomu, že miloval Charuna, uchoval si pre zelenookého, svojrázneho mága v srdci výnimočné miesto.

Navždy.

Koniec

 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
10.01.2014 10:05:45
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one