kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!
Pairing: Severus Snape/Harry Potter

Varovanie: slash
snarrXX.jpg

5. kapitola - Zrúcaniny

Celá okolitá scenéria pôsobila trochu desivo. A to nebol žiadnym začiatočníkom, pretože pár rokov v službe si už odkrútil. Okrem toho, zažil si svoje.

Lenže tá zrúcanina naozaj pôsobila dojmom, že každú chvíľu padne a pochová pod svojimi ruinami všetko, na čom mu záležalo.

Ponáhľal sa. Na obozretnosť teraz nebolo času. Stačilo pár správnych kúziel, aby sa uistil, že tu nie je nastražená žiadna pasca, do ktorej by mohol svojou náhlivosťou vpadnúť.

Od lesa sa sem plazila hmla, aby sa zniesla na zem mokrú od nočného dažďa svojím mliečnym plášťom. Aby zahalila vlhký vzduch a schovala tie nevábne ruiny polorozpadnutého zámočku.

Zaškrípal zubami, keď otvoril dvere. Ten hlupák sa ich ani nenamáhal zabezpečiť kúzlom.

Vnútri vládlo šero a v kútoch sa dvíhali tiene. Visiace a zaprášené chuchvalce pavučím pôsobili ako strašidelné, potrhané závesy vzdúvajúce sa i pri najmenšom rozvírení vzduchu.

„Lumos,“ šepol a v nevzhľadnej hale zabočil do prava, k schodom vedúcim do pivničných priestorov. Zbehol ich raz-dva, aby o malý moment cez tajný priechod vpadol do malej, zatuchnutej miestnosti.

„Severus!“ vykríkol a vrhol sa k mužovi, ktorý sa krčil pri protihľahlej stene...

oooOOOoooOOOooo

„Bude v poriadku,“ povedal Harry miernym hlasom, keď sa na chodbe zjavila Ginevra Weasleyová. „Ale nie vďaka tebe,“ neodpustil si ostrú poznámku.

Modré oči sa o poznanie zúžili. „Nezabúdaj, kto napokon zistil, že ten informátor klamal!“ vyprskla nahnevane a hrdzavé vlasy si prehodila cez plece.

„Možno, ale trvám na tom, že keby si sa do prípadu bola vložila s plným nasadením, nemuseli sme teraz byť tu!“

„Chceš sa sťažovať?“ opýtala sa o čosi miernejšie, ale on si iba povzdychol.

„Ja nie. Ale asi by si mala vedieť, že Draco to len tak nenechá.“

„Nemohol by si ho presvedčiť, aby...“ zahryzla si do pery a zmĺkla. Potom si zastrčila prameň vlasov za ucho a sklopila pohľad. „Alebo to takto možno bude lepšie,“ dodala tichšie.

Harry si ju premeral spýtavým pohľadom. Nechcel jej zle, ale rozhodne nehodlal Draca o niečom presviedčať.

„Aj tak premýšľam, že odídem. A v tomto stave to asi bude najlepšie,“ zamrmlala.

„Chceš tým povedať, že si... ?“

Prikývla.

„Colin?“ opýtal sa a ona sa zamračila.

„Hej. Ešte o tom nevie, tak by som ocenila, keby si mlčal.“

„Fajn.“

„Pôjdem. Nechám vás hrdličky osamote,“ zamumlala a otočila sa na päte v momente, keď z dverí ordinácie liečiteľa Scotta vyšiel Severus. Stále pomerne bledý, ale už oveľa čulejší.

„Aké hrdličky?“ opýtal sa ponurým hlasom, keď sa jeho pohľad skrížil s tým zeleným.

Harry to zahovoril a chytil ho za ruku. „Odmiestnim nás priamo k tebe.“

Severus nemohol nesúhlasiť.

oooOOOoooOOOooo

Kúpeľ. To bolo to, čo si hneď po malom občerstvení doprial. Harrymu sa zdalo, že je tam zavretý celú večnosť.

Kým sa neukázal, v salóne vládlo absolútne ticho. Harry sedel v kresle potiahnutom hnedým brokátom a Draco pochodoval pred kozubom.

Keď vošiel Severus do miestnosti, prešiel priamo k nachystanému brandy a nalial si do pohára, ktorý postával pri karafe. Tí dvaja sa už stihli obslúžiť sami.

Potom sa posadil na sofa a spokojne si vydýchol. „Tuším by som sa vám mal poďakovať.“

Draco si vymenil rýchly pohľad s Harry, kým prehovoril: „No, hlavne Harrymu. Bol vážne... skvelý,“ zamrmlal a na krátkych pár sekúnd sa vpil smutnými očami do toho smaragdového pohľadu. Nemohol necítiť to elektrizujúce napätie, ktoré medzi tými dvomi vládlo.

Krútilo mu z toho útroby a oťažievalo mu srdce, pretože mu to iba bolestne pripomínalo, čo vlastnou zásluhou stratil a jeho krstný otec možno i nechtiac získal. Hoci tí dvaja napredovali hrozivo pomalým tempom.

Severus iba prikývol a znova si odpil. „Ako sa vám podarilo nájsť ma?“

„Napodiv celkom jednoducho. Ale bez Draca by som to nezvládol v takom rekordne krátkom čase, nech už hovorí čokoľvek, bol mi naozaj veľmi nápomocný.“

Draco sklopil pohľad na dno svojho pohára a prial si utopiť sa v ňom. Nie, že by nebol za Severusa rád, to vôbec, ale byť svedkom... toho, čo sa medzi nimi... aj bez slov odohrávalo bolo... také deprimujúce! A tak len mlčal a sem-tam doplnil Harryho rozprávanie.

„Vedel som, že nebolo možné, aby si len tak zmizol. A potom, čo mi Draco povedal o tých kľúčoch a teórii, že si sa zjavne pustil do pátrania na vlastnú päsť, zatlačili sme na niektorých starožitníkov.“

„Presne tak. Vedel som, že minimálne dvaja sa o tie kľúče zaujímali, ale netušil som, že by sa mohli spriahnuť proti zamestnancovi ministerstva, len aby ich získali do svojho vlastníctva,“ prisvedčil Draco a lakťom sa oprel o kozubovú rímsu. „Navštívili sme oboch. Zdá sa, že Tyson mal navrch. Po našej návšteve sa vybral k Stoneovi, ktorého sledovala Weasleyová. Zrejme sa pohádali.“

„Sledovali sme ich. Keď mi Ginevra povedala, že Tyson je so Stoneom, domyslel som si, že vie viac ako sa nám snažil nahovoriť. Prišli sme však neskoro. Stone bol mŕtvy. Tyson sa zľakol a chcel odísť z mesta. Našťastie, podarilo sa nám ho zastihnúť a vypáčiť z neho všetko, čo sme potrebovali vedieť.“

„Tak. Ako si vravel, bol to ozaj náš človek,“ súhlasil Draco, ktorý upodozrieval práve Stonea a pozrel na Severusa. „Stone ťa omráčil, keď za tebou prišiel na úrad, aby ti predal isté informácie, vieš? A Tyson ti potom trochu poupravil spomienky. Navyše, pár dní ťa kŕmili mätúcim elixírom, ktorý ti pridávali do jedla i pitia, len aby sa dozvedeli, čo potrebovali.“

„Hej. Obaja ťa totiž podozrievali, že vieš, kde tie kľúče sú,“ doplnil ho Harry.

Severus si znova odpil z brandy, pohľad zabodnutý do horiaceho ohňa v krbe. Poľavil v obozretnosti a stal sa pre dvoch nímandov príliš ľahkým terčom. Zjavne za to mohla byrokratická práca v kancelárii, kde sa kopili stohy archívnych spisov, ktorá spoľahlivo otupila ostré zmysly bývalého agenta. A možno za to mohol i jeho vek. Dobre, možno bol v najlepších rokoch, ale už nemal dvadsať.

Pretrel si unavené čelo a odložil prázdny pohár na stôl. Mal pocit, že by mal svoj život prehodnotiť. Čo by s ním bolo, nebyť tých dvoch? Nevedel si to ani predstaviť, pretože ministerský tím aurorov zlyhal na plnej čiare a sám bez prútika toho veľa nezmohol.

oooOOOoooOOOooo

„Pôjdem,“ ozval sa Draco. „Je neskoro. Astéria ma už určite čaká.“ Zo všetkých síl sa snažil vyhnúť pohľadu na dvojicu mužov, na ktorých mu záležalo z celého srdca, hoci to bolelo.

Harry prikývol a Severus ho šiel vyprevadiť. Keď sa vrátil naspäť, bol už Harry na nohách, plášť prehodený cez ramená.

„Mal by som ísť i ja. Si unavený, potrebuješ oddych.“

Severus prikývol. Na malý moment privrel oči, potom sa však odhodlal. Podišiel k nemu a na Harryho prekvapenie sa naklonil a pobozkal ho. Bol to krátky a pomerne cudný bozk, ale on z neho toľko vycítil! Ako to robil, že jeho jediný bozk ho dokázal takto rozochvieť?

Potom ho Severus objal. Chvíľu tak ostali, aby si vychutnali vzájomnú blízkosť. „Ďakujem ti,“ zamrmlal Severus a odtiahol sa, aby mu pozrel do očí. „Vedel som, že ak to niekto dokáže, si to ty.“

Harry sa sebavedome uškrnul. „Vložil si do mňa toľkú dôveru? To si naozaj vážim.“

„Si po Dracovi jediný človek, ktorý má moju bezhraničnú dôveru. Ešte nikdy si ma nesklamal,“ priznal ticho Severus a Harryho úškrn sa zemnil na vľúdny úsmev. Zdvihol ruku k jeho tvári a pohladil bledé líce.

„Keby si nebol taký unavený a keby som nemusel spísať tú správu, ostal by som a osobne dohliadol na tvoj spánok.“

Tmavé tenké obočie sa nadvihlo. „Mám to brať... ako prísľub?“

Harry sa zachvel radostným očakávaním. „A chceš?“

Starší muž si ukradol ďalší, oveľa vášnivejší bozk a potom vyprevadil svojho mladého záchrancu s tým, že ho očakáva hneď po spísaní tej idiotskej správy. Nezabudol dodať, v ktorúkoľvek nočnú hodinu.

Harry sa odletaxoval s vedomím, že toto je oveľa väčší pokrok, aký dosiahli za uplynulého poldruha roka.

oooOOOoooOOOooo

Severus osamel. Vrátil sa do salónu, nalial si ešte z brandy a s pohárom v ruke sa vydal do pracovne. Tam sa usadil za svoj pracovný stôl a otvoril malú, skrytú zásuvku. Vytiahol odtiaľ zamatovú škatuľku a odklopil jej veko.

Na podlhovastej poduške čalúnenej čiernym zamatom sedeli dva obyčajné kovové prstene. Jeden medený, druhý želežný.

Dva stratené kľúče, ktoré sa konečne našli. A on sa postará o to, aby už nikdy nikam nezmizli a aby Oblúk ostal navždy zamknutý pre všetky zosnulé duše...

Načiahol sa za prútikom a poslal ministrovi po svojom patronusovi krátku správu: „Predmet zaistený.“

oooOOOoooOOOooo

Približne v rovnakom čase dostal Harry súrnu správu po Dracovom patronusovi. Nedostal sa ani do vlastnej kancelárie, pretože ho zastihla krátko po tom, čo opustil ministerský krb. Musel za ním.  

Draco ho potreboval...

 

Koniec prvej série: Zrúcaniny.

Týmto sa zároveň pýtam, či chcete pokračovanie. Chcete? Odpovedze v komentoch...

prehadzov1.png
prehadzov2.png
03.12.2013 19:56:59
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one