kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!
Pairing: Severus Snape/Harry Potter

Varovanie: slash
snarrXX.jpg

3. kapitola - Draco

Voda, ktorú mu ktosi pristrčil bola zatuchnutá a tá suchá kôrka chleba nestála za reč.

Chlad nebol o nič príjemnejší ako ten, ktorý ho trápil v noci. Triasol sa ako osika. Ako úbožiak, ktorý na seba nedokáže zoslať ani jednoduché ohrievacie kúzlo a to bol jeden z vynikajúcich čarodejníkov. Dokonca odmenený rádom prvého Merlinovho stupňa.

Problém bol v tom, že si s bezprútikovou mágiou príliš nepotykal, hoci ho ten malý mudrlant ubezpečoval, že to bude zjavne iba tým, že bol dlhé roky odkázaný na prútik a zvykol si ho používať. Všetko je len vraj o zvyku.

O zvyku! Odfrkol si, keď sa prechádzal hore - dolu po tej studenej kobke, len aby vyvinul aspoň nejakú telesnú aktivitu.

Odrazu sa vzduch pri ňom zachvel a temnú miestnosť presvetlila mäkká, striebristá žiara.

„Severus, chcem aby si vedel, že ťa nájdem, nech si kdekoľvek."

V tom momente ho zaliala neopísateľná úľava. Vedel to, vedel! Mal sto chutí toho paroháča objať, i keď by v tom objatí iba prepadol vzduchom.

A vzápätí zaškrípal zubami, lebo sa rozhojdali reťaze visiace na stenách. Netušil, ako to dlho vydrží znášať.

oooOOOoooOOOooo

Harry zažal v miestnosti svetlo. Pracovňa na prvý pohľad vyzerala ozaj neporušená, ale neraz sa mu vyplnilo príslovie, že zdanie občas klame.

Odložil prútik do vrecka slávnostného habitu a rozprestrel po miestnosti svoju mágiu. Cítil ako sa prostredníctvom nej všetkého dotýka, pretože v okamihu prekryla každučký povrch i každú vec ako neviditeľná deka.

Nič. Ani stopa po cudzom magickom podpise. Zamračil sa a stiahol úponky mágie späť do seba. Miesto toho sa rozhodol preskúmať miesto činu bez jej využitia.

Kancelária sa podobala na tú jeho, hoci na rozdiel od Severusa, on ju využíval iba málokedy. Väčšinou bol totiž v teréne. Aj táto miestnosť rovnako ako desiatka iných v budove ministerstva mala na bielo natreté steny, drevenú podlahu, ktorú zdobil ošumelý koberec neurčitej farby - tipoval, že modrej - a osvetľoval ju jednoduchý luster visiaci zo stropu.

Pri stene stálo pár políc preplnených najrôznejšími knihami, drevený stôl - masívnejší ako bol ten jeho a určite mal i o polovicu šuplíkov menej - a stolička. Drevená, bez opierok na ruky, s čalúneným sedadlom potiahnutým čiernou koženkou. Už trochu opraskanou.

Sadol si na ňu a očami prezrel Severusov pracovný stôl. Všetko na ňom malo svoje miesto. Kalamár s držadlom na brká, každé vzorne zastrúhané. Kôpka čistých pergamenov a roztvorená kniha.

Naklonil sa nad ňu a začítal sa do jej roztvorených strán. „...teória o kľúčoch, ktoré bránu dokážu otvoriť nemusí byť obyčajnou legendou, týkajúcou sa tohto magického artefaktu. Mnohí za jej stvoriteľa všeobecne pokladajú samotného Salazara Slizolina, ale to nie je pravda. Brána, či Oblúk, Diablove ústa, alebo Salazarov tunel, Tunel stratených, ale i Studňa duší, tieto všetky a ešte mnoho iných pomenovaní má artefakt, ktorý sa momentálne nachádza na Oddelení záhad ako jeden z najväčších a najzáhadnejších skvostov..."

Harry si povzdychol, uvoľnil si viazanku, stiahol ju z krku a zhužvanú si ju napchal do vrecka. Pustil sa do prehľadávania jednotlivých šuplíkov.

V siedmych však nenašiel nič zaujímavé a ôsmy bol zamknutý. Znova sa zamračil, pretože to svedčilo o tom, že si aurori nevykonali svoju prácu nijako extra poctivo.

Odomkol ho. Nebolo to preňho žiadnym problémom. V jeho vnútri sa schovávala malá čierna knižočka. Keď ju vybral a prelistoval, zistil, že je to starý zápisník, kde sa na pár stranách hovorilo práve o kľúčoch k Oblúku so závojom.

Nebol z toho o nič múdrejší, ale na začiatok aspoň niečo. Stavil by sa, že má dokonca viac ako forenzný tím, ktorý to tu presnoril ešte pred ním.

oooOOOoooOOOooo

Opustil budovu ministerstva bez toho, aby si tam jeho prítomnosť niekto všimol. Ale nepremiestnil sa k sebe domov. Namieril si to priamo do Pradiarskej uličky.

Hmla tu bola zdá sa ešte hustejšia a zlovestnejšia. Z neďalekej krčmy sa do noci rozlievalo jantárové svetlo z jej malých okien. O chvíľu na to sa rozrazili dvere a hluk vládnuci vnútri na chvíľu nabral na intenzite, keď sa odtiaľ vytackal akýsi opilec a krivoľakou cestou si to namieril zjavne domov.

Domov, pomyslel si. Áno, potreboval by sa vyspať, ale na druhej strane vedel, že nezaspí, kým nezistí viac.

Harry zastal na úpätí schodov. Bol v strehu. Dvere pred ním boli pootvorené. To nikdy nebývalo dobrým znamením. Okamžite siahol po prútiku. Zoslal na seba kúzlo proti hluku a opatrne, hoc mrštne sa vkradol do domu.

Nemusel hľadať dlho. Ten darebák mal tú drzosť, že sa nenamáhal nielen chovať potichu, ale ani len zhasnúť, aby bol čo i len trochu nenápadný. Takže rýchlo usúdil jedno. Je si sebou buď priveľmi istý, alebo je to totálny idiot. Tá druhá možnosť by bola asi lepšia a všetko by mu podstatne zjednodušila.

Harry nemal na čo čakať. Vrazil do dverí a vpadol ako veľká voda do miestnosti, odkiaľ vychádzalo svetlo. „Ani hnúť!" zvolal a vzápätí svižne uskočil, keď po ňom zlodej vypálil vlastnú kliatbu.

Hneď na to obaja sklopili svoje prútiky s ohúrenými výrazmi na tvárach.

„Malfoy?!" ozval sa Harry neveriaco, zízajúc na plavovlasého muža ako na zázrak.

„Potter!" zvolal o čosi radostnejšie ten druhý a premeral si zelenookého čarodejníka skúmavým pohľadom. Takmer hodnotiacim. „Ideš z plesu?"

Harry prikývol.

„Vyzeráš dobre. Ako vždy."

„Ďakujem," zamrmlal Harry odpoveď na kompliment, ale okamžite nad vlastným chovaním vystrúhal grimasu, prečesal si vlasy prstami a rozhodil rukami. „Došľaka, čo tu robíš?! Myslel som si, že si zlodej, alebo ten únosca a..."

Draco si povzdychol, pošúchal si koreň nosa medzi prstom a ukazovákom. „Prepáč. Aj tú vypálenú kliatbu. Asi som zabudol zamknúť. Vystrašil si ma. Reagoval som impulzívne."

„Neodpovedal si mi," upozornil ho Harry a podišiel k nemu.

„Predpokladám, že už asi vieš o Severusom zmiznutí, že?"

„Samozrejme. Prečo si myslíš, že som tu?"

Draco prikývol. „Isteže. Ako inak. Vlastne, tak trochu som dúfal, že sa objavíš, vieš?"

Bledá tvár neniesla stopy po tej zvyčajnej chladnej maske, ale bola otvorená. Azda až príliš. Harry sa zahľadel do tých sivých očí, ktoré vyzerali akosi vyčerpane. Do tých, ktoré vedeli žiariť i vrhať blesky. Do tých, ktoré...

Draco k nemu znenazdania pristúpil a chytil ho za ruku. Opatrne, akoby sa bál, čo ten dotyk spôsobí. A potom si s ním preplietol prsty, pristúpil ešte bližšie a s hlbokým výdychom si zložil hlavu na jeho plece, keď na jeho pokus Harry nereagoval negatívne.

Harry ho s povzdychom objal. „Ako dlho si nespal?"

Uškrnul sa, keď pri uchu začul jeho trpký smiech. A určite nie upokojujúcu odpoveď. „Čo je to spánok?"

„Mal by si sa vrátiť domov. Do postele."

Draco sa odtiahol. Výraz jeho tváre hovoril za všetko. „To by som mal. Ale domov sa mi nechce. Máš iný návrh, ktorý by stál za zváženie?" naklonil hlavu mierne na bok, vyčkávajúc.

Harry sa prudko nadýchol, ale v nasledujúcom momente sa tvár plavovlasého muža priblížila, ich pery sa spojili a jeho pohľad sa rozostril. Draco bozk neprehĺbil, iba prakticky naznačil to, na čo myslel. Keď sa odtiahol, jeho dlaň stále prekrývala Harryho líce a nežne ho hladila.

„Ja ne-nemôžeme..." vydýchol Harry a stálo ho veľa síl, aby to zo seba vôbec dostal.

„A čo ak navrhnem, že ťa uspokojím... iba ústami?"

Harry sa zachvel už len z tej predstavy a jeho myseľ mu podvrhla priveľmi živé obrázky vzrušujúcich obrazov dvoch spotených, prepletených a vo víre vášne sa zmietajúcich tiel. Všetky obrazy, zvuky, pocity a vnemy mal stále v živej pamäti. Obával sa, že to tak ostane už naveky.

„Nie. Dobre vieš, že by to neskončilo len pri tom," odmietol. „Máš svoju rodinu. Manželku a syna," pripomínal mu mdlým hlasom, očami ukotvenými na ružových perách, stále krásne vlhkých. Ich ruky ostávali spojené ako po účinku trvalého kúzla.

Draco na moment odvrátil pohľad. Odrazu vyzeral tak stratene. „To mám," prisvedčil neveselo. „A čo ma tak povzať na pohárik a ja ti poviem, čo viem?"

„Dobre. To by bolo fajn."

Opustili byt na Pradiarskej uličke. Nočná obloha bledla, keď sa odmiestnili k Harryho domu, stále sa držiac za ruky, stojac tesne pri sebe.

Harry si v tej chvíli nebol istý ničím. Ani Dracom, a už vôbec nie sebou a touto situáciou. Navyše bol unavený a rozrušený, ale to bol očividne i Draco Malfoy. Túžba, ktorá z neho sála v pracovni Severusa ho neopustila do tejto chvíle a horšie bolo to, že ani jeho neopustilo vzrušenie, ktoré mu rozprúdilo krv v tele.

Keď prekročili prah jeho domu, v duchu zaúpel. Modlil sa, aby táto noc skončila tak, aby musel niečo  horko ľutovať.

prehadzov1.png
prehadzov2.png
08.11.2013 15:16:38
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one