kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Vrešťadlá - 5. kapitola

ZJA vrs.jpg
Pairing: Severus/Harry

Varovanie: slash

Venovanie: Zuzke, jojo, Bobo a Maji!
5. kapitola – Tá potvora!


Stála opodiaľ a civela na budovu pošty. Nepohla sa zo svojho miesta za rozvetveným tisom, akoby jej niečo našepkávalo, že nemôže. A potom, v noci cítila dotyk cudzej mágie. Bol... pátravý.

Boli jej vari na stope?

Noviny, ktoré odoberala nič nespomínali. Mohlo to byť zámerom, i keď... možno tomu nikto nevenoval pozornosť, lebo zatiaľ sa nezmohla na viac, než na posielanie výhražných Vrešťadiel.

A práve dnes to chcela zmeniť. Stála tam, žmolila si prsty a hrýzla spodnú peru. Neznášala tento pocit neistoty, lepil sa jej na päty podobne ako smola, ktorá ju v poslednom čase prenasledovala.

Vo vrecku ružového kabáta ju ťažili starostlivo pripravené balíčky. Dala si s nimi takú námahu a vyjde to navnivoč?!

Stisla pery do tenkej linky a dupla si nôžkou v čižmičke siahajúcej len čosi povyše kotníka.

A vtedy jej zrak padol na starú dámu, ktorá  sa k nej blížila smerom od Apatieky pomalým krokom a podopierala sa vychádzkovou paličkou.
V hlave jej skrsol nápad. Nasadila prívetivú tvár a z kabelky vylovila nenápadne len nedávno ukoristený prútik z jaseňového dreva.
 
ooo xxx ooo

„Nemám z toho dobrý pocit!“ zahučal Harry popod nos, rozhliadajúc sa po ulici spopod neviditeľného plášťa.

„Netlačím sa ti k zadku zámerne, to mi môžeš veriť.“

Inokedy by ho tá poznámka určite pobavila svojou dvojzmyselnosťou, nielen preto, že Lucius bol vyslovene heterosexuál, ale dnes nie. Nemal náladu. A nie preto, že mal na mysli to, ako naňho tlačí šéf. Veď mu dal naštudovať nový prípad.

Bolo v tom niečo iné. Proste... pocit. Hermiona tomu hovorila šiesty zmysel, Ron to volal šťastím z pekla. Severus to nazýval vzácnou intuíciou, on... on to vnímal proste ako dar, ktorý mu neraz pomohol. Lenže v tomto prípade, ktorý novinám nestál ani za zmienku, tápal.

„Verte mi, Lucius, robil by som si starosti jedine vtedy, keby vám stál ako svieca,“ zamrmlal britkú odpoveď a rozhliadal sa po neveľkom námestí Catwoodu, na ktoré mali výborný výhľad.

Nebolo tu nič extra. Vskutku malá dedinka, kde centru námestia dominoval starý chrám postavený v gotickom slohu, menšie nákupné stredisko vrátane Apatieky a samozrejme, budova pošty. No a opodiaľ bol malý parčík v tvare trojuholníka.

Harry si prešiel námestie krížom – krážom ešte v noci, aby mu nič neušlo a pozorne preskúmal možné únikové cesty, v prípade potreby. V noci bol dokonca pred bytom tej starej ružovej harpye, na ktorú veru nemal dobré spomienky. Skúšal zachytiť jej magický podpis, ale v tehlovej budove žilo priveľa osôb na to, aby mohol zachytiť len rýdzosť toho jediného.

 „Chápem,“ odtušil muž s úškľabkom na tvári, ktorý tmavovlasý mladík nemohol vidieť a prerušil tok jeho nepokojných myšlienok. „Takže vaša podráždenosť musí vyplývať z niečoho iného. Prekáža vám, že som sa sem votrel?“

Harry si povzdychol. „Popravde? Prekvapivo nie. Dokonca vás ani nemôžem obviniť z toho, že ma rozptyľujete, lebo v tomto zapadákove nie je žiaden pohyb. Alebo skôr život. Od rána prebehla cez námestie iba jedna čiernobiela mačka, akási matka s dieťaťom a jeden starý pán. Nik podozrivý.“

„A čo tamtá starena? Podľa mňa podozrivo vyzerá,“ namietol Malfoy, keď sa mu zadíval cez rameno na ženskú, ktorá sa blížila k pošte knísavým krokom, podopierajúc sa o vychádzkovú paličku.

Harry na ňu zameral pohľad a po krátkom zaváhaní i svoju mágiu. Necítil vôbec nič. Tá žena nebola čarodejnica. I keď... zachytil niečo iné, čo spôsobilo, že sa mu čelo zbrázdilo vráskami.

„Niečo sa mi na nej nezdá,“ šepol a opäť sa raz rozhliadol po okolí, mapujúc zrakom priľahlé priestranstvo, ktoré mali ako na dlani. „Cítim z nej...“ začal, ale nedokončil. Starenka prešla okolo nich.

Lucius sa len, len nepreriekol, lebo už mal na jazyku slovo – naftalín.

Obdivoval Pottera i silu jeho mágie a vlastne bol rád, že Potter naveľa privolil a on tu mohol byť. Nie, že by sa v hostinci pri Rosmerte nudil, ale trocha tej akcie mu predsa len chýbalo. V podstate Harryho ukecal. Na svoj presviedčací talent musel byť právom hrdý. A ani ako čarodejník v dueloch nebol zlý. Nestratil nič zo svojej pohotovosti a ráznosti. Tiež vedel byť dôvtipný.

Okrem toho, Potter bol sám a to nie vždy bývalo výhodou. Nemal mu kto kryť chrbát. Aspoň v tomto prípade určite, lebo na ňom pracoval ako samostatná jednotka.

Teraz to trochu vyzeralo, že mu je skôr na príťaž, než na úžitok, ale bol si vedomý faktu, že sa na ich nálade podpísala i únava. Boli na nohách celú noc a teraz bolo čosi pred ôsmou hodinou ráno.

Sotva vošla tá naftalínová baba dnu, skôr, než za sebou zatvorila dvere, siahla do vrecka a vybrala odtiaľ pár listov. V ruke jej zasvietilo niekoľko červených obálok. Lucius si všimol, že jeho mladý spoločník zmeravel a znamenalo to jediné. Zaregistroval ich tiež. Lenže rovnako postrehol ten neprítomný výraz v tvári stareny, čo mohlo znamenať iba jediné.

„Ideme za ňou,“ hlesol Harry a Lucius prikývol.

„Som vám v pätách,“ zamrmlal mu do ucha a obaja sa prešmykli cez stále pootvorené dvere dnu.

I Harry vybadal, že je starena pod vplyvom zakázanej kliatby. Listy skonfiškoval a vedúci pošty mu na chvíľu uvoľnil svoju kanceláriu, aby mohol listy preskúmať v pokoji a nerušene svojou mágiou. Ten podpis mu bol známy, ale musel preklínať svoju bezmocnosť, pretože to bolo všetko, na čo sa zmohol.

Nechal zmätenú starenu ísť až potom, čo jej nahliadol do myšlienok. Medzi jej útržkami spomienok uvidel nielen obraz mladej, tmavovlasej ženy, ale i druhej podozrivej. I keď sa tam sotva mihla.

Bolo by vážne možné, že by za tým bola Daphne? Inokedy by mu kúzlo Legilimencia iba podporilo hypotézu, ale teraz ho jedine zmiatlo. I tak sa mu však nechcelo veriť, že prípad zakončí vskutku banálnym motívom. Nebol so svojím záverom dvakrát spokojný. Ale nemohol si dovoliť ani predpojatú zaujatosť voči druhej žene, ktorú by v Azkabane videl veľmi rád.

Vedel, že mu niečo uniká pomedzi prsty, niečo nepolapiteľné a klzké ako had.

I tak však nemohol nič nechať na náhodu. Musel konať. Predpis, nepredpis. Daphne sa stala podozrivou číslo jedna.

Sotva o pol hodiny neskôr už s Luciusom stáli na prahu jej domca v pomerne tichej ulici Catwoodu. Plavovlasý blondín poukázal na smetiak, ktorý nešlo celkom zatvoriť pre jeho preplnenosť. Objavil zopár podozrivo vyzerajúcich balíčkov. Keď s pokrčeným nosom nazrel dnu, mohol vidieť, že sú určené pre jediného adresáta.

„Že by predsa za tým bola ona?“ zamrmlal Lucius a sotva na Harryho mrkol.

„Vezmeme ich ako dôkaz,“ povedal Harry, zbalil ich do plastového vrecka, označil a poslal na príslušné oddelenie aurorského odboru. „Ideme si po ňu.“

Daphne Greengrassová otvorila dvere a ostala vyjavene civieť na dvoch mužov na svojom prahu.

Z úradnej moci však prehovoril iba jeden z nich: „Daphne Greengrassová, zatýkam vás pre podozrenie z útokov spáchaných na riaditeľku Rokfortskej strednej školy čarodejníckej!“
 
ooo xxx ooo

Harry opustil vypočúvaciu miestnosť viac zamračený, než do nej vchádzal. Celtiber Skinner ho čakal vo vedľajšej miestnosti, odkiaľ nerušene sledoval vedenie výsluchu.

„Čo sa ti nezdá?“ opýtal sa priamo, lebo Harryho predsa poznal. I jeho názor na tento prípad.

„Tvrdí, že svoj prútik stratila,“ hlesol mladý auror a prečesal si vlasy prstami. „Lenže keď som to na mieste zatknutia preveril, priletel mi do ruky z predsiene domu. Tvárila sa rovnako vyjavene ako i teraz.“

„Sú tu spomienky poštára i tej stareny,“ podotkol Skinner a oprel sa plecom o stenu vedľa špeciálne upraveného skla zabudovaného v stene.
„Ten poštár je jej manžel. A tá starena... trpí stareckou demenciou. Pri súde by to ako dôkaz neobstálo,“ namietol nespokojne. „Okrem toho, Daphne by sotva mala dôvod preklínať manžela. Stačilo by predsa poprosiť, no nie?“

„Alebo pohroziť. Vyzerá na poriadnu rafiku.“

„Hej, ale i tak...“ prehrabol si prstami vlasy a vydýchol prebytočný vzduch. Bol to hlboký povzdych. „Idem do archívu. Niečo mi napadlo.“

Skinner prikývol. Zdalo sa, že jeho najlepší človek je v tomto prípade mimo. Obrátil sa k žene sediacej vo vypočúvačke a uvažoval, či by bolo možné, aby to pekné, i keď namosúrene sa tváriace zjavenie vedelo Potterovi takto zavariť. Pôsobila... pomerne jednoducho a v tomto videl premyslenejšiu taktiku. Iste, mohli sa mýliť, ale... bola tu stále i podozrivá číslo dva. Tá by bola schopná zamiešať karty vo svoj prospech. Lenže dôkazy sú dokazy. I keď nik nevraví, že sa nedajú zmanipulovať.

Keď sa Harry vrátil, tváril sa o niečo zarputilejšie a v ruke stískal akýsi predmet. Až po chvíli Celtiber pochopil, že zviera v prstoch zápisník. Nechutne ružový zápisník.

„Vedel som, že mi na tom všetkom niečo nesedí a nemýlil som sa!“ povedal nahnevane. „Tá odporná ružová! I Daphne mala v tých spomienkach stareny i poštára ružové veci. Kabát, čiapku, dokonca pletenú šatku!“

„Si si tým istý? Máme teda nepravú?“

Harry prikývol a tlmene zahrešil.

„Asi som ťa nemal nechať na prípade robiť samého. Je to i moja vina. Bolo toho na teba veľa.“

„To ma neospravedlňuje. Je to začiatočnícka chyba, hrom do kotla!“

„Vráť sa tam a doveď tú potvoru sem. Na začiatok postačí i dôvodné podozrenie, zvyšok sa ukáže. Madam Greengrassovú prepustíme, ak nenamietaš.“

Harry prikývol a vybehol preč, nazlostený sám na seba.

O to väčšmi sa čertil, keď v Catwoode na stanovenej adrese už Dolores Umbridgeovú nenašiel. Zdalo sa, že sa tá potvora vyparila bez stopy.
Unikla. Ale zaprisahal sa, že ju nájde. Vyhrabe ju, i keby sa schovávala v samotnom pekle!
 
ooo xxx ooo

„Trestáš sám seba alebo mňa?“ Severus sa od neho odtiahol, keď videl, že na jeho bozky, ktorými mu posieval hrdlo nereaguje tak, ako by si prial. V tvári mal nesúhlasný výraz a on sa naňho tak veľmi tešil. Školu opustil iba pred pár hodinami, keďže sa profesor konečne zotavil a bol schopný pokračovať vo výučbe.

Harry sa k nemu otočil s povzdychom. Oprel si hlavu o jeho hruď zahalenú iba v hodvábnom župane tmavej slivkovej farby a objal ho okolo pása. Z muža, ktorý len pred chvíľkou opustil kúpeľňu bolo cítiť sviežu vôňu.

„Prepáč. Som nemožný, viem. Ale nedokážem sa s tým zmieriť! Urobil som chybu a...“

„Nikto nie je neomylný,“ poznamenal Severus a trochu pichľavo dodal: „Alebo si o tom ešte nepočul?“

„Severus, prosím,“ vzdychol skormútene a pozrel mu do zachmúrenej tváre. Tak rád by mu ulahodil, tak rád by... len keby nemal takú premizernú náladu!

Muž sa naňho mračil. Ale pod váhou jeho pohľadu mu výraz tváre napokon zmäkol. „Nie je to predsa prvý nevyriešený prípad. Okrem toho, Umbridgeová sa nemôže skrývať večne. Skôr, či neskôr ju nájdete, som si tým istý. Je po nej vyhlásené pátranie, nie?“

Harry prikývol. „Iste. A Minerva skončila kvôli mne takmer na ošetrovni, lebo jej vybuchol rovno do tváre nepreverený balíček. V tom smetiaku boli iba falošné návnady. Keby si nezasiahol...“ ani radšej nedokončil.

„Lenže ja som zasiahol. Nič sa jej nestalo a listy nedostala viac, než týždeň. Ani žiadny balíček. Pošta sa bude preverovať a Umbridgeová vie, že po nej idete, skrýva sa. Len by ma zaujímalo, či sa Minerva s tým motívom trafila. Vraj ona trvala na jej odvolaní z funkcie, ktorú zastávala na ministerstve. Tuším to malo niečo spoločné s udeľovaním dekrétov v školstve. Ale kto vie?“

Harry si zívol a znova sa oňho oprel. „Som unavený, Severus. Cítim sa ako storočný, totálne neschopný a životom ubitý starec.“

„Výborne. Takže mi dovolíš uložiť ťa do postele a aspoň sa k tebe pritúliť?“

Harry vďačne prikývol. „To ti dovolím veľmi rád.“

Severus ľutoval, že dnes zo sexu nič nebude, ale na druhej strane bol potešený, že je konečne doma a má Harryho v posteli na viac, než pár krátkych hodín. Chápal jeho nespokojnosť i frustrovanosť z prípadu, ktorému obetoval svoj voľný čas, ale na druhej strane vedel, že Dolores sa dlho skrývať nebude.

Ak ju niekto nájde, tak jedine Harry. Mal hneď niekoľko dôvodov, prečo mu tá potvora ležala v žalúdku.

Vzal ho za ruku, zhasol v kuchyni a odviedol si ho do spálne. O chvíľu sa mu stočil po boku a nechal sa ukolísať k spánku teplom jeho štíhleho tela.
ooo xxx ooo

A/N: Aby ste si nemysleli, že som urobila z Harryho neschopného kreténa :D tak dodávam, že Dolores som musela nechať utiecť zámerne, lebo sa s ňou zachvíľu znova stretneme a tú ružovú potvoru doriešime. No a nasledovať by malo: Ako lady Godiva :) 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
05.02.2017 12:57:48
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one