kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Vrešťadlá - 4. kapitola

ZJA vrs.jpg
Pairing: Severus/Harry

Varovanie: slash

Venovanie: Maji, Zuzke, Bobo a jojo!
4. kapitola – Prvá podozrivá


Poštový úradník pracoval mechanicky, kým naňho nenápadne mierila svojím prútikom. Predala mu zopár pripravených obálok a adresu, kde to mal odoslať.

Nikto si z nej nebude robiť dobrý deň. Nemala v povahe nechať krivdu nepotrestanú a tá ženská si o to koledovala dlhý čas. Len kvôli nej bola teraz bez práce a nebolo to spravodlivé! Bola skvelá vo všetkom, čo robila. Bola zodpovedná a prísna! Bola správnou osobou na správnom mieste a predsa sa jej dostávalo tak málo uznania!

Každý sa vedel iba sťažovať a nikto nechápal potrebu dodržiavať zákon a isté pravidlá. Mala toho akurát dosť!

„Bude to všetko, madam?“ opýtal sa jej holohlavý mužík s hranatým rámom okuliarov a ona s úsmevom prikývla.

„Áno, bude.“

„Tri knuty a sedemnásť siklov, prosím,“ zamrmlal a ona mu odrátala požadovanú sumu. Hneď potom ukončila kúzlo a opustila poštu, zatiaľ čo sa úradníček pomaly spamätával. Lenže to už sovy mierili k hradu...

Spokojne sa usmiala a zamierila domov.
 
ooo xxx ooo

Celtiber listoval v akejsi zložke, keď Harry zaklopal. „Môžem?“

„Poďte, poďte,“ zamumlal a ukázal mu protokol. „Nový prípad. Ako ste na tom ohľadom tých Vrešťadiel?“

Harry sa bez vyzvania usadil, aj s pergamenom v ruke. „Pokročili sme, ale nič prevratné. Zatiaľ. Som si istý, že ten magický podpis, ktorý som na zvyškoch zachytil je mi známy, ale netuším, kde a ku komu ho priradiť.“

„Hádam si čoskoro spomeniete, lebo toto tu neznesie odklad. Poveril som tým prípadom Bletcheryho a Daviesa, ale tí dvaja sú... neviem pre kiu spiu mater, či čo sa vlastne stalo, ale včera si tí dvaja skočili do vlasov.“

Harryho obočie vystrelilo nahor. „Kvôli prípadu?“

„A viem ja?!“ vyštekol Skinner podráždene. „Mám pocit, že ak tu nie ste, všetkým začína kompletne šibať. Ešte aj tomu trkvasovi, čo roznáša poštu!“

„S tým určite nemám nič spoločné,“ bránil sa Harry a pobavenie sotva dokázal skryť.

Skinner si iba povzdychol a oprel sa lakťami o stôl. „Oprite sa do toho, Potter. Máte čas do konca týždňa. Inak vás budem nútený z prípadu stiahnuť. A toto si medzitým naštudujte, jasné?“

„Iste, šéfe, ako poviete,“ zahundral a sotva sa mu páčilo, že mal pohnúť zadkom. Dobre vedel, že niektoré prípady si žiadajú nielen citlivý prístup, ale i trpezlivosť. „Ale hádam vás poteší aj to, že vieme, že ide o poštové sovy a Severus dnes ráno zistil, o ktorú poštu sa jedná.“

„Skutočne? Takže je to na lepšej ceste ako som si myslel,“ zvolal uľahčene a Harry sa pousmial.

„Zdá sa.“

Celtiber sa usmial. „Ten váš Severus má svoje kvality a zjavne o ne neprišiel ani pri tej nudnej práci na odbore Záhad, čo? Schopný, veľmi schopný! Škoda, že nepracuje pre nás.“

Harry sa nasilu usmial. „Veru, večná škoda, pane,“ zamrmlal a radšej sa pratal preč.

Za zatvorenými dverami sa otriasol. Nie preto, že by tu Severusa nechcel, ale preto, že keby mu čo i len náznakom spomenul ich oddelenie, vstali by mu vlasy dupkom. Harry vedel, čo si o jeho práci myslí. Iste, nepokladal ju za podradnú alebo čosi také, ale on si svoj život dvojitého agenta už odžil. Chcel pokoj a už žiadne skrývanie sa, či intrigy. Nie, veru to by nebol dobrý nápad, aby tu pracoval. S tým by nikdy v živote nesúhlasil. Už i tak bolo dosť, že sa mu ho podarilo ukecať na tento prípad. Viac žiadať nemohol a ani by si nedovolil.
 
ooo xxx ooo


Vošiel do Troch metiel a pohľadom laxne zavadil o plavovlasého blondína za barovým pultom, ktorý práve miešal akýsi nápoj. Jeho partnerka sa zvŕtala po hostinci pomedzi jednotlivé stoly a obsluhovala zákazníkov s dobrou náladou a úsmevom, na aký boli všetci zvyknutý.

Keď naňho muž zvedavo pozrel, iba naňho zagánil a zamieril do prázdneho boxu celkom vzadu. Ani ho nenapadlo vyliezť po schodoch do profesorského salónika, hoci to Harry sám navrhol. Pre väčšie súkromie. Nesúhlasil len preto, lebo počul Longbottoma ako sa zhováral s Flitwickom a zopár ďalšími, či si nevyjdu von. Mali na to plné právo a okrem toho, bola sobota poobede. Mali voľno a nárok stráviť ho podľa svojich predstáv rovnako ako i on.

„Dáte si niečo?“

Takmer sa strhol. Nepočul ho prichádzať, čo bol taký zabratý do myšlienok. Ale odkašľal si a objednal koňak.

Vysoký blondín odobril jeho výber a odpratal sa späť k baru. Plavé vlasy zopnuté čiernou stužkou, na sebe bielu košeľu s vyhrnutými rukávmi po lakte a čierne nohavice. Okolo pása uviazaná čierna čašnícka zásterka. Vyzeral, akoby tu odjakživa patril. Fakt nezameniteľný pohľad. Malfoy obsluhujúci za výčapným pultom.

Keď sa vrátil s naloženým podnosom, Severus si nemohol nevšimnúť, že neniesol jeden pohár, ale rovno dva a fľašu k tomu. Zložil ich na stôl a prisadol si bez opýtania.

„Toto je nejaký váš miestny zvyk?“ zahučal Severus, ktorý zanedlho očakával návštevu a bol si vedomý faktu, že ak sa Luciusa nezbaví, budú mať problém.

Lucius mu mlčky posunul pohár, vzal si svoj a naklonil sa ponad stôl, len čo okolo nich zakúzlil priestor, aby nik nemohol načúvať. Rosmerta ho obdarila spýtavým pohľadom, ale on na ňu iba žmurkol a usmial sa. Na nič sa nepýtala a pobrala sa ho zastúpiť pri bare, kde už čakali dvaja noví zákazníci.

Lucius naklonil hlavu na stranu a štrngol si s ním. „Na zdravie, priateľu.“

Severus zneistel. Bolo možné, že by ho prekukol? Ale ako doparoma? V skle štvorcového okna sa uistil, že sa jeho vzhľad nezmenil a účinky Všehodžúsu nevyprchali. Ani nemohli. Nebol ešte ten správny čas.

„Prekukol som ťa, prepáč,“ uškrnul sa drzo. „Neprezradili ťa ani tak tie mastné vlasy, ani tá nezameniteľná vôňa bylín. Skôr chôdza a toto,“ zamrmlal a prstom ukázal na svoju tvár. „A tiež musíš uznať, že sa poznáme nejaký ten piatok a ja ťa mám prečítaného, či sa ti to páči alebo nie.“

Severus sa zamračil. Nič z toho, čo povedal mu neutkvelo v pamäti ako jeho poznámka o vlasoch. „Mám mastné vlasy?“

„Mhm, nechápem, že to necítiš,“ poznamenal Lucius a zamračil sa.

„Doteraz som bol v laboratóriu a varil som...“ povzdychol si. „To je jedno.“

„Nemalo by ti byť. I keď si... vzal na seba inú podobu, ktorá Pottera nemusí rajcovať, mal by si o seba dbať. Už som ti to tuším hovoril. Akurát sa to týkalo tých tvojich hrozných nočných košieľ, ak si dobre spomínam.“

„Tak potom je len fajn, že tie košele môjho milenca dostatočne rajcujú, nemyslíš?“

Lucius sa uškrnul. „Tušil som, že Potter nie je celkom normálny. Ďakujem, že si mi to potvrdil.“

„Ubezpečujem ťa, že Harry je...“

Lucius iba mávol rukou a odpil si. „To je jedno. I tak je to len tvoje subjektívne hodnotenie, lebo si doňho zamilovaný až po uši. Nemohol by som to vyhlásenie plne akceptovať. Radšej mi povedz, prečo si tu? Naverbovali ťa na ten prípad?“

„Možno,“ hlesol Severus a i on sa konečne napil, i keď pohľadom ustavične zabiehal k vchodovým dverám.

„Takže áno. Počul som o tom. Vyzerá to zaujímavo. Máte podozrivého?“

„Možno,“ dostal rovnakú odpoveď.

„Fajn, nemáte. Ale viete aspoň niečo?“

„Možno.“

Lucius naňho zagánil. „Nebýval si vždy taký uhovorený. Som zvedavý, nemôžeš mi uľaviť?“

„Nie, kým nevypátrame páchateľa.“

„Si neskutočný! Dobre vieš, že mi stačí opýtať sa Draca, ale nespravím to, lebo som charakter.“

„Neskutočný si ty, ak si myslíš, že sa Harry pobeží zverovať svojmu ex, najmä po tom, čo nám obom vyviedol jeho podarený manžel.“

„Nebuď patetický, veď o nič nešlo,“ zahovoril Lucius. „A stále si myslím, že medzi Dracom a Harrym to puto len tak nezmizne. Majú sa radi, hoci len ako priatelia. Mal by si to akceptovať.“

„Možno to tak nevyzerá, ale opak je pravdou. Som k tvojmu synovi viac, než len tolerantný.“

„Nie si. Akurát včera sa mi sťažoval, že si s ním už dva týždne neprehovoril.“

Severus iba zlostne zovrel pery, keď zbadal, že sa dvere krčmy otvorili a zavreli bez toho, aby niekto vošiel, napriamil sa a nedočkavo mu šprihol do tváre: „Prišiel Harry. Mohol by si teda vypadnúť?“

„Iste, iste,“ zamrmlal a s patričnou nechuťou vstal. Lucius zrušil kúzlo a vzdialil sa s poznámkou, ktorá nemala újsť Harryho ušiam. „Nevrlý mrzút! Vážne nechápem, ako s ním dokážeš vydržať!“

Harry sa tlmene zachichotal, keď si sadal na práve opustenú stoličku.
 
ooo xxx ooo

Bolo frustrujúce, že jediné, čo mohol urobiť bolo načiahnuť sa a vziať jeho ruku do svojej bez toho, aby to nevyzeralo divne a aby Severusova ruka nezmizla.

„Nevieš si predstaviť, ako som sa sem tešil,“ priznal a pohladil ho palcom po chrbáte ruky.

„Nie viac ako ja,“ šepol Severus. Musel si dávať pozor, aby ho nik nevidel zhovárať sa samého so sebou. Už i tak mali profesora Russa za čudáka, tak na čo to zhoršovať, že?

„Vypátral som tú poštu. Je to malá dedina južne odtiaľto.“

„Catwood,“ hlesol a odpil si z pohára. Keď od odtiahol od pier, napadlo mu, či by neochutnal. „Dáš si z môjho?“

„Je to koňak?“

„Je.“

„Tak nie, ďakujem. Radšej by som pivo, ale levitujúci pohár by vyzeral trochu nápadne. Na dnes to pivo oželiem.“

„Ako myslíš,“ Severus si s ním preplietol prsty. Bolo to žalostne málo, keď ho túžil minimálne objať, zaboriť si tvár do jeho vlasov a znova cítiť jeho vôňu.

„Nemôžem sa zdržať dlho. A starý už tiež frfle. Trvá to podľa neho pridlho. Už som vyfasoval nový prípad a vypočul si sťažnosti na kolegov. Akoby som s tým, že im hrabe mal niečo spoločné!“

„A máš?“

„Veď tam ani nie som!“ vyprskol. „Akoby som mohol!“

„Pravda. Nestačí zaujať stanovište nad ránom? Pošta predsa dochádza vždy v rovnakom čase. Dúfal som, že si prenajmeme izbu tu alebo u madam Finchovej a...“

„Nič by som si neprial viac, láska moja, ale vážne musím pohnúť zadkom a prípad doriešiť. Možno by som mohol ostať, ale nechcem, aby mi čokoľvek ušlo.“

Severus prikývol. Jeho malý plán na ďalšiu príjemnú noc práve nepekne stroskotal. „A čo tie novinky?“ opýtal sa.

„Tá prvá je, že som zitil použitie zakázaného kúzla na úradníkovi pošty.“

„Imperius?“ hádal Severus.

„Správne, láska,“ odobril Harry jeho bystrú dedukciu. „A tá druhá, v tej dedinke žijú dve osoby, ktoré by mohli mať s tými Vrešťadlami niečo spoločné.“

„Som samé ucho, hovor.“

Harry sa pousmial, i keď to nebolo vidno. „Tou prvou je prekvapivo Daphne Greengrassová.“

„Jej motív? Má vôbec nejaký?“

„Nevzali ju študovať liečiteľstvo, lebo nedostala potrebné hodnotenie a odporúčanie, ktoré si to žiadalo, takže na prijímačkách neuspela. Okrem toho, pri záverečných skúškach u nej našla práve Minerva ťahák. Kvôli tomu bola nútená robiť reparát. To by mohol byť celkom dobrý motív.“

„Nezdá sa ti to ako motív príliš banálne? Takpovediac, pritiahnuté za vlasy?“ divil sa Severus.

„Zdá, ale už som pri práci zažil aj banálnejšie motívy. Musím preveriť všetky možné eventuality, to nezabúdaj.“

„Samozrejme. A kto je ten druhý?“

Pri jeho stole sa odrazu objavil Neville Longbottom s prihlúplym úsmevom na tvári. „Radi by sme vás pozvali na pohárik, profesor Russo. Nepridáte sa k nám? Aby sme sa lepšie spoznali,“ nadhodil družne, na čo sa Severus iba zamračil a už-už ho chcel poslať kade ľahšie, keď mu Harry predvídavo stisol ruku.

Povzdychol si. „Dobre, ale...“

„Výborne!“ zvolal Neville, ani mu nedal dohovoriť a už ho ťahal zo stoličky. „Sedíme hore a Rosmeta vravela, že ste tu sám ako kôl v plote. Viete, že mi niekoho veľmi pripomínate?“ útočil naňho svojou veselosťou chrabromilčan, ktorému ten posledný výstup Severus ešte doteraz nezabudol.

Iba si povzdychol a naposledy zameral naoko prázdnu stoličku, kde zanechal svojho milenca. „Vážne? Netuším o koho by tak mohlo ísť,“ hlesol a vystúpal po schodišti nahor, pričom cítil ten škodoradostný úsmev plavovlasého barmana, ktorý sa mu za chrbtom pobavene vysmieval.

V duchu sa zaprisahal, že toto Luciusovi nedaruje. A to ešte nevidel, ako rýchlo vybehol blondín von dverami, ktoré sa znova otvorili a zavreli naprázdno.
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
28.11.2015 16:46:39
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one