kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Vrešťadlá - 3. kapitola

ZJA vrs.jpg
Pairing: Severus/Harry

Varovanie: slash

Venovanie: Zuzke, Maji, Bobo a jojo! 
3. kapitola – Zdravý spánok


To ráno sa od ostatných nelíšilo až tak veľmi. Sedel medzi svojimi dočasnými kolegami a pozoroval všetkých a všetko tak nenápadne ako sa len dalo. Nie, že by ho to nejako extra zaujímalo, ale robil to samozrejme kvôli vyšetrovaniu.

Popíjal svoju čiernu kávu a misku ovsených vločiek s čerešňovým kompótom odsunul teraz už prázdnu bokom. Azda prvý raz po dlhom čase sa skutočne najedol. Neodbiehal, nebol rušený. Nie, že by ho Harry pri raňajkách rušil. Severus nepoznal nič krajšie ako raňajkovať vo dvojici. To len tá jeho kopiaca sa práca a elixíry navrch k tomu mu nedávali pokoja.

„A je to tu zas,“ zamrmlala po jeho boku rozladene madam Hoochová, ktorá svojím sokolím zrakom ako prvá zbadala prilietať sovy.
Minerva sa k nemu naklonila: „Sú len štyri. Naposledy ich bolo šesť.“

Sotva prikývol. Vrava v sieni ustala, študenti vyvrátili zvedavo hlavy dohora, aby sledovali, kto z nich bude ten šťastný, že obdrží Vrešťadlo. Lenže aké bolo ich prekvapenie, keď sa všetky sovy zniesli tentoraz priamo k profesorskému stolu?

Jedna z nich dokonca pristála pred Severusom, či skôr profesorom Russom. Druhá skončila pred Minervou, tretia pred Longbottomom a štvrtá pred madam Pomfreyovou, ktorá si rýchlo zakryla uši schované pod bielym čepcom.

Spomedzi ten ohlušujúci rev vyrozumel jedno – Toto ti nedarujem, ty stará striga!
 
ooo xxx ooo

Čakal ho v riaditeľni. Spoločnosť mu robila Minerva i zvedavé portréty, ktoré ako obvykle natŕčali uši a horeli zvedavosťou.
 Nebavili sa o prípade, nie pred nimi, i keď sa bývalí riaditelia do toho samozrejme starali a vyzvedali, či už Minerva podnikla potrebné kroky a opatrenia.

Harry vystúpil z krbu s päťminútovým meškaním. Alebo skôr z krbu vystúpila jeho hlava, lebo telo mal schované pod neviditeľným plášťom. Vraj pre väčšiu nenápadnosť a zachovanie diskrétnosti.

A vzápätí mu pri pohľade na Severusa takmer vypadli oči z jamôk. „No to si robíš zo mňa srandu!“ vyprskol a skutočne vyzeral naštvane. Čelo sa pod tmavou ofinou nakrčilo a z očí šľahali zelené blesky. Bolo to po prvý raz, čo videl akú si na seba vzal jeho partner podobu.

Severus vstal z kresla, narovnal si habit a pozrel naňho prísnym pohľadom. „Pán Potter, ovládajte sa!“ zahriakol ho bez toho, aby zaznamenal Minervin pobavený úškrn.

Harry sa s trpkým a neskrývaným povzdychom obrátil k riaditeľke. „Pani riaditeľka, som vám k službám. Sú nejaké novinky?“

Minerva sotva znateľne kývla. Najprv očarovala portréty, aby nerozumeli nič z toho, o čom sa budú baviť, pričom si vypočula pár výsostne nespokojných frflaní a bola si istý, že si toho vypočuje ešte viac. Ale v tomto prípade bola diskrétnosť na prvom mieste, i keď boli riaditelia v podobnom prípade viazaní mlčanlivosťou, opatrnosti nikdy nebolo nazvyš.

„Ukázali sa dnes ráno, po piatich dňoch, Harry a poctili zásielkou len mňa a ďalších troch kolegov, vrátane... Hermesa,“ uškrnula sa, na čo jej Severus venoval otrávený pohľad. „Len to isté, čo naposledy. Ohromný krik.“

„A ešte čosi, Minerva,“ doplnil chytro Severus. „Nemysli si, že som to nepočul. Tvoj odkaz znel jasne a zreteľne – To ti nedarujem, ty stará striga!“

„Ach, áno. To bolo už po druhý raz, čo bol ten odkaz takýto... viac-menej osobný,“ poznamenala nevzrušene, na čo sa k nej Harry obrátil.

„A vám to nepríde dôležité?“

Iba mykla plecami. „Z istého hľadiska by asi malo, ale ja netuším, kto mi čo môže mať za zlé. Nikdy som nemala žiadnych nepriateľov. Od čias Voldemorta, a vlastne ani predtým nie,“ dodala vágne a mávla rukou, akoby sa nič nedialo.

„Iste, ale z tohto je viac ako zrejmé, že vás má niekto v zuboch, nemyslíte?“ opýtal sa a v hlase mu zaznela mierna výčitka práve kvôli tomu, že to riaditeľka berie evidentne na ľahkú váhu. „Čo ak Vrešťadlá nahradí niečo iné?“ zamyslel sa. „Začne to výhražnými listami a skončí hnojovými bombami. V prípade ak to posiela nejaký šialenec. Alebo študent nespokojný so svojim hodnotením.“

Tentoraz sa uškrnul Severus. „Nemyslím. Študenti školy sú monitorovaní. Ak sa aj o nejakého jedná, bude to niekto, kto školu v súčastnosti nenavštevuje. Ale to si akosi neviem predstaviť. Videl som hodnotenia za posledných sedem rokov. Vrátane tvojho. Nikto nedopadol tak zle, aby sa mal dôvod Minerve, či komukoľvek inému z profesorského zboru mstiť.“

Harry sa naňho zamilovane pousmial. „Ty vážne myslíš na všetko, láska.“ Bolo mu fuk, že obaja, Minerva i Severus sa máličko začervenali, hoci z rôznych dôvodov, než si staršia žena zdvorilo neodkašľala.

„Dáš si niečo, Harry? Ponúknem ti kávu, čaj alebo...?“

Lenže on len pokrútil hlavou. „Nie, ďakujem. Chcem si pozrieť Severusove komnaty, ak dovolíte.“

„Och, aha... iste,“ zamrmlala Minerva v rozpakoch a Severus iba prevrátil očami. Bol si istý, že sa presne a bez námahy dovtípil, aké predstavy v nej vyvolala Harryho nevinná poznámka.

Vstal z kresla a kývol mu. „Tak poďte, auror Potter. Ale mal by ste vedieť, že ste až nepatrične zvedavý,“ zamrmlal.

Harry si z toho evidentne ťažkú hlavu nerobil. Prehodil si kapucňu cez hlavu a vypochodoval za ním. Keď Severus otvoril dvere, takmer sa zrazili s Goylom, ktorý sa práve chystal zaklopať.

„Profesor Russo,“ pozdravil ho zdvorilo a dokonca sa pousmial.

„No do riti!“ zamrmlal tlmene Harry a mohol iba ďakovať Severusovej pohotovosti, ktorý sa to snažil zakamuflovať svojím: „Nech sa páči, profesor Goyle!“

Keď sa za Gregorym zavreli dvere riaditeľne, Severus sa ešte mračil. „Mal by si sa väčšmi ovládať!“

„Ale veď si ho videl!“ zvolal naliehavým šeptom Harry. „Videl si ho?!“ spýtal sa do istoty. „Je... páni! To že je Goyle?!“

„Chceš tým povedať, že ti príde príťažlivý?“ už ten tón hlasu ho mal varovať, aby sa mal na pozore pred tým, čo vypustí z úst.

„No... v podstate...“ zamumlal, keď tak nad tým vážne zauvažoval.

Severus sa zvrtol na päte. „Keby som vedel, kde sa nachádza tvoja hlava, dostal by si po nej,“ zavrčal.

Harry na chvíľku vykukol a poslal mu vzdušný bozk. „Láska moja, to je len moje subjektívne hodnotenie bývalého spolužiaka zo znepriatelenej fakulty. Nič to neznamená. Vieš, že ja žeriem iba teba.“

Severus si odfrkol. „Ty pochábeľ!“ Čím skôr ho zaviedol do svojich komnát, lebo Harry evidentne ignoroval fakt, že ho nevidieť, ale za to pekne nahlas počuť. A jemu nebolo príjemné, ako sa za ním otáčali portréty i brnenia na chodbe a ťukali si po čele, akoby mu preskočilo.
 
ooo xxx ooo

Harry sedel v kresle, ktoré si rýchlo prispôsobil kúzlom, len čo jeho zadok spočinul na nepohodlnej tvrdej stoličke. Severusove komnaty neboli žiadnym prepychom, ale boli malým luxusom. A nie tak sparťansky zariadené, akoby si bol nevľúdne a studené podzemie predstavoval.

Mal tu viac nábytku, nebolo tu chladno a vlastne, bolo tu veľmi útulne. Takmer ako u nich doma. A Severus za tým svojim písacím stolom a s brkom v prstoch, ktorého hrot bol neomylne namočený v červenom atramente, opravoval písomky a pôsobil, akoby Rokfort nikdy neopustil. Akoby sem stále neodmysliteľne patril.

Iste, jediné, čo mu zazlieval bola tá jeho... premena. Či skôr výber postavy v tomto divadelnom predstavení. Severus vedel, že mu urobí napriek a Harry vedel, že to bolo len preto, lebo ho do toho namočil.

Ale mohol si vari vyberať? No, asi mohol. Mohol sem prísť v prestrojení sám, ale problém bol v tom, že dočasne nebolo voľné miesto profesora Obrany, ale profesora Elixírov.

Hnedé krátke vlasy, zelené oči a mierne podsaditá postava boli presným opakom muža, ktorého miloval. Presne takého, aký bol. Stačil si všimnúť, že zadok má na rozdiel od Severusa pekne oblý, ale tiež si ho nechcel okato prezerať, aby ho nechtiac neurazil. Predsa len, Severus tu bol na jeho... podnet a...

Povzdychol si a kopol do seba ďalší dúšok koňaku. Nijako zvlášť mu nechutil, ale Severus mal vo svojej skromnej zásobe iba toto.
„Všimol si si ešte niečo?“ opýtal sa, keď mu Severus zopakoval svoje postrehy.

„Nejednalo sa o divo žijúce sovy,“ odpovedal a v eseji pred sebou zasa čosi preškrtol. „Sú poštové. Určite to prípadu pomôže. Pokúsim sa zistiť, ktorej pošte patria. Ale neviem, ako dlho to potrvá.“

„Fajn, spolieham na teba,“ usmial sa spokojne. „A mal by si vedieť, že šéf sa bol pýtať u Weasleyovcov. Vážne vo svojej ponuke produktov nejakú niečo podobné ako sú Vrešťadlá, i keď pripustili, že o tom istý čas uvažovali. Ani v konkurenčnej firme u Zabiniovcov niečo také nevedú. Tí sa špecializujú predovšetkým na všetky možné elixíry.“

„Skutočne?“ zháčil sa a strelil po ňom pohľadom. „Pokiaľ si spomínam, Blaise Zabini bol do elixírov ľavý.“

„Ale jeho otec Pascal nie je. A jeho mladšia sestra tiež nie.“

„Ach, na Hester som takmer zabudol. Ale ju som posledné dva roky neučil. I keď si spomínam, že končila s výborným prospechom.“

Harry prikývol a postavil sa. Prešiel k falošnému oknu a chvíľu sa naň díval. Uvažoval, či vonku naozaj mrholí, alebo či je to len klam.

„Neville niečo poslal. Už zasa,“ poznamenal a odvrátil sa od okna. „Fľaša najdrahšieho koňaku a akýsi fikus, či čo.“

Severus odložil brko a pozrel naňho. „Skutočne?“

„Hej. Zložil som ti to do sklenníka, stará sa o ne Runny. Veľmi poctivo. Nedovolila mi ani dotknúť sa ich,“ posťažoval sa.

Muž pred ním sa zamračil pri neblahej predtuche. „Prečo? Čo si urobil?“

Harry sa zatváril nevinne. „Tak trochu som jeden z nich... prelial.“

„Ktorý?“

„Sukulent,“ odvetil auror opatrne a o krok cúvol.

„Ty si mi prelial Lofoforu?!“ zvolal neveriaco muž a v mihu bol na nohách.

Harryho ruky vystrelili do vzduchu na obranu. „Len som ho trochu viac polial, nespáchal som predsa vraždu!“

„Harry, je to sukulent! Kaktus! A vzácny! Ak sú tie Longbottomové výčitky svedomia na niečo dobré, tak aspoň na toto a ty mi to šmahom ruky zničíš!“

„Mrzí ma to!“ nadurdil sa a založil si ruky v bok. „Bez teba sa doma nudím! Chýbaš mi! Nemôžem za to!“

Muž pred ním sa pousmial a roztvoril náruč. Hnev bol preč ako mávnutím čarovného prútika. Mladík do nej hravo vkĺzol, zložil si hlavu na jeho plece a mocne ho objal.

„Aj ty mi chýbaš,“ zamrmlal nežne a skĺzol rukami po jeho chrbte až na aurorov zadok. Ústa sa prisali ku krivke odhaleného krku a s láskou ho ochutnávali.

Lenže miesto toho, aby sa mladík poddal jeho láskaniu ako zvyčajne sa teraz iba otriasol a odtiahol sa na dĺžku paží. Pozrel mu do očí, pričom si hrýzol spodnú peru a napokon si s absolútne vážnou tvárou povzdychol.

„Prepáč, ja nemôžem, keď... keď vyzeráš takto!“ zamrmlal nešťastne. „Mám pocit, akoby som ťa podvádzal, hoci viem, že si to ty, ale... jednoducho nemôžem, Severus!“

Severus musel uznať, že ho to dojalo. Bolo to krajšie vyznanie, akoby mu povedal – ľúbim ťa. Aspoň preňho.

Prikývol a zakúzlil Tempus. „Účinky elixíru vyprchajú do hodiny. Ak si ochotný počkať a nikam sa neponáhľaš...“ nadhodil a dúfal, že sa Harry návnady chytí. Sám mal naňho neskutočnú chuť od chvíle, kedy ho videl vystúpiť z riaditeľkinho krbu. Jeho libido mu dávalo pekne najavo nedostatok vitamínu „s.“

Po tvári tmavovlasého aurora sa rozlial spokojný úsmev. „Iste, rád. Ale veľa času nám neostáva. Okrem toho, o siedmej mám stretnutie s Ronom. Bol akýsi... ja neviem, čudný.“

„Fajn. Budem na to myslieť,“ povedal vážne a opäť si sadol za stôl k písomkám.

Zatiaľ, čo Harry nahlas uvažoval nad motívmi, či príčinami prichádzajúcich zásielok v podobe Vrešťadiel, Severus ho hravo dopĺňal a kontroval mu vlastnými nápadmi. Keď účinok elixíru vyprchal, mladý milenec sa naňho vrhol s nevýslovnou dravosťou, ale bol to Severus, kto napokon vstúpil do toho poddajného, roztúženého tela, ktoré po ňom nekonečne prahlo.

Ak sa to dalo povedať, umiloval Harryho k spánku ešte pred večerou. Ležal na posteli vedľa neho položený na boku a rukou si podopieral hlavu. Nemohol si nevšimnúť tmavé kruhy pod Harryho očami, ani unavený výraz jeho tváre. Keď sa ho na to spýtal, povedal, že pár nocí poriadne nespal, než z neho nevypadlo, že nespal dobre odvtedy, čo je Severus na Rokforte. Trochu pomáha, keď si oblečie jeho pyžamo a spí na jeho strane postele, aby aspoň cítil jeho vôňu, ale ani to nie je ono.

Nemal to srdce budiť ho. A netúžil ísť ani na večeru. Ostatní nech si myslia, čo chcú. Minerva bude vedieť, kde sa asi zdržal a kto ho zdržal. Určite nebude namietať. Pritúlil sa k Harrymu a objal ho okolo pása.

Kašľať na nedoopravované písomky. Ráno si privstane a dokončí to. Aj tak ho bude musieť vyprevadiť zavčasu ráno. Ale nepustí z postele toho chlapa prv, než...

Usmial sa a vtisol mu bozk na kútik úst. Harry sa pomrvil a primkol sa k nemu bližšie. Vstunul si nohu medzi jeho stehná a zo spánku si povzdychol. 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
27.11.2015 20:23:19
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one