kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

V zdraví i v chorobe - 3. kapitola

ZJA - VZVCH.jpg
Pairing: snarry

Varovanie: zatiaľ žiadne :)

A/N: No tak predsa bude ešte jedna kapitola, než sa naplno vrhneme na ďalšiu záhadu, teraz už definitívne týkajúcu sa nášho maskovaného anonyma.

 
3. kapitola – Vyrušený v spánku

Severus bol netaktne vyrušený zo spánku uprostred noci. Mykol sa v posteli ako po ľadovom dotyku mŕtvoly, hoci od toho mal v skutočnosti rozhodne ďaleko, pretože kúzlo patronusa príjemne hrialo.

Tento konkrétny, ktorý sa tak drzo zhmotnil v ich spálni sa naňho díval veľkými očami s hlavou sklonenou takmer k jeho tvári, ako v čudesnom nehmotnom bozku, keď sa mu ňufákom obtrel o líce.

Strieborný lišiak sa od neho odtiahol, sadol si vedľa postele a zastihal ušami. Vyzeral, že sa na tom jeho zmätenom pohľade náramne dobre baví. Skutočne pôsobil, akoby sa podpod fúzy uškŕňal, než k nemu neprehovoril stíšeným hlasom svojho čarodejníka: „Čakám ťa.“

Tvor vrhol ešte jeden skúmavý pohľad na posteľ, jeho žiarivé oči sa zamerali na vykúkajúce stehno mladého čarodejníka spod periny, ktoré vzápätí Severus starostlivo zakryl, než sa naštvaný a úplne prebratý vyštrachal z postele tak nehlučne, ako len dokázal, aby svojho milenca neprebudil.

Zatvoril za sebou dvere spálne a prešiel do salóna, kde uchopil prstami jeden zo zväzkov kníh zásteny, ktorá tu tvorila jednu stenu od stropu až po podlahu, na čo sa knižnica s tichým škrípaním a so šelestivým „puf“ pootvorila. Jemu sa ukázala tajná tehlová chodba zvažujúca sa nadol.

Severus si pod nohy svietil prútikom, keď kráčal úzkou chodbou. Bosé nohy obuté iba v papučiach, jeho postava zahalená županom. Mračil sa aj vo chvíli, kedy pred sebou na konci chodby mávol prútikom, aby sa v zdanlivo nikam nevedúcom priestore pred ním tehlová stena rozostúpila.

Vošiel do bohato osvetlenej miestnosti a nesúhlasne tľoskol jazykom. „Zbytočne plytváš, nezdá sa ti?“ pritíval ho nevrlo a ostal postávať neďaleko tajného vchodu do podzemia domu.

Muž mu opätoval pobavený pohľad, v dlhých prstoch pohár bieleho vína. „Príjemný ako vždy,“ poznamenal uštipačne. „Ale ani sa nečudujem, keď máš v posteli takú... impozantnú spoločnosť.“

Severusove obočie sa nebezpečne stiahlo a jeho pohľad varovne zaiskril. No i tak to na jeho návštevu nezabralo.

„Stále je mimo?“ opýtal sa bezprostredne, nedbajúc na mrzutosť svojho dlhoročného priateľa.

„Áno, stále sa necíti najlepšie,“ prisvedčil, na čo chlap iba odul pery.

„To veľa vysvetľuje,“ zamrmlal neurčito, skôr sám pre seba. Severusovi zjavne unikla pointa, čo ho roztrpčilo ešte viac.

„Ako mám chápať tvoju narážku tentoraz?“

Muž iba mykol plecami. „Úplne nevinne,“ odvetil napokon a zaujal jedno z ohromných kresiel, ktoré si len nedávno prispôsobil svojim potrebám, nielen čo sa týkalo ich tvaru, ale aj čalúnenia a samotnej farby poťahu. Bola kráľovskymodrá so zlatým zdobením. Severus nikdy nedokázal pochopiť tú nezmyselnú potrebu luxuxu a cit pre malichernosti. Evidentne mali rozdielny rebríček hodnôt.

Takže ak predtým kreslá boli iba pohodlné, teraz vyzerali luxusne a extra komfortne, akoby ich vytiahli samotnej kráľovnej anglicka spod toho urodzeného zadku. Muž sa do jedného z nich usadil a preložil nohu cez nohu, pričom ho počastoval svojím pobaveným pohľadom. A odrazu nevedel Severus prísť na dôvod, prečo ho proste za tú nehoráznu drzosť jednoducho neprekliať, neotočiť sa na päte a nevrátiť sa do postele.

Ale to by asi nebolo... konštruktívne riešenie tejto situácie a navyše, na neozbojených starých priateľov rozhodne neútočil. Nebol podliak.

„Smiem vedieť, prečo si ma prebudil uprostred noci?“ zaškrípal zubami Severus. „Akoby som pre teba nerobil už i tak viac, než musím!“

„A ja som ti za tvoju námahu primerane vďačný. V skutku si toho stojím, ak vezmem do úvahy, že mu musíš denno-denne klamať, ale... nudím sa, Severus,“ posťažoval si a uchlipol z vína. „Nevieš aké to je, večne sa iba skrývať. Trvá to už pridlho!“

„To nie je moja vina,“ zakontroval pohotovo.

„Isteže, nie je,“ zamrmlal a premeral ho svojím pohľadom. „Chýbajú mi naše rozhovory, ktoré sa snažím maximálne obmedzovať a nesnaž sa mi tvrdiť opak. Žerie ťa svedomie, viem. Ale chýba mi moja rodina.“

„Môžem ťa uistiť, že sa im darí vynikajúco.“

Prikývol. „Viem. Občas ich z diaľky pozorujem.“

„Nemal by si. Ak sa prezradíš skôr, ako...“

„Iste, iste,“ odbil ho nedotklivo. „Viem, aké sú moje riziká. Nemusíš mi ich pripomínať.“

„Nikdy predtým si nebýval prchký,“ obvinil ho Severus, na čo ho muž preklal hnevlivým pohľadom.

„Nikdy predtým som nebol v role potkana zalezeného v diere. Hoci oproti Azkabanu si tu hoviem ako v bavlnke, to sa musí nechať.“

Na chvíľu sa obaja odmlčali, než po ňom muž neprešiel pohľadom a on sa odrazu pred ním cítil ako nahý.

„Vieš, keď sa tak na teba dívam, vážne nechápem, čo na tebe mladý Potter vidí. Vyzeráš... asi tak príťažlivo... ako stará McGonagallka. Prečo o seba viac nedbáš?“

Severus neveriaco vyvalil oči. „Nevadí ti, že okupuješ môj dom, užívaš si moju pohostinnosť a ešte ma i urážaš?! Ty sa mi asi iba zdáš! Ale čo môžem čakať od nadutého lorda, že?“

„Kiež by, drahý môj. Nechcem, aby si to bral ako urážku, pretože takto som to vôbec nemyslel. Skôr to ber ako dobre mienenú radu od niekoho, kto má patričný vkus. A sadni si už konečne, inak mi odnesieš spánok!“

Severus poslúchol. Nie preto, že na to bol uňho zvyknutý, ani preto, že jeho hlas znel trochu panovačne. Ale preto, lebo pochopil, že sa odtiaľto nedostane tak rýchlo akoby si prial.

V jeho prstoch sa ocitol pohár bieleho vína, ktoré mu nalial a on si uchlipol. „Ako si vlastne pokročil?“

Muž naproti nemu mykol plecami. „Málo. Veci nenapredujú takým tempom, ako by som rád, ale aspoň je to na dobrej ceste.“ Na moment sa odmlčal. Odpil si. Na dne pohára mu ostalo sotva na hlt vína, keď sa naňho zadíval tým svojím prenikavým pohľadom. „Vieš, že by som to do teba nebol nikdy povedal?“

Severus spozornel. „Čo konkrétne?“

„Ty a on...“

„Môžem vedieť, kam tou narážkou mieriš?“

Muž mal v tvári vážny výraz a jeho oči hovorili, že vie viac, než by si Severus prial. Ale u nich dvoch to takto bolo vždy. Vedeli o sebe všetko, akoby boli navzájom akosi podivne prepojení od prvého dňa, kedy sa stretli. Ako bratia.

„Vieš, celé roky si miatol Dumbledora, že osobou, ktorá uchvátila tvoje srdce je Lily, jeho matka. Temnému pánovi si zasa ochotne predkladal na striebornom podnose vidiny jeho ničomného otca, ktorý ti mal prebrať životnú lásku a preto si sa im neváhal pomstiť. Všetkým do jedného. Bol som vari jediný, kto vedel, že by si najradšej zo všetkého klátil Siriusa Blacka?“

Severusovi zabehlo. Zaprskal a pootvoril ústa, aby ho zahriakol, ale muž nevzrušene pokračoval ďalej.

„Viem, čo ti vyviedol Sirius a viem, ako si sa mu pomstil. Bol to... tvoj vlastný elegantný štýl, kde si skĺbil svoje nadanie i svoje temné túžby. Dva v jednom. A na dôvažok, získal si dávno vytúženú trofej, čo plne chápem. Sirius bol... nesmierne príťažlivý, aj keď podľa môjho názoru iba úzkoprsý idiot. Urobilo to na mňa dojem, vážne. Zariadil si, aby ti podľahol, aby po tebe prahol. A predsa si to neurobil z vypočítavej nenávisti. Kto z nich by vtedy povedal, že tvoje srdce nie je zo studeného kameňa ako si mysleli, však?“ odmlčal sa a uprene sa naňho zadíval. „Nie je to paradox, Severus? Kým mladší z bratov ochotne vyhovel každému tvojmu rozmaru, na získanie toho staršieho, ktorého si miloval a nenávidel zároveň si musel vynaložiť viac úsilia a aj tak to nebolo k ničomu platné, pretože si napokon stratil obidvoch.“

„Neviem, o čom hovoríš,“ podarilo sa mu precediť pomedzi zaťaté zuby.

Lucius si povzdychol. „Ale vieš, veľmi dobre to vieš. Len by ma zaujímalo, koľko toho o tvojom milostnom živote vie Harry? Určite si myslí, že to nestojí ani za zmienku.“

Severus bol v mihu na nohách, špička prútika zaborená do hrdla muža, ktorý mu ohnivý pohľad opätoval s nebývalým pokojom.

„Ak mu niečo z toho prezradíš, prisahám, že...“

Teatrálne si povzdychol a jemne ho od seba odsotil. „Tak čo? Prekľaješ ma? Prestaneš sa so mnou stýkať? Nezmysel. Veľmi dobre vieš, že tvoje tajomstvá sú u mňa v bezpečí. Nehodlám strkať nos do tvojho milostného života, nemysli si. Najmä ak je ten môj v troskách. Okrem toho, môj život momentálne závisí na dobrote tvojho srdca.“

„Tak o čo ti ide?“

Muž vstal z kresla a odložil prázdny pohár na okrúhly stolík k načatej fľaši stojacej na striebornom podnose. Odrazu pôsobil tak unavene a strhane, akoby mal o päťdesiat rokov viac.

„Len ti chcem otvoriť oči. Možno by nezaškodilo, aby si tomu svojmu aurorovi začal plne dôverovať.“ Zobliekol si sako a prevesil ho cez operadlo stoličky. „Nemyslíš, že je na čase, aby si sa poučil zo svojich chýb?“

Severus ho pozoroval cez závoj tmavých mihalníc. „Nebudem riskovať, že ho stratím.“

Lusius zo seba zvliekol hodvábnu vestu a rozopol si manžety. „Stratíš ho, ak k nemu nebudeš úprimný. Nepodceňuj ho. Jeho city sú silné, ale tiene minulosti môžu váš vzťah nepekne naštrbiť. Ak ťa to samého nenapadlo, tak potom žiješ v omyle, Severus. Vieš, čo som sa ešte za tie roky naučil? Chrabromilčanovo srdce si možno dokážeš získať aj úskokom, ale natrvalo ho môžeš vlastniť iba dôverou a obnažením sa do morku kostí, pretože takto si získaš nielen potrebný rešpekt a lásku, ale aj ich bezmedznú ochranu. Ak si to nedokázal pri jednom z levov, skús to teraz s ním. Ver mi,“ zívol si a pretiahol si cez hlavu belostnú košeľu. „Choď, prosím ťa a ďakujem, že si prišiel. Nenávidím ten pocit osamelosti. Vážne mám dojem, že mi to začína liezť na mozog.“

Severus bez slova odišiel. Pohár s nedopitým vínom nechal stáť na stolíku vedľa toho jeho. Lucius sa pomaly zbavoval nohavíc a sledoval ho napoly pobaveným, napoly znepokojeným pohľadom.

Nemyslel si, že mu to všetko povedal iba pre dobro svojej duše. Lucius nikdy nič také nerobil, ale... na tom, čo povedal mohla byť štipka pravdy.
Jeho život bol príliš komplikovaný a príliš spätý s tým Harryho. V minulosti narobil pár prešľapov, ktoré by teraz s radosťou vymazal a zabudol na ne, ale ako by mohol?

To všetko, či už pekné alebo zlé patrilo k jeho minulosti, k nemu. Utváralo ho to a vyformovalo do podoby, akou sa teraz mohol pýšiť, pretože napriek ranám osudu, napriek nešťastiu v láske nezatrpkol, ale dokázal si získať to, čo mu bolo dlho odopierané.

Keď sa vrátil do postele k Harrymu, nebolo to prvý raz, čo si uvedomil, že získal viac, než by si možno zaslúžil. A nepotreboval toho prekliateho hada, aby mu dával svoje dobre mienené rady! Sám vedel, že kým zo seba nedostane všetko, nebude spokojný a bude sa obávať Harryho prípadnej reakcie.

Otázka neznela tak, či by bol schopný zdôveriť sa Harrymu, pretože vedel, že by bol. Ale znela tak, či bude schopný ustáť prípadný rozchod s ním. Lebo tá možnosť tu vždy existovala a strašila ho ako prízrak schovávajúci sa v tieni jeho duše.

Nadvihol prikrývku a schoval sa pod ňu. Pritúlil sa k tomu horúcemu telu a objal ho v páse. Cítil ako sa mu v náručí uvoľnilo.

Kiež by to v tomto momente dokázal tiež...
 
xoxoxox

Harry zmeravel, keď sa k nemu Draco Malfoy naklonil a vtisol mu na pery bozk. Hneď za tým nasledovala kartička od Nevilla s prianím skorého uzdravenia a kôš sladkostí.

„Jeden by si myslel, že ti chýbajú moje bozky,“ poznamenal Harry a odtrhol pohľad od koša, ktorého obsah práve preskúmaval.

Draco Malfoy sa usadil v pohodlnom kresle, na ktorú skončil premenený jediný ozdobný vankúš, ktorým ich spálňa oplývala a ktorý uznal mladý muž za dostatočne vhodný, aby mohol splniť na krátky čas svoj účel.

„Vždy si sa vedel bozkávať prvotriedne, takže sa nečuduj, ale nebude to tým,“ dodal, keď zbadal jeho pohľad a rozosmial sa.

„Ďakujem,“ zamrmlal Harry a ošil sa. „Ale neviem, čo by na to povedal tvoj snúbenec.“

Dracov smiech sa premenil na úsmev, jeho výraz pri tej pripomienke znežnel. „Určite by so mnou súhlasil, keby tie bozky zakúsil. Ale nerobím to z nejakej nostalgie. Proste sa pri tebe neviem zdržať. Keby som to nespravil, bolo by to akoby som ťa ani nepozdravil.“

„Mal by si začať trénovať, pretože by som nerád viedol duel s jedným zo svojich priateľov. Neville sa okrem toho zlepšil. A na druhej strane, neviem, čo by ti na to povedal Severus.“

„Rozhodne by nežiaril šťastím,“ priznal Draco a vyložil si nohy na kraj jeho postele, len aby si urobil väčšie pohodlie. „Tak ako? Už ti je lepšie?“
„Bezpochyby. Som v znamenitej opatere, ale ani to ti nemusím hovoriť, že?“

„Nie. Severus dbá na to, čo mu patrí. Viem o tom svoje. Som rád, že patrí k ľuďom, ktorých môžem zahrnúť k svojej rodine. Neviem, čo by som si bez neho počal. Je mi ako druhý otec.“

„Vďaka za tú poslednú pripomienku. Teraz sa cítim ako zajačik, ktorého si vydržiava,“ nadhodil s kyslým výrazom, ale vzápätí sa obaja rozosmiali.

„Si šašo, Harry.“

„Hm, jedna z mojich okúzľujúcich vlastností. Ale dosť už o mne. Ako pokračujú prípravy na svadbu?“

Draco sa zoširoka usmial. „Lepšie, než som predpokladal. Nečakal som, že sa Neville zapojí do svadobných príprav, napokon, aj tak to bude iba komorný obrad, chápeš, len pár známych. Ale on sa vážne zaujíma o všetko. Od kvetinovej výzdoby, cez formu pozvánok až po jednotlivé chody jedál a hudbu.“

„Hej, Nev dokáže prekvapiť. A čo malý?“

„Má sa fajn. Zvykli si na seba bez problémov. Vieš,“ zamrmlal a zadíval sa naňho pohľadom, z ktorého bolo cítiť dávno pochovaný smútok, „boli dni, kedy som ľutoval, že som ťa kvôli žene opustil. Chýbal si mi tak, že som mal dojem, akoby mi vytrhli srdce z hrude.“

„Trochu silné slová na slizolinčana,“ podotkol Harry, ale nie zlomyseľne, skôr dojato.

Draco sa neveselo pousmial. „Verím v osud. A verím, že je všetko tak, ako to malo byť. Mám syna a môj rod nevymrie po meči. Ak pravda malý neprejaví rovnaké preferencie ako ja.“ Odmlčal sa a vzal si z Harryho sladkostí ďalšiu čokoládovú žabku, ktorú rozbalil, daroval jej jediný skok a s chuťou jej odhryzol pravé zadné stehno. „Zároveň si tiež uvedomujem, že som vtedy Nevilla mohol pokojne odignorovať. Nemuseli sme sa stretnúť a neboli by sme teraz spolu. A to všetko len preto, lebo som sa v ten večer predsa len rozhodol zísť medzi ľudí a...“ povzdychol si. „Ako málo nás môže deliť od šťastia, že?“

„Od šťastia?“ zopakoval Harry zamyslene, v rukách držal čokoládovú žabku, ktoré miloval a slizolinčan to vedel. Jeho myšlienky sa na moment zatúlali.

Draco prikývol a vtiahol ho späť do rozhovoru.
 
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
09.03.2015 12:14:57
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one