kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

V zdraví i v chorobe - 2. kapitola

ZJA - VZVCH.jpg
Pairing: snarry

Varovanie: zatiaľ žiadne :)

A/N: Naša neriadená strela pokračuje, dve kapitolky sú mi málo, takže najmenej ešte jedna pribudne a asi už budem spokojná. Za Harrym ešte neboli jednoducho všetci :D Bavte sa :)
2. kapitola – Hermionino priznanie

Byt v Pradiarskej uličke posledné dni ožil nečakanými návštevami, ktoré Severusa nekonečne iritovali a označil ich za maximálne grobianské vzhľadom na spôsob, akým sa im tam nasáčkovali, ale i tie, ktoré sa vopred ohlásili, pretože sa mladému aurorovi polepšilo a oni to chceli využiť.

Rovnako ako Harryho kamarátka od školských lavíc, Hermiona Weasleyová. Mala v sebe toľko slušnosti, aby najprv kontaktovala Snapa, čo ho zanechalo v domnení, že ona jediná z ostatných chrabromilčanov oplýva aspoň štipkou rozumu a inteligencie. A samozrejme, riadnou dávkou slušnosti, ktorá chýbala ešte i Minerve McGonagallovej, terajšej hlave Rokfortu.

A Severus prejavil toľko dobrej vôle a blahosklonnosti, koľko sa doňho v ten deň len vošlo.

Hermiona sa naňho usmiala, len čo vošla dnu. „Teší ma, že sa cítiš lepšie, ale zdá sa mi, že tvoj partner je trochu nabručaný,“ zašepkala, aby jej poznámku nemohol bývalý špión zachytiť, nech by sa snažil akokoľvek.

Sadla si na kraj dvojlôžkovej postele, čo ju nemohlo nechať na pochybách, že ich vzťah už dávno prerástol do hlbších rozmerov, hoci si to spočiatku vedela len ťažko predstaviť.

Chytila ho za ruku. Harry kýchol. „Nazdravie!“ popriala mu.

„Dík. Nečuduj sa mu,“ zahučal. Nádcha, upchatý nos a boľavé hrdlo zariadili, že jeho hlas znel drsne a hrubo. „Dnes si v poradí tretí hosť a on sa o mňa nerád delí.“

„Nefandi si, Potter!“ zabrblal Severus odo dvier, čo Hermionu rozosmialo.

Muž pred sebou levitoval podnos s čajom, ktorý nechal pristáť na posteli medzi nimi. „Dúfam, že sa dokážete obslúžiť aj sami,“ zahučal na nich cez plece a zmizol za dverami.

Hermiona iba pokrútila hlavou. „Hrá to iba, však? Prosím, povedz mi, že...“

„Ale iste!“ mávol rukou s úsmevom od ucha k uchu. „Aby si vedela, dokonale ma rozmaznáva. Až si to občas vyčítam. Musím mu to nejako vynahradiť.“

„Takže si šťastný?“

Harry prikývol. „Ako blcha!“

Hermiona sa chopila čajníka, aby ponalievala pariaci sa nápoj do pripravených šálok. „Aspoň niekto,“ poznamenala zamyslene, na čo Harry spozronel.

„Ide o Rona?“

Prikývla. „Rozvod je za nami. Našťastie, úrady to nepreťahovali a on nerobil problémy, okrem toho, nemali sme deti, tak to išlo o to ľahšie.“

„Chápem,“ zamrmlal, ale popravde bolo, že ho tá ich situácia ešte stále miatla, lebo zrejme vedel málo z toho, čím si obaja za tých päť rokov manželstva prešli. Ak sa jemu videl ich zväzok navonok harmonický a spokojný, evidentne sa hrozne mýlil.

Ale čo mu mohli vyčítať? Ron a Hermiona to spolu ťahali od šiesteho ročníka a on to bral ako niečo úplne prirodzené. V duchu si ich rád predstavoval ako si šťastne nažívajú, podobne ako Molly s Arturom, alebo samotný Hermioniny rodičia.

Akoby mu čítala myšlienky, iba pokrčila nosom. „Nie. Obávam sa, že stále toho vieš primálo, Harry. Aj preto som tu. Chcem to všetko uviesť na pravú mieru.“

Podala mu šálku čaju ochutenú kvapkami citróna a lyžičkou medu. Pofúkal si ho, aby sa nepopálil a trošku si chlipol. Potom ho položil späť na podnos a kúzlom zabezpečil, aby ho lyžička nehlučne miešala, kým mu povie všetko, k čomu sa odhodlala.

Hermiona si zložila nohy pod seba do tureckého sedu a so svojou šálkou v prstoch sa pustila do vysvetľovania. Jej rozprávanie začalo práve od najstaršieho syna Weasleyových.

„S Billom som sa spoznala v Brlohu. Paradoxne ma s ním zoznámil práve Ron. Mala som štrnásť a prišla som tam v to leto sedem dní pred tebou. Bol to trochu rušný týždeň a nemyslím práve na ten medzinárodný turnaj v metlobale.“

„Iste. Bolo to spočiatku pekne krušné a neskutočné nudné leto,“ uškrnul sa a zakašľal.

„Ron si ma vtedy vôbec nevšímal, stále ma nebral viac, než kamarátku, ale Bill...“ povzdychla si. „Venoval mi pozornosť od prvého momentu. Pri ňom som si nepripadala ako knihomoľ, pretože som našla človeka, ktorý sa so mnou normálne bavil o toľkých veciach! Bola som ním očarená. Až natoľko, že som sa jedného večera, keď som sedela osamote v záhrade a čítala si nezdržala a pobozkala som ho, keď ma tam našiel. Ron už dávno chrápal, ale my sme sa smiali a zhovárali o jeho novej práci a zážitkoch. Bolo to fajn,“ šepla a venovala mu hanblivý úsmev.

Harry kýchol a vysmrkal si nos. „A čo on? Ako na ten bozk zareagoval?“

Hermiona mykla plecom. „Nie tak ako som čakala,“ odvetila popravde, pretože v ten večer nečakala vlastne vôbec nič, iba hrozný pocit z trapasu a chuť prepadnúť sa pod zem. Bola trochu prekvapená, keď sa k nej Bill naklonil a pritiahol si jej tvár k sebe.

„Ešte si sa nebozkávala, však, Hermiona?“

Pokrútila hlavou, odrazu plachá ako motýľ. Mala štrnásť, bola zvedavá a podvedome túžila po svojom prvom ozajstnom bozku. I keď ho nedostane od Rona, Bill nebol o nič horší. Vlastne bol... dospelý, krásny a mocný. Keď ju objal, mala pocit, že sa mu v náručí dokonale schová.
Bol to nádherný pocit, keď ucítila na ústach jeho pery. Mal ich mäkké a predsa boli pevné. Neprejavila ani náznak protestu, či odporu. Naopak, sama pootvorila ústa v nemom pozvaní, len čo na svojej spodnej pere pocítili špičku jeho horúceho jazyka, len aby ním prekĺzol do jej vnútra.

Ešte i teraz si zamyslene priložila prsty na pery, spomínajúc na tú milú chvíľu, na svoj prvý ozajstný bozk.

„Bill ma vnímal inak ako Ron. Hoci som bola iba hlúpym dievčaťom,“ povedala zamyslene. „Bral ma jednoducho vážne, vieš?“

Harry pokrútil hlavou. „Hermiona, ty si nikdy nebola hlúpa. Ani jedinú sekundu v živote, ver mi.“

Usmiala sa a znova sa na moment ponorila do vlastných, dobre strážených spomienok.

Bill jej počas tých dní venoval viac, než jeden bozk. Akosi ich to k sebe samo ťahalo a skrytý kút v záhrade sa stal miestom ich malých, tajných stretnutí. Naučil ju bozkávať, uistil ju, že je krásna a má najkrajšie vlasy na svete. Bol prvý, kto jej siahol pod tričko a poláskal jej prsia.

Bolo hlúpe, že v jeden večer nabrala odvahu a prišla za ním do jeho izby, ktorú ako jediný z Weasleyovského potomstva vlastnil sám? Našla ho čítať si v posteli pri zažatej lampe. Ležal tam v svetložltých prikrývkach so vzorom sfíng a pyramíd iba v tričku a spodkoch.

Najprv na ňu iba vyjavene civel, než nevstal, vzal ju za ruku a posadil si ju na posteľ. Sám si pred ňu kľakol a vzal jej ruky do dlaní. Mala ich spotené a tie jeho príjemne hriali.

„Prečo si prišla?“

Mykla plecami. Hanbila sa. Strašne a najradšej by odtiaľ zdrhla, ale bola priveľmi smelá a priveľmi odhodlaná.

„Chcem vedieť, aké to je,“ zamrmlala. „Je to málo?“

„Primálo, Hermy. Nie, že by si sa mi nepáčila, ale máš iba štrnásť a keby sa naši dozvedeli, že som si dovoliť ťa vôbec pobozkať, prekliali by ma do zabudnutia,“ mrmlal naliehavo.

Vzdorovito vytrčila tú svoju všetečnú bradu. „Už nie som malé dievča, Bill Weasley.“ Tak veľmi sa chcela učiť, tak veľmi oňho stála, že bola schopná urobiť čokoľvek. A on to pochopil.

Pobozkala ho. Presvedčila a stiahla ho so sebou na jeho posteľ.

Dlho vedľa seba iba ležali, len sa na seba dívali, sem tam sa pobozkali, než sa odhodlal dotknúť sa jej. Zobliekol jej nočnú košieľku a rukou poláskal malý prsník, než sa k nemu sklonil ústami.

Pamätala si to, akoby sa to bolo odohralo včera. Všetky tie pocity, ktoré ju zaplavili ako lavína. Divoko a nespútane, kým ona sa mu trocha hanblivo a trocha bojazlivo chvela v náručí, zatiaľ čo Bill ju hladil a láskal najnežnejšie ako vedel, hoci sa sám nevyzliekol.

Napokon sa položil medzi jej roztiahnuté, horúce stehná a priložil ústa k jej venušinmu pahorku, aby jej tam vlastným jazykom kreslil kvety a priviedol ju na vrchol blaženosti bez toho, aby za to čokoľvek žiadal.

„Hermiona, si v poriadku?“

Mykla sa. „Och, áno, prepáč. Len som sa zamyslela.“

„Alebo skôr zasnívala, že?“ doberal si ju Harry žartom. „Čo sa stalo potom?“

„Ja som strela v škole Viktora Kruma a on sa spoznal s Fleur. Ostali sme priateľmi.“

„Takže si sa s ním nevyspala,“ skonštatoval a ona sa zamračila.

„No dovoľ?! Vtedy ešte nie,“ uškrnula a zahryzla si do pery. Vyzerala trochu previnilo. „Stalo sa to v to leto, keď sa mal ženiť. Trochu sa opil a ja som bola z toho Ronovho správania sa frustrovaná.“

„No, nikto nie je dokonalý, že?“ skonštatoval sucho, na čo sa zase rozkašľal. Vedel, že Ronovi trvalo hádam celé veky, než si uvedomil, že Hermiona je nielen múdra, ale i nesmierne príťažlivá a že oňho stojí.

Pravdou bolo, že toto s ním mal Harry spoločné. Kým mu konečne došlo, že Severus k nemu cíti viac, než vlažnú náklonnosť, takmer oňho prišiel.
„To veru nie. Ale na svoju obranu môžem povedať, že Bill bol svojej manželke verný, rovnako ako ja Ronovi.“

Nežiadala ho, aby jej to veril, iba to vyslovila ako fakt. Čo na tom, že v tú noc, kedy sa s ňou Bill krátko pred svatbou pomiloval, neurobil to v tú noc iba jediný raz? Ešte i teraz ju opantal ten mučivo nádherný pocit, ktorý prežila vo chvíli, keď ju pomaly vypĺňal svojím penisom a ona sa konečne stala ženou. Čo na tom, že mala rada obidvoch bratov rovnako?

Vtedy ešte áno...

Zdalo sa to byť tak dávno...

„S Ronom som nikdy nebola... šťastná v pravom zmysle slova. Neklapalo nám to tak ako som si predstavovala. Iba sme spolu vychádzali. Ten priateľský vzťah sa medzi nami nezmenil. Predstav si, že si z celého srdca praješ horúcu čokoládu a dostaneš studené kakao,“ uviedla prirovnanie, i keď to nebolo to pravé orechové.

„Mrzí ma to. Ako Ron nesie ten rozvod?“

Zvesila hlavu. „S Padmou sa rozišiel a začal si s Parvati. A najnovšie ho videli s nejakou bystrohlavskou siedmačkou. Ja neviem, ale myslím, že nikdy predtým tak nepotreboval svojho priateľa, Harry.“

Harry prikývol. „Asi to tak bude. Len čo sa mi polepší, pôjdem za ním, sľubujem.“

Prikývla a smutne sa usmiala. „Fajn. Molly je z neho už zúfalá.“
 
xoxoxox

Len čo sa Hermiona porúčala, dnu vstúpil Severus s plnými rukami dreveného podnosu a dobre rozvoniavajúcim jedlom.

„Ak sem dnes ešte niekto príde, nevpustím ho! Stále nie si v poriadku a kvôli tým návštevám sa tu cítim ako na korze.“

„Mrzí ma, že máš starosti.“

„Nemám,“ zaoponoval, keď podnos ukladal priamo pred neho. Naklonil sa, aby ho pobozkal na líce. „Vyčerpali ťa. Myslíš, že to nevidím?“

Sadol si na kraj postele a zadíval sa naňho, kým Harry chlípal sýtu hubovú polievku a zajedal ju čerstvým chlebom.

„Netušil som, že je tvoja kamarátka taká divožienka,“ prehovoril Severus po chvíli zamyslene. Vážne by to do nej nepovedal. „Dvaja bratia? Hm, čudujem sa, že si nešli po krku, aj keď by to napokon veľa vysvetľovalo.“

„Ty si počúval? Veď použila kúzlo súkromia!“ obvinil ho, ale i tak sa pousmial nad rafinovanosťou svojho slizolinčana.

„Zrušil som ho,“ odvetil bez najmenších rozpakov Severus. „Iba kvôli tebe, keby sa ti priťažilo.“

Harry sa uškrnul. „Samozrejme. Ty máš na všetko odpoveď, však?“

„Iste. Hádam o tom nepochybuješ. Chceš počuť ešte niečo?“ opýtal sa Harryho, tentoraz opatrne, lebo si nebol istý, či sa nemýli.

„Hmm?“ zamumlalo s plnou pusou to neuveriteľne príťažlivé zelenooké strašidlo, ktorému tmavé vlasy stáli na všetky svetové strany, až mal Severus neuveriteľnú chuť ponoriť si do nich prsty len preto, aby pocítil ich vzpurnú nepoddajnosť.

„Myslím, že ten tvoj priateľ je... na mužov. Beriem do úvahy to, čo spomínala jeho ex, plus fakt, že tvoj kamarát očividne nedokáže v posteli ženu uspokojiť tomu nasvedčuje.“

Harry prehltol sústo. „Skutočne? Vieš, že ma to nenapadlo?“ a potom sa zháčil. „Ako vieš, že v posteli nedokáže uspokojiť ženu?“

Severus mykol plecom. „Nedávno som si čiste náhodou vypočul v Šikmej rozhovor nejakých utáraných kokiet,“ priznal bez váhania a dodal: „Alebo je tu i druhá možnosť a on je iba neschopný. Možno impotentný.“

Harry nepovedal nič. Iba si to nechal prejsť hlavou. Dojedol a odobral sa do kúpeľne, aby si doprial rýchlu sprchu a umyl si vlasy. Prezliekol sa do čistého pyžama a vrátil sa do spálne, len aby zistil, že Severus za tú chvíľu prevliekol obliečky a po piatich dňoch zaujal svoje právoplatné miesto v ich posteli.

Keďže bol kompletne zahalený až pod krk jednou z tých svojich nočných košieľ, Harry vedel, že sa zjavne nedočká z jeho strany ničoho, ani krátkeho pomaznania a jeho prísny výraz ho v tom iba utvrdil. Muž ležal opretý o čelo postele a navyše, čítal si knihu.

„Ešte stále ťa môžem nakaziť,“ varoval ho Harry, keď si k nemu s úsmevom líhal a na dôvažok kýchol a zakašľal. Ale nemohol poprieť, že bol rád, lebo len pri ňom mal pokojný spánok.

Severus bez toho, aby odlepil oči od stránok knihy ho jednou rukou prikryl a zamrmlal: „Neboj sa, ja mám tuhý korienok.“

Harry sa uškrnul, pretočil sa v posteli a natlačil sa chrbtom naňho. Zaspal takmer okamžite.  
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
06.03.2015 10:47:10
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one