kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

V zdraví i v chorobe - 1. kapitola

ZJA - VZVCH.jpg
Pairing: snarry

Varovanie: zatiaľ žiadne :)

A/N: Tomuto hovorím tak šuflíkovo - neriadená strela - nebudeme pátrať, nebudeme to rozťahovať, takže si možno vystačím s nasledujúcou kapitolou, než sa pohneme v príbehu ďalej. Ale i tak je dôležitá, lebo sa tu zase čosi vysvetlí... Bavte sa!
1. kapitola – Zlé sny
 
Pred očami sa mu mihali podivné výjavy. Bledé žienky tancujúce v kruhu mesačného svetla uprostred čistiny, pohupujúc bokmi do rytmu, ktorý mohli počuť iba ony. Vo vzduchu netancovali iba ich rozvlnené husté vlasy, ale aj odev, ľahulinký a priesvitný ako pavučinka a farebný ako hlávky lúčnych kvetov...

... než strieborný mesiac neskrvavel a lesom sa neozvalo tiahlé vlčie vytie. Jemu samému naskočila husia koža, pretože mal pocit, akoby ten rev počul tesne za svojím chrbtom. Ťažký dych, ktorý mu fučal pri uchu a zahrieval mu pokožku orosenú studeným potom napriek tomu, že vonku bola sparná júlová noc.

Keď sa otočil s napriahnutou rukou, v ktorej zvieral prútik tak mocne, až mu obeleli hánky, uvedomil si, že nedokáže vysloviť ani slovíčko, nie to ešte kúzlo. Chytil sa za hrdlo, ktoré ho ukrutne pálilo a pomaly pred tou beštiou cúval dozadu...

Tu si neuvedomil, že sa mu pred očami mení z vlkolaka na prízrak.

Ten prízrak mal tmavé vlasy, ešte tmavšie oči a bol zahalený do čierneho odevu s miliardou malých gombíkov. V ruke nezvieral prútik, aby ho preklial, ale obyčajnú cestovnú tašku. V bledej tvári mal neústupný výraz.

Taký definitívny...
 
xoxoxox

„Harry! Harry, preber sa! Kričíš zo sna!“

Severus mal čo robiť, aby ho primäl spamätať sa. Bolo krátko po polnoci a on si dovolil na chvíľku zadriemať, keď sa strhol, pretože Harry sa zvíjal na posteli a volal ho tak zúfalo, až mu to trhalo srdce.

„Se...Seve-rus,“ mrmlal namáhavo, „tu si...“ oči zahmlené horúčkou sa nezadržateľne zatvárali vyčerpaním.

„A kde by som mal byť, keď nie pri tebe?“ zamrmlal mu nežne do ucha, kým nad ním mával prútikom a mračil sa čím ďalej, tým viac. Vzal zo stolíka pripravený elixír a podložil milencovi strapatú hlavu. „Musíš to vypiť. Máš horúčku, Harry. Pij, pomôže ti to.“

Harry poslúchol bez obvyklého reptania, na ktoré bol momentálne evidentne prislabý. Iba čo trochu nakrčil nos a zaprskal, keď prehltol posledný dúšok elixíru.

„Ešte trocha čaju,“ nútil ho Severus vľúdnym hlasom, ktorý jemu samému pripadal akýsi cudzí a predsa... vítaný.

Presušil mu kúzlom prepotené pyžamo a prikryl ho až po krk. Ostal pri ňom sedieť, kým ho tie zelené oči spod viečok mlčky pozorovali, než Harry znova nezaspal. Až potom sa vytratil, aby uvaril nový čaj a konečne odpovedal na volanie, ktoré prišlo v tom najnevhodnejšom čase z Rokfortu.

„Ako mu je?“ ozvala sa zvedavo školská sestra, ktorá mala tvár omnoho viac posiatu vráskami, než pred pár rokmi, keď školu ešte navštevoval Harry a on tam učil.

„Stále rovnako, Poppy. Nemohol som sa ozvať skôr, blúznil.“

„Nechceš, aby som prišla? Minerve to určite nebude prekážať.“

Severus to chvíľu mlčky zvažoval, než neochotne prikývol. Aj to jedine preto, lebo potreboval súrne dokončiť objednávku a ingrediencie, ktoré na jej prípravu použil neboli práve najlacnejšie. Okrem toho, potreboval si aspoň na malú chvíľu odpočinúť, aby mohol byť Harrymu neskôr užitočný. Ak sa príliš vyčerpá, komu tým prospeje?

Bol na nohách už tridsaťšesť hodín, počas ktorých sa mu na štyri hodinky podarilo zdriemnuť a sám cítil, ako sa mu z krvi vytráca účinok povzbudzujúceho elixíru.

Ustúpil od krbu. Plamene zozelenali a čiperná žena sa ocitla v ich salóne. „Kde máš toho pacienta?“ opýtala sa, než ju k nemu poslušne zaviedol.
Bol si vedomý toho, že keby bol Harry pri zmysloch, určite by nad jeho pochabosťou – pustiť sem tú malú čerticu – škrípal zubami, ale on vážne nemal na výber.

Poppy si nemohla nevšimnúť absolútne pánsky interiér domu, ktorému chýbal dotyk jemnej ženskej ruky. Žiadne obrúsky, dečky, ani kvety vo váze, iba rezolútne pánska strohosť a účelnosť. Bolo vidno, že je to proste chlapské dúpä.

Usmiala sa popod nos a uvedomila si, že okrem Albusa jej nikdy nik takto nedôveroval. Severus bol od prvého momentu jej srdcovou záležitosťou. Stačilo, aby sa jediný raz pozrela do tých veľkých očí, ktoré sa zdali byť takmer čierne, aby si nadobro získal jej srdce. Hoci sa obalil nezameniteľnou vrstvou pichliačov, cez ktoré by sa mal problém dostať aj šesťhlavý drak, nech by boli jeho úmysly akokoľvek šľachetné.

A Harry? Ten bol možno trochu inakší, ale v jadre navlas rovnaký. Až bolestne osamelý. Preto bola rada, že sa našli. Aj napriek tomu vekovému rozdielu k sebe jednoducho patrili. A ona niečo také vedela prosto vycítiť.

„Má vysokú horúčku. Dal si mu elixír na jej zmiernenie?“

Prikývol. „Už druhý v poradí. Prvý nezaúčinkoval podľa mojich predstáv.“

Poppy vševedúco prikývla. „Jeho organizmus je príliš vyčerpaný. To má z toho, že si nedopraje kúsok voľna. Akoby všetka bezpečnosť nášho sveta ležala na jeho pleciach. Niekto by mu mal povedať, Severus, že zatiaľ, čo by si na pár dní oddýchol, svet by sa nezrútil.“

Muž po jej boku sa pousmial. „Asi by si mala vedieť, že pôvodne mal mať dovolenku. No hneď druhý deň neochorel.“

„Hádam nie zo šoku, čo s toľkým voľným časom,“ uškrnula sa. „To ti je ako na potvoru,“ zamrmlala ešte pobavene, keďa priložila Harrymu ruku na čelo. „Stále horí.“ Potom sa k nemu otočila. „Dobre, môžem sa niekde zložiť?“

Severus prikývol. Rátal s tým. Vážne. Takže ju zaviedol do susednej izby, ktorú Harry bez okolkov označil ako hosťovskú, hoci sám nepredpokladal, že ju niekto niekedy využije, lebo všetci rýchlo zutekajú.  Nie pred Severusovým výrazom v tvári z možnej návštevy, ale pred zvukmi, ktoré sa ponesú z ich spálne.

Vždy ho dokázal pobaviť, ale teraz sa nad tou spomienkou iba zamračil. Mal oňho obavy, nič viac. Harry sa z toho dostane. Nebola to predsa prvá chrípka, ktorá ho kedy skolila, že?

„Dáš si čaj?“ opýtal sa zdvorilo, na čo mu sivovlasá žena prikývla. „Dám, ale ak dovolíš, obslúžim sa sama. Ty si choď dokončiť tú načatú prácu a potom si pokojne zdriemni. Harry je v dobrých rukách, ver mi.“

„Ja viem, Poppy.“
 
xoxoxox

Zvuk toho smiechu sa pomaly vyostroval, až ho napokon dokázal spoľahlivo priradiť.

„Remus?“ pred očami sa mu objavila tvár nebohého priateľa. „Chýbaš mi,“ zamrmlal. Tak rád by sa k nemu privinul, ale to miesto bolo už obsadené ženou s fialovými vlasmi a srdečným úsmevom.

„Sľúbil si, že dáš pozor na nášho syna, Harry, spomínaš si?“obvinil ho.

Zahanbene prikývol. „Mal som priveľa práce, mrzí ma to.“

„Alebo plné ruky Snapa!“ zaškerila sa Dora a striasla sa pri tej predstave. „To už bol lepší Draco!“

Harry zaprotestoval, keď sa mu výjav znova zmenil.

Draca držal v náručí jeho milenec uprostred bujnej záplavy ruží, obaja sa smiali a vyzerali tak šťastne. Potom sa k nemu Draco otočil a oznámil: „Harry, čakám s Nevom syna!“

„Ale ako?!“ zachripel. „To nie je možné!“ Mal pocit, akoby ho niekto oblial studenou vodou, než mu i tento obraz nezmizol v rozmazanej špirále.
 
xoxoxox

„To by som rada vedela, čo sa tomu úbožiatku sníva! Prevaľuje sa na posteli a čosi neustále mrmle,“ zašomrala a obzrela sa dozadu, kde spal v kúte spálne Severus, prikrytý dekou a schúlený v kresle. Odmietal ísť do vedľajšej miestnosti a ona nemala silu hádať sa s ním. Možno to bolo i preto, že vedela, že by ten boj nevyhrala.

Zúžila oči. Jedine, keby ho zo zálohy omráčila. Ale to by ju odtiaľto potom určite navždy vykázal. Takto sa len nad tou smelou myšlienkou usmiala a zoslala naňho kúzlo, ktoré ho obalilo a chránilo pred hlukom ako nič netušiace nemluvňa.

Harryho opatrne prebudila, podala mu ďalšiu dávku elixíru a čaj. Osušila mu kúzlom prepotený odev a uhladila mu neposlušné vlasy na čele, keď ho po nej s materinskou láskou pohladila.

„Len spi, srdiečko,“ zamrmlala, keď sa Harry pýtal na Severusa. „Potreboval si odpočinúť. Hoci sa tvári ako majster sveta, aj on má svoje obmedzenia,“ prihovárala sa mu šepky ako kvočka kuriatku.

Sadla si do kresla, načiahla sa po svojom štrikovaní a pritom sa dívala na ten pohľad upnutý na druhú stranu miestnosti. Nebolo to ďaleko, ale predsa mala dojem, že to Harry nejako tak vníma. Ako ohromnú priepasť, ktorá sa medzi nimi vytvorila.
 
xoxoxox

Severus sa pomrvil a zažmurkal do šera izby, za ktorej oknami svitalo. Miestnosť ožaroval iba malý plamienok v krbe, ktorý dožíval a ich posteľ bola prázdna. Rovnako tak kreslo, v ktorom namiesto rokfortskej nemocničnej sestry spočívalo iba jej pletenie.

Prudko sa posadil, len aby si uvedomil, vďaka čomu spal ako decko oveľa dlhšie, než mal v pláne. Už-už chcel vyštartovať z izby, aby zistil, čo sa deje, keď sa dvere otvorili a ukázal sa Harry s Poppy za chrbtom.

„Bol som si iba odskočiť,“ zamrmlal zhrubnutým hlasom od boľavého hrdla, „z toľkých litrov čaju som musel.“

Severusovi sa z tváre vytratili počiatočné obavy, ale i tak sa po ňom načiahol, aby mu priložil dlaň na čelo. „Stále máš horúčku.“

„Ale cítim sa lepšie,“ oponoval mu, hoci zbytočne.

„Len sa ma chce zbaviť, Severus, never tomu chrabromilčanovi ani slovo!“ zaprotestovala Poppy.

Muži si medzi sebou vymenili veľavravný pohľad a krátky úsmev, než Severus nepomohol Harrymu do postele.

„Poppy, necháš nás na chvíľu? Rád ťa vystriedam.“

„Si si istý?“ ozvala sa, ale veľmi nenamietala.

„Určite.“

„Tak dobre, na moment si zdriemnem a potom vám urobím dobrý vývar. Niet nad zdravú stravu,“ povedala mentorsky a nechala ich samých.

„Ďakujem,“ zamrmlal Harry a zamračil sa, keď si k nemu Severus priľahol a objal ho. „Nemal by si, nechcem ťa nakaziť.“

„Len na chvíľku, dobre? Okrem toho, mám odolnejší organizmus.“

„Dosť pochybujem,“ zašomral Harry, ale iba čo sa s radosťou zakutral do jeho náručia hlbšie. „Mal som strašné sny. Nenávidím horúčky.“

„Už to bude len lepšie, uvidíš.“

Harry prikývol, jeho tmavé vlasy sa obtreli o Seveusovu vestu a pošteklili ho na hrdle. Neprekážalo mu, že je Harry stále cítiť potom, ani to, že mu vlasy nevoňajú lesom, po ich obľúbenom šampóne. Ani to, že dotyk s jeho telom hrial väčšmi, než bolo zdravé a jeho dych... no, iba sa uškrnul.
Ak dokázal zniesť Harry jeho v takých slabých chvíľach, kedy bol naňho Severus úplne odkázaný, prečo by to on neurobil preňho?

Bol jediným, kvôli ktorému dokázal obetovať toľko... A to si myslel, že všetko už vyčerpal pre jeho matku, Lily. Ako veľmi sa vtedy len mýlil.

Harry zaspal rýchlo, ale Severus iba ležal a preberal sa v mysli starými spomienkami. Pred otvorenými očami mu ožil večer, keď sa prvý raz v živote opil viac, než dokázal zniesť. Ocitol sa na cintoríne v Godrickovej úžľabine, len aby sa tam pohádal do krvi s náhrobkom Potterovcov.

Bolo to na Vianočnom plese dva roky po vojne, kedy sa vrátil zo svojich ciest a uvedomil si, že ani tá diaľka, ani ten čas mu nezabránili v tom, aby k nemu prestal cítiť to, čo cítil pomerne dlhý čas.

Dumbledore mal vtedy pravdu, keď ho v to osudné leto obvinil, že si Harryho predsa len obľúbil. Možno i tušil pravdu, hoci Severus potajme dúfal, že ho zmiatol, keď mu ukázal svojho patronusa, čo bola laň, patronus, ktorý mal spoločný s Lily.

Lenže vidieť Harryho ako sa na tom plese baví s Dracom, ako sa k sebe majú a vymieňajú si medzi sebou nežnôstky ho... zobralo. Draco mal navrch. Bol mladý, krásny a bohatý. A mal všetko, po čom kedy Severus túžil. Mal Harryho.

V ten moment mu svet sčernal pred očami a on sa vytratil z plesu ako zbitý pes.

Keď sa neskoro v noci prebral opretý o ten náhrobok, mal dojem, že sa mu James Potter z tej fotky svojho epitafu znova raz škodoradostne posmieva. Ale tentoraz mu dal za pravdu. Nikdy neklesol tak hlboko.

Lenže bol silný. Vždy. Takže i potom sa pozbieral a robil všetko preto, aby mu mohol byť aspoň na blízku. Aj keď sprvu iba skrze svojho krstného syna.  

No a potom sa ten vzťah rozpadol, pretože Draco sa oženil a splodil syna. Musel sa postarať o zachovanie rodu a na Severusovi bolo, aby sa postaral o Harryho...

Nikdy nič v živote neurobil s väčšou radosťou, hoci získať si ho nebolo ľahké, nielen pre ich vzájomnú minulosť, ale i pre svoju zádrapčivú povahu. Krúžili okolo seba celé dlhočizné mesiace a keď to vyzeralo, že všetko je na dobrej ceste, Astéria zomrela a Draco bol opäť voľný. Nehovoriac o tom, že Severusova nádej sa rozplynula do stratena.

A predsa mu dal pred ním Harry prednosť...

Usmial sa mu do vlasov a vtisol mu bozk navrch hlavy prv, než sa mu z objatia opatrne vymanil. Harry slabo zaprotestoval, ale on mu čosi pošepol a mladý auror spal nerušene ďalej, kým on po špičkách opustil spálňu.

A vzápätí sa zhrozil!
 
xoxoxox

Ako bolo možné, že to nevycítil? hrešil sa v duchu, keď zastal vo dverách kuchyne, ktorú okupovala nie jedna, ale tri ženy!

Minerva naňho kývla od sporáka, kde miešala polievku, Pomona od okna, kde práve umiestňovala akýsi kvet v črepníku a Poppy sedela za stolom a plietla. Zdriemla si vôbec? napadlo mu, keď sa díval ako jej ihlice cyklaménovej farby v rukách len tak kmitali a ticho o seba cinkali.

„Dobré ráno, drahý,“ zašveholila najstaršia z nich, momentálne v pozícii kuchárky. „Volali sme, aby sme sa opýtali ako je na tom náš pacient a Poppy nás pozvala na šálku čaju,“ vysvetlila promptne, keď videla, že sa schyľuje k búrke.

„Harry sa má lepšie, ďakujem za opýtanie,“ odvetil rezignovane. Vyhodiť ich by od neho asi nebolo múdre, i keď na to mal sto chutí. Keby bol tušil, že len čo sem vpustí jednu ženskú, vpadnú mu sem ďalšie dve... Asi by si to bol dvakrát dobre rozmyslel.

Nechal sa krátko objať od Pomony a sadol si za stôl. Bývalá profesorka herbológie ho obslúžila čajom a naservírovala mu na tanier typické anglické raňajky. Musel uznať, že doteraz netušil, aký je lačný. Keď zbadal do chrumkava opraženú slaniku s omeletou, takmer sa od blaha rozplynul.

Pomona sa usadila a pozrela naňho svojimi zeleno-šedými očami. „Vedel si, že tvoj krstný syn hodlá vstúpiť do zväzku s Nevillom Longbottomom už budúci mesiac?“

Severus s plnými ústami iba prikývol.

„To by som doňho vážne nepovedala. On, samá noblesa a nadradenosť a môj Nev, taký prirozdený a zemitý,“ mrmlala, než sa obrátila k Poppy. „Chápeš, ako to myslím, však?“

Minerva pri sporáku prevrátila očami. „Isteže, nie sme tu padnutí na hlavu, Pomona.“

„Majú toho spoločného viac, než sme si mysleli. Ani ja by som to nebol predpokladal, ale majú sa radi a vzájomne sa dopĺňajú,“ povedal medzi jednotlivými sústami.

„Draco bol vždy citlivý, len to v ňom nikto nevidel cez tú jeho malfoyovskú masku,“ hlesla Poppy, ktorá si práve zamyslene prezerala vzor svojej ručnej práce. „A Neville bol natoľko vnímavý, aby to mohol odhaliť. Chcelo to iba čas, kým zistí, čo vlastne chce.“

„Lenže roky sa stretával s Lunou Lovegoodovou. Alebo to bola Hannah Abottová?“ pripomenula Minerva. „Ako môžeš s takou istotou tvrdiť, že to chcelo iba čas, aby sa spamätal?“

„Sybila mi neraz niečo naznačila,“ povedala sestra, na čo Minerva odula pery.

„Nevrav mi, že si jej to zjedla aj s navijákom, prosím ťa! Mám ju rada, ale fakt je, že väčšinou nevie ani správne uhádnuť počasie na nasledujúci deň.“

Severus by sa bol uškrnul, ale nechcel im ukázať, že sa v ich spoločnosti necíti tak otrasne, ako by si prial. Takže len prevrátil očami. „Vážne to musím počúvať?“

„Nie, nemusíš,“ mykla plecom Minerva. „Prišli ti nejaké objednávky, takže si ich môžeš vybaviť. Ja o chvíľu dovarím a pôjdeme.“

V duchu zajasal, ale iba slušne prikývol. „Fajn. Budem v pracovni.“

Ale prv, než sa tam zavrel, ešte raz skontroloval Harryho.
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
02.03.2015 18:19:57
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one