kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Tajomná záhrada - 1. kapitola

TajZahr.jpg
Pairing: furt snarry, ale sme tentoraz opäť pri Dracovi M.
Varovanie: slash, sex
Venovanie poctivo komentujúcim: Sanasami, Nade, Zuzke a Bobo! Ďakujem babenky :)
1. kapitola - Tŷ gwydr

Bol vo svojom živle. Toto bol jeho svet. Hoci musel pripustiť, že nie celý, pretože...

Plné pery mu zvlnil zmyselný úsmev, keď si spomenul na včerajšiu noc. A dlhý rad predchádzajúcich dní, ktoré boli... úžasné.

Nemohol sa preto neusmievať. Konečne mal po dlhom čase pocit, že do seba všetko zapadá a všetko má svoj správny zmysel.

Aj slnko mu svietilo nad hlavou jasnejšie, ako v ktorýkoľvek iný deň. A to len preto, lebo bol zamilovaný. Miloval z celého srdca, z celej hĺbky svojej podstaty...

Na dvere jeho kancelárie sa ozvalo zaklopanie. Po jeho vyzvaní vošiel dnu jeho mladý asistent.

„Profesor, prišla vám expresná zásielka,“ oznámil mu s úsmevom a zložil ohromenému mužovi na stôl vysoký, neširoký balík.
 
oooOOOoooOOOooo

V zlatom salóne vládlo príjemné ticho prerušované iba pravidelným tikotom nástenných hodín a pukotaním ohňa v krbe opatrenom kovovou mriežkou. Jeho dlhé prsty poznačené zažltnutou pokožkou vďaka rokom práce s rôznymi bylinami a prísadami do elixírov sa prečesávali hustým, neupraveným porastom milencových vlasov, ktorý odpočíval s hlavou zloženou v jeho lone.

 A driemal.

Severus nemohol povedať, že by sa nudil. Práve takéto ničím nerušené chvíle sa preňho stali doslova požehnaním. Vzácnosťou, ktorú dokázal oceniť nielen ako zaneprázdnený človek, ale aj trpezlivý partner.

Wales bol nádherný kraj. A hoci nedali prednosť žiadnej luxusnej exotike, ako sa ukázalo, ani domček stojaci neďaleko mora nebol zlou voľbou.
Tŷ gwydr alebo zelený dom bol tým najlepším, čo ich za posledné týždne mohlo stretnúť. Zasadený uprostred čarokrásnej prírody, s riečkou hadiacou sa krajinou, s piesočnou plážou, ktorá v skalných útesoch ukrývala nejednu jaskyňu.

Užíval si nielen príjemný pobyt, ale i starostlivosť a lásku, áno, lásku svojho milenca. Harry mu dával pocítiť, aký je preňho dôležitý a zahŕňal ho svojou pozornosťou, v ktorej sa takmer topil. Napriek tomu to nebolo zadúšajúce, ani nepríjemné. A jediný tlak, ktorý naňho o pár rokov mladší milenec vyvíjal sa odohrával iba pri ich milostných hrách.

A predsa sa Severus znepokojene zamračil, keď na okne pristála sova. Spoznal ju okamžite. Nebolo pochýb, že patrí jeho krstnému synovi.
Sova naňho pozrela cez okennú tabuľu veľkými žltými očami a ťukla doňho zobákom.

Vstal, Harryho hlavu podložil ozdobným vankúšom a otvoril jej. Zmocnil sa ho nepríjemný pocit. Ako zakaždým, keď sa im ozval Draco Malfoy.

Svojho krstého syna mal rád, ako inak, ale strašiakom bol preňho bývalý vzťah, ktorí tí dvaja medzi sebou kedysi mali.

Vedel o ňom. A vedel aj to, že Draco k Harrymu neprestal chovať nežnejšie city a bol si rovnako istý, že v jeho srdci má stále svoje čestné miesto. Ich spočiatku tajná láska bola akýmsi vyústením predchdázajúcich školských rokov, kedy si roboli skôr prieky.

Kto by mohol tušiť, že sa to neskôr zvrtne inak, celkom nečakane? Okrem toho, o čom svedčil fakt, že jeho krstný syn sa Harryho vzdal? A to dvakrát?

Prvýraz sa obetoval pre blaho a pokoj rodiny. Pre zachovanie mena a rodu. A druhý raz sa obetoval práve kvôli nemu. Mal by mu byť možno vďačný, ale on vedel, že skôr, či neskôr by do tohto bodu aj tak dospeli.

Odviazal sove z nohy list a ponúkol ju sušienkou. Bedlivo sledoval, ako z nej ozobáva, a keď po nej neostala na parapete ani omrvinka, sova ticho, spokojne húkla a odletela preč.

Zavrel okno a zadíval sa na list. Draco mal vždy pekný rukopis. Písmená stáli rovno ako vojaci, štíhli a dôstojní.

Na obálke bolo jeho meno hneď za Harrym. Na prvý dojem sa to nezdalo dôležité... lenže... bol hneď druhý. Druhý...

Zadržal trpký povzdych i príval neželaných emócií, ktoré sa rozliali jeho krvným riečišťom, aby mu ako zhubný jed otrávili srdce. Nemal by to dovoliť. On nikdy nebýval žiarlivý, ani majetnícky.

Lenže keď sa obrátil k pokojne oddychujúcemu mužovi na tmavohnedej pohovke, do srdca sa mu zaryli ostré ostne pochybností, ako pazúry neúprosného dravca. Nemal by na to myslieť. Mal by si to vlastne celkom isto zakázať. A v žiadnom prípade nepremýšľať nad tým, že by sa porovnával s Dracom.

Toto by rozhodne nerobilo dobrotu.

Harry je s ním, takže...

Nadýchol sa a otvoril list, ktorý zvieral v ľavej ruke. Ale napätie z jeho tela sa nevytratilo.
 
oooOOOoooOOOooo

„Netušil som, že sa vrátil,“ poznamenal Harry zamyslene, keď dočítal doručený list.

„Tiež som myslel, že sa zdrží dlhšie,“ odvetil, ale v duchu nahradil slovo myslel iným. Dúfal. Pretože on naozaj dúfal v to, že získa viac času. Pre seba. Aby Harrymu dokázal, že on mu za to stojí.

Ale takto? Bojovať v prítomnosti dokonalého bývalého milenca? Toto bol vopred prehratý boj.

Ovšem, on sa nikdy nevzdával. Slovo – zbabelec – ani nemal vo svojom slovníku.

Faktom ostávalo, že Draco bol nazad v Anglicku a mal problém. V liste nestálo aký. Žiadal ich však, aby sa obaja ukázali v Manore, pretože ich potrebuje. A nezabudol dodať, že jeho syn je v poriadku.

„Tušíš, o čo by mohlo ísť?“ Harry odložil list a zadíval sa naňho trochu rozladene. Aspoň sa mu to zdalo.

Severus pokrútil hlavou. „Nie. Ale znie dosť naliehavo.“

Harry si povzdychol. „Myslel som, že tú dovolenku nám podobné „naliehavosti“ neprekazia.“ Vstal a prešiel k mužovi, ktorý stál pri krbe. Jedna ruka opretá o jej rímsu, druhá zvierala pohárik sherry.

Objal ho a položil si hlavu na jeho plece. „V úrade je tridsať schopných aurorov,“ poznamenal akoby mimochodom.

Severus si odfrkol, čo bolo nepochybne vyjadrenie jeho mienky k tej ich schopnosti. Nemohol sa nepousmiať a umocnil zovretie svojich paží.

„Nie, že by som mu nechcel pomôcť,“ nadhodil, aby si Severus nemyslel opak. „A som zvedavý, o čo ide, ale ostalo nám ešte sedem dní. SEDEM! Toto proste nie je fér.“

Severus ho k sebe privinul ešte tesnejšie, aj keď sa zdalo, že je to nemožné. „Život nie je fér.“

Harrymu sa z hrdla vydral podivný smiech, ktorý vôbec neznel veselo. Ani trošku. „Tak dobre, kedy vyrážame?“

„Zabalil som, kým si odpočíval. Môžeme ísť okamžite.“

Ďalší povzdych.

Ich batožina čakala v predsieni. Až teraz si ju všimol. Plášte viseli na vešiaku a nič ich nezdržiavalo. Napriek tomu si nemohol pomôcť, aby sa necítil okradnutý.

No na druhej strane tu bol Draco, ktorý ich očividne potreboval a evidentne ostával rovnako skeptický k schopnostiam aurorov z ministerstva.
Severus do seba kopol zvyšok likéru a položil prázdny pohárik na rímsu kozuba. Ten vzápätí zmizol, o čo sa nepochybne postaral tunajší domáci škriatok.

Obliekli sa, zmenšili svoje kufre a vyšli na priedomie. Prv, než sa odmiestnili sa Harry naposledy s ľútosťou obzrel za seba. A potom mu zelený dom zmizol priamo spred očí v jednej rozmazanej špirátovitej šmuhe.
 
oooOOOoooOOOooo

„No konečne!“ ozval sa, len čo vošli do vstupnej haly honosného sídla. Vzápätí bol Harry vtiahnutý do objatia, kým Severusovi podal krstný syn na privítanie iba ruku.

„Ak sme správne vyrozumeli, Scorpius je v poriadku, však?“

Draco na Harryho otázku prikývol. Počkal, kým predali svoje plášte škriatkovi a požiadal ich, aby ho nasledovali.

Zaviedol ich do pracovne a ponúkol malým občerstvením. Teraz popíjal Severus čiernu kávu, Harry si dal mätový čaj a Draco sŕkal z pohára whisky.

Vyzeral trochu prešlo. Neupravený tak ako naňho boli zvyknutí. Mal na sebe síce čierne nohavice, ale vyzerali, akoby v nich spal. A košeľa pôsobila rovnakým dojmom. Šedá vesta bola rozopnutá a zdanlivo v poriadku. Kým si nevšimol, že na nej chýba prostredný gombík.

Harry si vymenil s milencom pohľad, len aby sa presvedčil, či aj on vypozoroval tých pár detailov. Severus krátko prikývol. Celkom nenápadne.

„Vrátil som sa skôr, hoci som to vôbec neplánoval. Ja,“ prečesal si prstami plavé vlasy, ktoré mu nezvykle padali do čela, „neviem, čo robiť.“

„Stále nechápem, o čo ide,“ povedal Harry. Dracovo správanie ho začínalo znepokojovať.

Plavovlasý muž do seba kopol zvyšok obsahu pohára, akoby to bola voda a pozrel naňho lesklými očami. „V Benátkach som pred dvoma mesiacmi niekoho stretol. A začali sme sa stretávať.“

Harry sa zamračil, Severus odložil šálku na stôl. „Máš milenca?“

Dracov pohľad preskočil naňho a prikývol. Potom sa šedý pohľad zameral znova na Harryho, ktorý mlčky vstrebával novú informáciu.

Severus ticho pozoroval tú nemú konverzáciu. Dracove oči sa jasne pýtali – Neprekáža ti to? To by videl i slepý.

Harryho výraz mu ostal skrtý, keďže od neho sedel odklonený, videl mu akurát na chrbát.

„Pokračuj,“ vyzval ho Harry a srkol si z čaju.

„No, ide o to, že on... pred pár dňami zmizol.“

Severusov pohľad sa zúžil. „Nechcem byť nezdvorilý, ani krutý, ale čo ak sa nejedná o zmiznutie? Čo ak ťa jednoducho opustil?“

Draco okamžite pokrútil hlavou. „Nepoznáš ho. Toto by mi nikdy nespravil.“

I Harry sa do toho vložil. „Draco, Severus má možno pravdu. Sú to iba dva mesiace a...“

„Prestaň! Neville taký nie je!“

V miestnosti sa rozhostilo na malý moment také ticho, že by bolo počuť i špendlík cinknúť o dlážku.

Prvý si našiel jazyk Harry. „Neville? Myslíš Nevilla Longbottoma?“

Plavovlasý muž sediaci za masívnym stolom zvesil hlavu, ruky voľne visiace cez opierky kresla sa teraz zaťali do dreba. „Presne toho.“

„Ako ste sa vy dvaja vôbec...?“ nedokončená otázka neostala dlho nezodpovedaná.

Mladý muž vstal a prešiel k oknu. „Ako som vravel. Stretli sme sa v Benátkach. Bol tam pracovne na nejakom sympóziu. Ubytovali ho v izbe priamo oproti tej našej. Nejako sme sa dali do reči a o pár dní na to sme...“ povzdychol si. „On bol ten iniciatívny a ja som sa nebránil. Práve naopak. Vítal som jeho snahu i pokusy o zblíženie.“

„Mrzí ma, že som zapochyboval,“ ospravedlnil sa Harry promptne, akoby na veci fakt, o koho zmiznutie sa jedná, to čosi zmenilo. „Ale keďže už viem, o koho ide, tvoje tvrdenie budem brať smrteľne vážne. Povedz nám prosím, čo sa vlastne stalo?“

Draco sa k nemu otočil so smutným úsmevom a pokrčením ramien. „To keby som tušil. Ale možno Minerva by mohla vedieť viac.“
 
oooOOOoooOOOooo

Ostali na noc tam.

Dostali jednu z luxusných hosťovských izieb a len čo si dopriali malú očistu v bezchybne vybavenej kúpeľni, Harry sa šuchol pod perinu k Severusovi.

„Veľmi prekvapivé, nemyslíš?“ opýtal sa, na čo Harry prikývol. Zložil si hlavu na jeho rameno a ruku položil na jeho hruď. Zjavne myslel na vzťah Nevilla a Draca.

„Aj keď si spomínam, že Neville sa napriek všetkému, čo mu rodina Malfoyovcov urobila o Dracovi nikdy nevyjadroval v zlom. Skôr mi ním pripadal zakaždým... očarený.“

Severus tľoskol jazykom. „A povedz mi, kto by ním očarený nebol. Takýto zhubný vplyv má na každého v okruhu jednej míle od svojho narodenia.“

Harry sa zachichotal. „Zaujímavé, prečo som si to predtým nevšimol?“

„Zjavne potrebuješ silnejšie dioptrie,“ dostal okamžitú, drzú odpoveď.

„Chceš počuť, kto má zhubný vplyv na mňa?“ opýtal sa, s perami veľmi blízko jeho ucha.

„Kto?“ Severus mal sto chutí mlčať, ale tá pátravá ruka, ktorá doteraz nečinne spočívala na jeho hrudi sa rozkývala.

Harry sa zdvihol z postele a v nasledujúcom okamihu ho priľahol. „Skús uhádnuť,“ vyzval ho zastretým hlasom a pritlačil sa k Severusovým slabinám vlastnou bujnou erekciou.

Severus zastonal a rukami zovrel jeho pevný zadok, udržiac ho na mieste. „Milujem tvoje hádanky, Harry Potter,“ zašomral prv, ako si privlastnil jeho ústa v dokonale dravom bozku.

Harry zoslal na miestnosť tíšiace kúzlo a ponoril sa nielen do bozku.
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
24.01.2014 18:07:45
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one