kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Nefritová maska - 5. kapitola

nefrit maska.jpg
Pairing: Harry/Severus

Varovanie: slash, sex! 
A/N: Upozorňujem, že si nepamätám, či som dávala alebo nie, nejaký časový úsek od vojny, alebo niečo týkajúce sa smrti Dracových rodičov, preto môžu byť údaje skreslené. Sorry, nechcelo sa mi pátrať a prispôsobila som si to vlastným potrebám! Dík za pochopenie.
 
5. kapitola – Vyhlasujem vás za manželov


Lucius mal pocit, že sa mu pred očami odohráva nočná mora. Stále si musel opakovať, že nie on nie je pri zmysloch, ale mladík, ktorý ho držal nakrátko a stál hneď pred ním.

S celkom vážnou tvárou za nich odriekal sľuby, kým ich sám oddával a Lucius iba naprázdno prehltol. Mal pocit, že desivejšiu komédiu by nebol schopný vymyslieť ani Temný pán.

A potom prišli tie slová: „Vyhlasujem vás za manželov. Smiete pobozkať svoju nevestu.“

Najšialenejšie, čo kedy počul? Nemal ten dojem, ale i tak to bola silná konkurencia všetkého, čo kedy zažil.

Pozrel na mŕtvolu odetú v svadobnom háve a naprázdno prehltol. Už ju bozkával. Iste, vtedy nebol sám sebou, ale bozkával ju. A miloval sa s ňou. Pamätal si na mäkkú linku jej pier i poddajnosť zaobleného tela. Avšak nič z toho mu nikdy nespôsobovalo radosť, lebo láska sa jednoducho vynútiť nedá.

„Pobozkaj ju, Malfoy! A dovoľ mi oznámiť, že sa môžeš pripraviť na svadobnú noc, ktorá vás čaká! Tvoja nevesta si to praje z celého srdca!“
Iba vytreštil oči...
 
ooo xxx ooo

„Predstav si, že jeho matka spáchala pred poldruha rokom samovraždu. Pojedla nejaké lieky, keď ju opustil jej druh,“ informoval ho Davies, len čo sa premiestnili na miesto. „Jej suseda prisahá, že posledné mesiace sa zmenila na nepoznanie. Vraj kvôli mužovi, ktorého opísala ako pekného blondína. Držala si ho však nakrátko a odprisahala, že ju počúval na slovo ako psík.“

„To znie divne,“ povedal Harry, keď sa halil kráčajúc asfaltovou cestou do neviditeľného plášťa. „Uvažujem, či by bola Eddieho matka schopná držať niekoho pod Imperiusom. Vravel si, že bola Bifľomorčanka, však?“

„Hej. A možno ho kŕmila iba nejakou gebuzinou ako Amortencia, čo vieš? Keď to tam hore nemala v poriadku...“ poklopkal si ukazovákom po čele.

Harryho to neupokojilo. Tá vec s Eddiem a tou nehodou, zmiznutím Malfoya i šéfa... všetko bolo strašne podivné a nič nedávalo zmysel. A asi nebol sám, komu to celé nešlo do hlavy.

„Lenže Eddie prešiel vstupnými testami bez problémov, nechápem to!“ vyhlásil Colin stíšeným hlasom, keď sa pätica mužov zakrádala nočnou ulicou Olive mesta Romford, kde mala Ethel Carmichaelová nahlásenú trvalú adresu. Ten dom pochopiteľne prešiel po jej smrti do vlastníctva jej jediného syna.

Bola to adresa, ktorá sa zhodovala s tou na Eddieho fotke uloženej v stole s podobizňou muža podobného Luciusovi.

„A zistil som ešte niečo,“ prerušil Colina starší kolega Davies. „Vraj chlapec na matkinho priateľa žiarlil. Suseda hovorí, že sa preto spolu často hádali, lebo matku veľmi miloval. A tiež povedala, že to vyzeralo trochu... neprirodzene. Ak chápete, ako to myslím.“

Harry sa zamračil, keď mu pri tých slovách zišiel na um jediný výraz – incest.

„Susedia toho natárajú,“ nedal sa Branstone, ktorý nad tými rečami iba prevrátil očami a ťažkú hlavu si z nich nerobil. I to bral. Branstone bol skôr na fakty, ako na klebety.

Harry sa zastavil a kývol im, aby na moment zmĺkli. Prehodil si cez hlavu kapucňu a podišiel bližšie k opustene vyzerajúcemu domu, aby rozprestrel svoju mágiu a zistil, či sa vnútri niekto nachádza alebo nie. Zastal sotva na krok od kovovej bránky osadenej v nízkom kamennom múriku. Bránočka bola pootvorená, chodník za ňou zarastený burinou, v malej predzáhradke týždne nekosená tráva.

Netrvalo ani minútu, než zamrmlal: „Sú tam! Všetci traja.“

„No do riti!“ zašepkal Colin. „Mal si pravdu, Harry. Čo teraz?“

„Davies, Branstone, ostanete tu a zabezpečíte dom protipremiestňovacím kúzlom. Dom má síce krb, ale už pár mesiacov nie je napojený na letaxovú sieť, overil som to. Idem prvý. Držte sa za mnou, ale dajte mi minútku náskok! Na Eddieho bacha. Ak to naozaj nemá v hlave všetko vporiadku, nemôžeme vedieť ako zareaguje.“

Prikývli. Akcia sa mohla rozbehnúť.

Harry nehlučne vkĺzol do domu. Chodba bola tmavá a on skoro nič nevidel. Pomáhal si hmatom, naschvál robil drobné kroky, ale i tak sa temer potkol o niečo ležiace krížom cez chodbu. V duchu zahrešil a na moment ostal čupieť pri zemi celkom nehybne. Nič sa nedialo a on sa odvážil použiť svetlo. Aspoň tlmené. Ľutoval, že nerozprestrel svoju mágiu, ale obával sa, aby ho vďaka nej Eddie nezachytil a nespanikáril. V tomto bol vždy dobrý. Vedel rýchlo a ľahko zachytiť prítomnosť niekoho cudzieho na pár metrov. Pri akciách, hlavne tých nočných sa im to neraz hodilo.
Harry si ľútostivo pomyslel, že toho chlapca bude večná škoda. Pamätal si ho ešte zo školy. Bol o tri roky mladší, než on a mal potenciál.

V mdlom jase prútika Harry uvidel svojho šéfa, ktorý bol znehybnený kúzlom Petrificus. Stačilo jedno rýchlo diagnostické kúzlo, aby sa ukázalo, že muž je inak celkom v poriadku. Naznačil mu, aby ani nemukol, odklial ho a prv, než sa Skinner zmohol na akýkoľvek protest, vtisol mu do ruky narýchlo očarovanú mincu. Muž sotva stihol otvoriť ústa a už ho nebolo. Kúzlo ho celkom nehlučne prenieslo do bezpečia.

Harry za chrbtom pocítil ľahký prievan. Neobzeral sa. Vedel, že do domu práve vkĺzli kolegovia. Kývol dvom tmavým tieňom a naznačil, aby sa k nemu Colin pripojil a Blatchery ostal na stráži.

Po chvíli Harry už s istotou vedel, že idú správne. Začuli buchot i tlmenú vravu. Svetlo vyžarujúce z konca prútika stlmil natoľko, aby sa ani jeden z nich nepotkol, ale aby bez problému napredovali.

Zastal, keď zo západnej časti domu pocítil prudké výbuchy mágie. Bola zlá, chorá a hnevlivá.

Dúfal, že neprídu neskoro. Nerád by sklamal a práve pri Luciusovi...
 
ooo xxx ooo

Nedokázal to. Nebol schopný nakloniť sa nad telo ani s tuho zažmúrenými očami a pobozkať ju na ústa. Dvíhal sa mu žalúdok.

„Malfoy, sral si ma pridlho! Varujem ťa naposledy!“ zasipel mladík netrpezlivo. Z hrdla sa mu vydral zvuk podobný vzlyku, ale jeho oči ostávali jasné, i keď mal Lucius pocit, akoby sa topili v horúčke chorobného lesku. „Ešte aj ako foter si stál za hovno!“

Eddie sa pohol bližšie k posteli. „Nie je to vôbec ťažké!“ zamrmlal a sám sa podujal na malú ukážku. Luciusovi sa na moment zatmelo pred očami. Bolo to choré, ba šialené! Ale zdalo sa, že v tejto rodine bolo šialenstvo charakterovou črtou. A to si roky myslel, že jedina poriadne trafená je jeho švagriná Bellatrix.

„Eddie, viem, že si matku miloval, ale toto...“

„Sklapni! Nič nevieš!“ vykríkol a nežne pohladil mŕtvolu po líci. „Je len moja! Nemal si na ňu žiadne právo! Kým si ťa nedoviedla, bol svätý pokoj! Mali sme jeden druhého!“ Vošiel si prstami do vlasov, zovrel ich v päsť a mykol nimi tak silno, až sa Lucius začudoval, že si pár prameňov nevytrhol. Potom chodil popred lôžko, opisujúc krokmi malú elipsu, než nezastal a úkosom naňho nepozrel spod prižmúrených viečok.

Z modrých očí sálala číra nenávisť a pohľad, ktorý k nemu smeroval bol plný jedu.

„Dúfal som, že si skapal! Mal si! Ten jed bol... prisilný! Dal som ti ho v čaji! Sám! Videl som ako si sa napil!“

Lucius ani nemukol. Akákoľvek provokácia, či chybný krok by mohli znamenať, že sa Eddiemu podarí to, čo pred časom zbabral a on by mu už neunikol.

„Chceš, aby bola tvoja matka šťastná?“ opýtal sa miesto toho a mladík sa naňho zadíval, akoby ho videl po prvý raz.

Naveľa prikývol a vyštekol: „Áno! Isteže! Chcem ťa na nej vidieť!“ prikázal. „Vyzleč sa, inak ti pomôžem!“

Tak tam práve svojou otázkou nesmeroval. Odopol si gombík na pravom zápästí košele a pozrel naňho, či si Eddie uvedomil, že poslúchol. Keby sa mu tak podarilo odviesť jeho pozornosť, možno by...

„Vieš, že ma nútila dívať sa?“ opýtal sa odrazu mladík, čím ho vyviedol z miery. „Stál som tam, v skrini,“ ukázal na starý kus nábytku s opraskaným lakom a vylomenými dvierkami, „a sledoval som, ako jej to robíš... Vzrušovalo ju to. Celý ten časom, čo som tam musel čušať som si prial, aby si bol mŕtvy! Bola len moja, mojaaa...“ vzlykol a odrazu ho prekvapil.

Mykol prútikom a z jeho úst vyšla kliatba, ktorá ho porezala cez sako i košeľu. Na bielom plátne látky sa ojavila krvavá šmuha, vsiakajúca rýchlo do odevu. Bola prisilná a nie jediná. Pálilo ho i brucho a ľavé rameno. Uvedomil si, že ho zranil prihlboko, aby to ustál.

Eddie si pretrel unavené oči a napriamil sa s hlasným povzdychom, akoby to chvíľkové rozpoloženie ani neexistovalo. Ani sa nestalo.

Zvážnel. „No tak, pohni Malfoy. Vážne ti to nejako trvá. Vlastne by si mal byť rád, že ťa nenútim urobiť jej to ústami,“ usmial sa náhle celkom prívetivo. „Vieš, že to mala najradšej, však?“

Vedel.

„Fakt si hlúpy, ocko,“ zaintonoval posmešne. „Myslel si si, že tvoj synček na to nepríde? Na tú tvoju maškarádu s maskou?“ zachechtal sa. „Som bystrý, vždy som bol, nemohol si sa mi skrývať pridlho. Bolo iba otázkou času, kedy ťa nájdem,“ usmieval sa. „Stačilo iba trochu pozornosti, trochu viac námahy a...“

Keď sa za Luciusovým chrbtom otvorili dvere dokorán a priestor ostal prázdny, Eddie sa iba rozladene zamračil a chcel ich kúzlom nazad zatvoriť, ale v nasledujúcej chvíli bol odzbrojený a omráčený.

To už si Harry dával kapucňu neviditeľného plášťa dole a Colin za jeho chrbtom práve dávil na chodbe potom, čo si práve vypočul a zbadal mŕtvolu na posteli. Harry sa mu nedivil. Sám mal čo robiť, aby sa udržal.

Okamžite vyčistil vzduch v miestnosti a zakonzervoval telo kúzlom, aby sa z neho nešíril ten neznesiteľný puch.

Lucius si stačil iba vydýchnuť, než sa zviezol na kolená, v tvári bledý ako smrtka, či skôr ako svadobné šaty jeho... mŕtvej nevesty.

„Potter, sakra, konečne!“ zamumlal cez zaťaté zuby a pomaly sa prepadol do hlbín temnoty, kým nad ním Harry zisťoval rozsah zranení a rýchlo ich hojil.
 
ooo xxx ooo

Skinner sa mračil ako sto čertov. Prstami nasrdene bubnoval po doske svojho pracovného stola. „Nie, že by som s vami nebol spokojný, Potter, ale nemuseli ste ma ihneď odšikovať!“

„Dovolím si nesúhlasiť, pane,“ nedal sa Harry. „Boli ste dlho pod vplyvom znehybňujúceho kúzla a narobili by ste iba viac škody, než úžitku. Iste to viete najlepšie i sám. Nemali by ste v rukách, ani pri pohybe samotnom potrebný dostatok citu.“

Celtiber si iba podráždene odfrkol a mávol rukou. „Výborne! Nech je po vašom.“ Harry spýtavo nadvihol obočie. Napadlo mu, že toto šlo ľahko.
Šéf sa oprel v kresle a uhladil si záhyb na limetkovo zelenej hodvábnej veste. „Hodlám vám piatim pridať tento mesiac na odmenách. Ale nechajte si to zatiaľ pre seba, jasné Potter?“

Prikývol. „Iste, pane, ďakujem vám aj v mene kolegov.“

„Hej, hej. Hlavne, že sa prípad vyriešil k našej spokojnosti. I keď ma mrzí, že tí dvaja unikli spravodlivosti. Zaslúžili by si, len čo je pravda, aspoň desať rokov na tvrdo!“ zahundral a mal na mysli majiteľov pivovaru, nikoho iného.

„S tým nemôžem nesúhlasiť, ale viete ako to býva, spravodlivosť je niekedy slepá.“

„Nepochybne,“ pritakal Celtiber a pomyslel pre zmenu na dvojicu z komisie vstupnej rady pre výber nových aurorov. Theodore Till bol včera prepustený kvôli požitiu alkoholu na pracovisku, čo vraj uňho nebolo po prvý raz a Ruperta Fringa prepustili za falšovanie vstupných testov a korupciu. Práve sa za nich vyberala náhrada a Celtiber iba dúfal, že bude primeraná. Ale na dôvažok budú musieť všetci do jedného prejsť opätovnými testami. No a rada zvažovala, či by nebolo múdre opakovať ich každoročne. Preňho to znamenalo jediné, ďalšie opletačky. Ale ak mu to zaistí bezproblémový tím aurorov, nech sa tak stane! Preňho, zaňho nech robia testy hoc i každý mesiac!

Eddie ho mrzel. Vážne. Kto by to bol doňho povedal. Teraz to vyzeralo tak, že strávi zvyšok života na prísne stráženom oddelení Sv. Munga. Načisto sa pomiatol. Všade videl iba mŕtvu matku a preklínal otca.

Pivná potopa bola porotou na súde a vďaka zhromaždeným dôkazom napokon vyhlásená iba za nešťastnú nehodu. Pre majiteľov bolo trestom to, že sa dostali do značných finančných problémov a ich podnik ešte v tom mesiaci strhli, aby mesto na jeho mieste mohlo postaviť divadlo.

Prípad bol teda úspešne uzavretý a Lucius Malfoy bol zbavený vykonštruovaného obvinenia. V novinách sa ocitla nielen jeho fotka, ale i článok, kde vyhlásil, že sa chystá spísať svoje memoáre, aby všetci poznali, že život smrťožrúta bol peklom a nie prechádzka ružovou záhradou. Aby mu nezávideli a aby chápali jeho zanovitý a možno panovačný postoj, ktorým sa navonok roky prezentoval.

Harry sa k tejto téme veľmi nevyjadroval. Preňho bolo podstatné, že Neville bol opäť s Dracom a Lucius bol konečne slobodný a po svete si chodil bez tej iritujúcej masky. Navyše súdu poskytol niektoré dôležité spomienky, ktoré hrali v jeho prospech, i keď súd máličko pochyboval o ich hodnovernosti. Obvinenia z čias vojny mu boli síce odpustené, ale žiadne vyznamenanie za svoje služby nedostal.

Napriek tomu bol s verdiktom viac, než spokojný.

Takže Harry sa mohol spokojne vrátiť k Severusovi a nechať sa ním hýčkať do sýtosti. Usmial sa. Alebo si bude pre zmenu hýčkať on jeho?
Našpúlil pery, keď si bral zo stola svoj neviditeľný plášť. Ešte si to premyslí... alebo sa rozhodne priamo na mieste činu.
 
ooo xxx ooo

Draco otcovo rozprávanie pozorne počúval a len málokedy ho vyrušil. Nie preto, že by nemal otázky, ale páčil sa mu obraz otca s vnukom, ktorý mu sedel na kolenách. Pravda, než jeho manžel neusúdil, že je najvyšší čas ísť do postieľky a nechali ich osamote.

„Teraz ma už chápeš? Aspoň trochu?“

Draco prikývol. „Iste, ale stále to znie... šialene. Kto mohol tušiť, že ťa Ethel Carmichaelová unesie priamo z bojového poľa, i keď už bolo síce po všetkom a bude ťa držať pod zámkom vyše pol roka?“

Bolo to nepochopiteľné, ale žiaľ, pravda. Lucius sa vracal k Škriekajúcej búde, kde sa mal nachádzať Severus. Chcel ho odtiaľ dostať a pomôcť mu. Dlhoval mu to. Lenže nestihol viac, než priblížiť sa k stromu, keď ho z boku zasiahla nejaká kliatba a on preletel vzduchom ako kométa, než nenarazil hlavou o kameň. Na viac si nespomínal. Prebral sa až v spálni, s domnienkou, že je manželom ženy, ktorá sa oňho tak ochotne starala.

Lucius sklonil hlavu. „Nevidela mňa, Draco, ale svojho manžela, na ktorého som sa podľa nich podobal. Bol približne rovnako vysoký a plavovlasý, a pred rokmi ho udupal splašený kôň. Celý čas ma volala jeho menom, Edward. Keby som vtedy počas vojny neutrpel to zranenie hlavy, mohlo byť všetko inak. Nebol by som stratil pamäť a neveril by som jej, keď...“ odmlčal sa. „Pravdou však je, že som netušil, čo robí so svojím synom. Smrť manžela ju natoľko zasiahla, že ju to nadobro poznačilo. Liečitelia z neho dostali viac, než aurori pri vypočúvaní. Mal sotva pätnásť, keď si ho vzala do postele prvý raz a zneužila ho. Trvalo to roky a viedlo k tomu, že sa uňho prejavil Oidipov komplex.“

„Preto sa ťa napokon pokúsil otráviť?“

„Určite. Žiarlil a chcel sa ma zbaviť. Lenže to som už vedel, kto som. Pamäť sa mi našťastie jedného dňa vrátila akoby zázrakom sama. Keby som neušiel a nevyhľadal Severusa, neviem, čo by sa bolo stalo.“

„Mrzí ma, čím si si musel prejsť.“

Lucius sa pousmial. „Nie, to nie je potrebné. Nemal som sa... až tak zle. Spočiatku. Myslel som si, že som niekým iným. Bol som Edwardom Carmichaelom. Bolo fajn chvíľu nevedieť, kto skutočne som, lebo teraz sa všetka tá... vina vrátila.“

Čo mal na to Draco povedať? Bol rád, že o niektorých zverstvách spáchaných počas vojny ani netušil. Aspoň lepšie spával.

„Čo chceš teraz robiť?“ opýtal sa miesto toho, aby pokračoval v pitvaní minulosti.

„Vrátiť sa k Rosmerte,“ priznal a pozrel naňho. „Neprekáža ti to?“

„Nie, ale... Smiem sa niečo opýtať?“

„Pravdaže,“ odvetil a zadíval sa naňho.

„Miloval si vôbec... matku?“

Lucius prikývol. „Istým spôsobom áno. Ale... Rosmerta bola moja prvá. Mal som štrnásť, keď som ju prvýkrát uvidel. Kypela životom. Bola prenádherná. Celkom ma pobláznila. Neprekážalo mi, že je o osem rokov staršia. Zamiloval som sa ako nikdy v živote.“

„Tak sa k nej vráť, čakala pridlho, nemyslíš?“ navrhol Draco, na čo sa jeho otec pousmial.

„Súhlasím.“

Otec a syn sa objali.

„Prídeš zajtra na ten obed?“

„Nenechám si to za nič na svete ujsť. Mimochodom, som rád, že si si vybral Nevilla. Je pozoruhodný a pozorný. Záleží mu na tebe. Je to také do očí bijúce.“

„Viem,“ odvetil s ružovými lícami. „Som rád, že ti to neprekáža, keď viem, čo si o podobných vzťahoch myslela matka.“

„Netráp sa tým, Draco. Určite by si želala iba tvoje šťastie.“

Rozlúčili sa.
 
ooo xxx ooo

Draco sa pobral do spálne s úsmevom na perách, keď zbadal, že Neville práve vychádza z detskej izby. Draco ho vzal za ruku a pobozkal ju.
„Prpleš sa v zemi od rána do večera a predsa ich máš také jemné,“ zamrmlal, keď za nimi zavrel dvere a pospiatky cúval k posteli.

„Keby som mal drsné dlane, mohol by som ti nechtiac ublížiť a to nechcem.“

„Nev, ty mi nemôžeš ublížiť,“ usmial sa, keď si stal na špičky a vtisol mu na pery bozk. „Miluj sa so mnou, láska. Chcem, aby si si ma vzal a dokázal mi, že po mne stále túžiš tak bláznivo ako predtým, urob to pre mňa, prosím...“ hlas poznačený emóciami, sivé oči roztopené na dve strieborné jazierka túžby. „Tak ma mrzí, čo sa stalo... Nemyslel som, že si to tak vezmeš,“ posieval mu letmými bozkami obe ruky. „Milujem len teba, Harry... je len priateľ, nič viac, prisahám... Tak odpovedz, stále ma chceš?“

„Vieš to,“ zamrmlal Neville, keď sa k nemu naklonil a špičkou jazyka mu poláskal spodnú peru, len aby ju nasal do úst a jemne ho do nej uhryzol. „Vždy som ťa chcel. Iba teba, Draco. Na tisíc rôznych spôsobov,“ zapriadol a vsunul mu jazyk tentoraz hlboko do úst.

Slizolinčan sa v jeho náručí roztriasol a poddal sa jeho naliehavému láskaniu. Prahol po ňom celou svojou bytosťou.

Dnes v noci nebolo času pre nehu, ani pre pomalosť. Draco ho súril a podnecoval jeho vášeň, vďaka ktorej sám horel. Keď si ho manžel bral, na perách mu žiaril blažený úsmev a z hrdla sa mu drali divoké stony plné neskonalej rozkoše. Jeho nechty nechávali na širokom chrbte chrabromilčana škrabance, ale ten to sotva postrehol.

Videl jeho sivé oči, stmavnuté túžbou, pripomínajúce oko búrky, keď dosiahol vrchol a neprestával ho sledovať. Draco sa k nemu oddane tisol, stehnami ho objímal okolo bokov, kým sa v ňom Neville stále hýbal a než naposledy prudko prirazil, vychutnávajúc si i to tesné zovretie okolo koreňa svojho penisu.

A hľadel naňho ešte dlho potom, než milovanie ustalo a oni po dosiahnutí vrcholu lapali po dychu, vzájomne prepletený.

„Blázonko,“ zašepkal Neville láskavo a pohladil ho po rozhorúčenej tvári. „Milujem ťa viac, než svoj život. A myslím, že žiarliť budem vždy.“

Draco mu priložil prsty na ústa opuchnuté od bozkov. „Nemusíš, láska. Sľubujem, že ti k tomu viac nebudem dávať príčinu. Harry za to nemôže. Sám ma varoval, len som... nevnímal som to tak.“

Neville sa pousmial a pobozkal ho na končeky prstov. „Pochopil som. Ale i tak mi to nepostačí a bude jedno, či to bude Harry alebo niekto cudzí, kto sa na teba s obdivom zadíva. Si nádherný a ja som hrdý, že si môj.“

Draco nadvihol hlavu, aby ho pobozkal. „Som tvoj. Iba tvoj. Ako som prisahal pred oltárom, pamätáš?“

Neville prikývol. „Je to moja najkrajšia a najobľúbenejšia spomienka,“ priznal a konečne opustil úzky otvor klzký nielen od potu, ale i od svojho semena. Ľahol si vedľa manžela a mocne ho objal. „Je tu ešte čosi, čo by si mal vedieť, Draco.“

„Hmm?“ zamrmlal, prepletajúc si prsty s tými jeho, keď sa hruďou pritisol k jeho chrbátu.

„Ide o tvojho otca. Niečo som v súvislosti s ním... tušil.“

Draco na moment zmeravel a pootočil k nemu hlavu. „Ako?“

„Vieš, keď ma vtedy O´Donnell uniesol, pred Harrym sa v tej kobke ukázal ešte niekto. Schovával sa síce v prítmí a na tvári mal masku, ale... ten hlas mi bol veľmi povedomý. Moja myseľ ho síce podvedome priradila k tvári, ale... zavrhol som to. Lucius bol predsa vyhlásený za mŕtveho. Alebo... mal byť. Usúdil som, že nemalo zmysel ti to vôbec spomínať, keď sa sám Harry vyjadril, že to nie je možné. Ale asi som mal. “

„Nevedel si to s istotou,“ poznamenal Draco.

„Nie, nevedel. Vlastne som si chvíľu myslel, že mi preskočilo. Potom som to považoval iba za mýlku, možné skreslenie hlasu spôsobené priestorom...“

„V poriadku, chápem ťa. Asi by som postupoval rovnako. Ale... Nev?“

„No?“ pobozkal ho pod uchom a nosom sa obtrel o jeho lalôčik.

„Mal by si sa Harrymu ospravedlniť.“

„Viem. Mám to v pláne, neboj. A sľubujem, že sa nabudúce budem lepšie ovládať.“ Neville uznal, že poriadne prestrelil, ale už to nemohol vziať späť. Žiarlivosť z neho urobila dokonalého hlupáka! Mal si viac veriť, mal veriť Harrymu a hlavne, mal veriť Dracovi a najprv to prebrať s ním, než urobiť krok do prázdna a celkom mimo lajnu.

„Fajn. Lebo Harry za to vážne nemôže. Bol prvý, kto ma varoval, aby som... sa choval v medziach normy. Asi nás má oboch dobre prečítaných, nemyslíš?“ opýtal sa, ukazovákom hladil obrúčku na Nevillovom prsteníku.

„Je to náš priateľ. Mal by mať,“ zamrmlal a pomyslel si, že jedno poriadne ospravedlnenie dlhuje i Snapovi. Ak ho ten nafleku neprekľaje prv, než vôbec otvorí ústa. Bol k nemu vážne nemiestne drzý, to bude chcieť asi viac, než pár kajúcich slov. Povzdychol si. Niečo vymyslí. Bude musieť.

Napokon sa obaja nechali ukolísať k spánku. Kto z nich zaspal prvý? Kto ho vie? Ale isté je, že sa ani na minútu neprestali objímať.


A/N: Nasleduje: Hahaha, ešte neviem, musím si vybrať :D Ale pokračko rozhodne bude!!! Uvidíme, koho si vezmem na paškál teraz :D Aaaale, ak sa vám žiada niekto konkrétny, dajte mi vedieť :) 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
17.11.2015 17:00:16
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one