kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Nefritová maska - 3. kapitola

nefrit maska.jpg
Pairing: Severus/Harry

Varovanie: slash
A/N: Dovolila som si v tejto kapitole malú recesiu, dúfam, že vás pobaví :D 
 
3. kapitola – Obhájiť sa


Díval sa na tú roztodivnú koláž a nevychádzal z údivu. Vedel, že tu niečo nehrá, ale netušil, čo. Kým neprekročil prah jeho bytu, samozrejme s príslušným povolením bezpečne založenom v náprsnom vrecku.

Napodiv ho sprvu nič neprekvapilo. Bol to klasický byt slobodného mládenca, kde sa v kuchynskom drese vŕšil neumytý riad, prach z políc by potreboval poutierať, lebo sa začínal kopiť a bol viditeľný i letmému pohľadu nezainteresovaného oka. V popolníku sa zasa hromadili cigaretové ohorky, obuv v chodbe pri dverách bola rozhádzaná bez ladu a skladu.

No a potom objavil tú miestnosť, keď len tak námatkovo prechádzal jeho bytom. Husté obočie sa nad bystrými očami nespokojne stiahlo, keď vošieldo takmer prázdnej ibzice a mieril priamo k písaciemu stolu zavŕšenému novinovými výstrižkami a všakovakým iným bordelom. Prsty siahli po šípke zabodnutej v strede bledého čela vysokého blondína s červeným terčom namaľovaným cez celú tvár.

Povzdychol si. Toto vôbec nevyzeralo dobre a on sa nemýlil. A v tomto prípade by sa mýlil naopak veľmi rád. Eddie mu bol od prvého okamihu sympatický. Usmievavý mladík však v sebe nosil vlastných démonov a zjavne im dovolil, aby prerástli do mega rozmerov a zvíťazili nad jeho zdravým rozumom. Ale zviesť tragédiu na nevinného? I keď šlo o Malfoya? Čo tým dopekla sledoval?!

„Nemali ste snoriť, šéfe,“ ozvalo sa mu za chrbtom, keď odrazu ustrnul a pocítil ako meravie od špičiek prstov na nohách, po končeky vlasov. „Toto sa vám veru nevyplatilo,“ zamrmlal mladík, dívajúc sa mu teraz už priamo do očí.

Tú tvár znetvorenú hnevom Celtiber vôbec nespoznával. Urobil chybu a čosi mu našepkávalo, že toto sa nemusí skončiť dobre...
 
ooo xxx ooo

Neville nad svojou nečakanou návštevou iba nadvihol obočie. Ale z dverí veru neustúpil, než jeho návštevník nestratil trpezlivosť.

„Ste obaja nehorázne trucovití, až hriech pomyslieť!“ osopil sa naňho a odsotil ho odo dvier s nasrdeným: „Smiem vstúpiť, ak som sa už unúval?!“ Na to, že bol oproti nemu taký chudý mal v sebe sily dosť.

Neville sa zamračil a štvalo ho, že sa mu podarilo prekĺznuť do jeho komnát, ktoré na Rokforte obýval ešte ako slobodý profesor Herbológie, a ktoré si v posledných dňoch privlastnil opäť ako zadaný a vnútorne rozpoložený manžel istého slizolinčana.

„Nie je nič horšie ako urazená pýcha!“ precedil cez zuby Severus a zastal uprostred miestnosti, ktorá bola zjavne Longbottomovým kabinetom.

„Samozrejme! Vy to musíte vedieť, že?!“ neodpustil si a tresol dvermi tak, až sa zakývali obrazy na stenách po stranách dvier. Ich osadenstvo však bolo príliš zvedavé, aby svoje rámy radšej opustilo.

Severus si ten výbuch zlosti nemohol nevšimnúť, ale nijako nezareagoval. Zatiaľ. Nechápal, čo sa stalo, hoci Harry čosi naznačil. Ale keď tak nad tým uvažoval, bolo vážne možné, že toho chrabromilčana zožiera celkom neblahý pocit, ktorý sám neraz zakúsil. Napokon, veď sa tu jednalo o Pottera a jeho... špecifický vzťah s Dracom, ak to tak mohol nazvať.

Nikdy nemal vo zvyku chodiť okolo horúcej kaše a ani teraz to nespraví. Okrem toho, prišiel orodovať za blaho krstného syna, ktorý bol v koncoch. Toho bol i sám svedkom a rozhodne sa mu to nepáčilo.  

„Žiarlite, viem to. Ale nemáte ani ten najmenší dôvod,“ povedal a zadíval sa do mužnej tváre mladého chrabromilčana, poznačenej nepokojom i únavou. I keď o čosi menšou, než aká sa usadila na tvári jeho krstného syna, lebo obsahovala prímes sebaobviňovania.

Neville sa zatváril na moment prekvapene, než sa nezachechtal. Nebol to však spokojný smiech. Skôr by to nazval výsmechom na margo toho, čo akurát povedal.

„Mal som vedieť, že to na mňa použijete. Evidentne ste sa museli zlepšiť, keď to už ani necítiť, ale upozorňujem vás, že je vás čerta starého do nášho... manželstva! Okrem toho, prestaňte mi liezť do hlavy bez môjho dovolenia, inak...!“

Severus nadvihol obočie. Fakt to znelo ako vyhrážka?!

„Ubezpečujem vás, že som na nič podobné ako je Legillimencia ani len nepomyslel. Bola by to odo mňa nepochybne drzosť urobiť to a ešte i proti vašej vôli. A keď už sme pri tom, až taký dobrý nie som, aby som to dokázal zvládnuť... bezbolestne.“

Neville naňho chvíľu iba mlčky civel a jemu napadlo, že sa musí trápiť rovnako ako Draco, ak nie viac. Ale on sa tak rozhodol, keď ho z minúty na minútu bez slova opustil.

Severus rezignoval. Pochopil, že takto sa nikam nedostane. Rukou si pretrel podlhovastú tvár a povzdychol si. Toto bude veru na dlhšie. „Čo keby sme začali inak, pán Longbottom?“

Neville sa chvíľu k ničomu nemal, iba ho mlčky sledoval s rukami zastrčenými vo vreckách a len merlin vie, čo sa mu preháňalo hlavou. Severus sa zviezol na stoličku, ktorá sa pod jeho dotykom zmenila na pohodlnejšie kreslo.

Evidentne sa nemal k odchodu a Nevillovi napadlo, že vyhodiť ho von oknom za vlasy do prievanu by Harry ako vhodný nápad neschválil. Aj keď mu bol Harry i jeho názory momentálne absolútne ukradnuté.

Napokon sa rozkýval. Podišiel k sekretáru, vytiahol z neho ohnivú whisky, ktorú dostal ešte od strýka Algieho na svoje osemnáste narodeniny a nalial im obom štedrú dávku. Jeden pohár podal Severusovi, druhý si nechal. Obišiel svoj pracovný stôl, sadol si a vyložil si naň nohy.

„Viem, že ho Draco stále miluje. Vy to nevidíte? Alebo pred tým iba zatvárate oči a ticho to akceptujete? Lebo ja to nedokážem a odmietam sa tomu čo i len prizerať...“ priznal a odpil si poriadny dúšok.

Severus obrátil pohár v prstoch a na moment sa zamyslel. „Mýlite sa, Neville. Draco miluje vás. S Harrym... má vážne len... veľmi netradičný vzťah. Je to láska, ale v inej podobe, než je tá, ktorú cíti k vám.“

„Prepáčte, ale sám tomu neveríte,“ obvinil ho trucovito.

„Keby som tomu neveril, nikdy by som s Harrym nemohol ostať a nikdy viac by som sa na Draca nedokázal pozrieť s takým porozumením, s akým sa naňho dívam od jeho narodenia. Ste možno sklamaný a možno si myslíte, že na to máte plné právo, ale otočil ste sa mu chrbtom neprávom.“

Neville si iba odfrkol, ale Severus pobadal, že už to neznelo tak rázne a červík pochybností nahlodal jeho urazené sebavedomie.

„Viete, nedávno som dostal od... starého priateľa dobrú radu. Všetko je iba o tom úprimne si pohovoriť. Každý z nás má svojich démonov a ani Draco nie je výnimkou. Je len na vás, či ho ľúbite natoľko, aby ste boli ochotný a dostatočne silný na to, aby ste boli jeho majákom, ku ktorému sa môže s dôverou obrátiť v tej temnote, ktorá ho obklopila. Môj krstný syn vás potrebuje viac, než kedykoľvek predtým a čo ste urobili vy? Zachovali ste sa ako pravý slizolinčan.“

To Nevilla pobúrilo. Tresol pohárom o stôl, až jeho nedopitý obsah vyšplechol cez okraj, ale skôr, než čokoľvek povedal, došlo mu, že ten neznesiteľný chlap má merlinžiaľ pravdu. Vybral si ľahšiu cestu bez toho, aby dal manželovi šancu mu to vysvetliť.

„Dobre, pripúšťam, možno je to tak. Ale ako mám vedieť, že všetky tie vaše reči o nich dvoch... sú pravdou?“

„Stačí sa na nich dvoch zadívať a potom pozrieť na vás s Dracom. Je tam podstatný rozdiel, ktorý je vám zjavne neviditeľný, ale ja som ho postrehol.“

„A to je aký?“

„Draco má Harryho rád, nepochybne a už to tak ostane, ale vás ľúbi. Dá na váš názor, je pri vás pokojnejší, je otvorenejší a prístupnejší. Dokázal ste niečo, čo sa nepodarilo ani Harrymu. Len vám otvoril svoje srdce.“

Neville si pošúchal unavené oči. Pred sebou mal ešte stoh esejí a kopu písomiek na opravu, oči ho boleli, až to rezalo a on tu len sedel a viedol bizarný rozhovor so Snapom na krušnú tému svojho manželstva. Ak sa nezbláznil, tak už vážne nevedel, o čom to celé bolo.

Muž sa krátko na to dvihol na odchod. Ubezpečil ho, že neprišiel orodovať za Draca a jeho krstný syn ani netuší, že sa za ním vybral z vlastnej vôle. Neville mu síce neveril a aj mu to otvorene priznal, ale Severus si s tým hlavu nelámal. Ako povedal, rozhodnutie bolo na ňom.

A Neville sa niekedy vedel rozhodovať priam bleskovo.

Prekvapil Snapa, keď sa medzi otvorenými dverami k nemu náhle sklonil a pobozkal ho. Len tak, akoby sa nič nedialo, akoby to bolo bežným zvykom pri lúčení...

Alebo akoby sa Snape len tak nechával bozkávať na každom kroku.

Severus bol taký šokovaný, že iba zalapal po dychu a pootvoril ústa, čím len umožnil chrabromilčanovi prehĺbiť bozk. Nemal tušenia, ako dlho tam len tak bezradne stál, ako mramorová socha, ale v podvedomí začul to prekvapivé híkanie portrétov, ktorí donedávna iba naťahovali svoje zvedavé uši.

Keď sa od neho chrabromilčanove ústa oddelili, mužovi na tvári sedel zamyslený výraz. „Chcel som vedieť, aké to je a čo na vás Harry vlastne vidí. Vždy som si myslel, že ste pri bozkoch skôr... viete, uslintaný, ale... chutíte po mäte a mojej whisky.“

„Ste šialený, Longbottom!“ vyprskol ako naježený kocúr a odstúpil od neho do bezpečnej vzdialenosti.

Neville prikývol. „Asi. Ospravedlňujem sa vám, ten bozk... bol nemiestny, ale...“ odmlčal sa, aby sa opýtal zásadnú vec: „Ak ste si láskou k Harrymu taký istý, prečo konečne nevytýčite svoje hranice? Na čo pre merlinove rany ešte čakáte?! Byť na vašom mieste, vykričal by som s radosťou do celého sveta, že ten večne strapatý auror patrí mne do konca života!“

S tým mu pribuchol dvere pred nosom a zmizol opätovne šokovanému mužovi z očí.
 
ooo xxx ooo

Nevedel, čo bolo horšie. Obhajovať sa opäť raz pred súdom, alebo pred vlastným synom, ktorý voči nemu zaujal na prvý pohľad nekompromisný postoj. Navyše, Draco evidentne nebol vo svojej koži. Nebol upravený tak bezchybne ako inokedy, bol pribledý a pod očami, ktorých rovnakou farbou sa mohli obaja pýšiť mal tmavé kruhy, akoby niekoľko nocí prebdel. Jeho inokedy dôkladne nažehlený oblek javil neblahé známky pokrkvanosti a nedbalosti. To sa mu vôbec nepodobalo.

Díval sa naňho spýtavo i s nepochybnou výčitkou, ktorá mu bránila vôbec otvoriť ústa. Ale nejako začať musel. Mal toho toľko, čo vysvetľovať, že vlastne ani netušil, kde bude najlepšie začať.

Vnímal i Dracov hnev, nespútanosť jeho vlastnej mágie, ktorá sa z neho postupne uvoľňovala v iskrivých vlnách nepokoja, až sa začali chvieť mreže od jeho cely predbežného zadržania. Ale musel to risknúť.

Bol prvý, kto prelomil to nepríjemné mlčanie. „Draco, prosím, ovládaj sa. Ak sem vtrhnú aurori, nijako nám to nepomôže.“

Draco zažmurkal, akoby sa bol prebral z tranzu. Vydýchol zadržiavaný vzduch a ovisli mu plecia. Lucius mal pocit, akoby i trochu pochudol. Alebo aspoň sa mu videlo, že má akési prepadnuté líca.

„Prosím, sadni si. Rád by som ti pár vecí vyjasnil,“ požiadal ho, ale Draco ostal stáť. Na moment zavrel oči a znova ich otvoril. Únava sa na ňom podpísala vlastným spôsobom, ale priveľmi výrazným.

„Vyčítaš mi, že som sa celé roky neukázal a máš pravdu. Mal si dôvod myslieť si, že som mŕtvy. Kiež by som tomu dokázal zabrániť.“

„Skrýval si sa,“ povedal mdlým hlasom a pozrel naňho. „Pred kým? Predo mnou? Pred svojím vnukom? Hanbil si sa za mňa, lebo som sa oženil s mužom? Lebo som zneuctil meno slávneho rodu?“ to slovo vyslovil s nenávisťou a zaškrípal zubami.

Lucius naňho ostal pár sekúnd nemo zízať. „To si si celý ten čas myslel? Že som ťa ako syna nemiloval dostatočne na to, aby som tvoje rozhodnutie dokázal plne akceptovať? Draco,“ hlesol precítene, „myslel si si, že som ťa odsúdil len preto, lebo miluješ muža a nie ženu?!“

Ten pohľad bol viac ako veľavravný.

„Sladký merlin, to nemôžeš myslieť vážne, synak!“ odvetil Lucius zhrozene a dvoma ráznymi krokmi preklenul vzdialenosť, aby si ho strhol do náručia, či sa už bude vzpierať, alebo nie. Objímal ho tak mocne, až sa bál, že mu rozdrví kosti v tele. Videl sa mu taký krehký, taký... presýtený smútkom! „Odpusť, chlapče môj, odpusť mi. Asi mám predurčené, že robím jednu chybu za druhou. Mrzí ma to, ver mi.“

Draco sa mu zachvel v náručí a konečne Lucius pocítil, že dvihol ruky, aby ho objal i on. Nemal poňatia ako dlho tak zotrvali, ale neprekážalo mu to, ani keby tak ostali stáť po celý zvyšok dňa.

„Milujem ťa a vždy i budem. Si môj jediný syn a ja som na teba hrdý! Draco, ja viem, koho si...“

Dvere na cele sa nehlučne otvorili. Lucius ustrnul, keď jeho syna od chrbta zasiahla kliatba a on sa pozrel do tváre mladíka, nad ktorým dúfal, že bude mať navrch a všetko to raz a navždy ukončí. Zjavne... opäť chyba.

„Tati, si rád, že ma vidíš?“

Luciusovi z toho výrazu prebehol po chrbte mráz.
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
05.10.2015 10:21:20
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one