kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Nefritová maska - 2. kapitola

nefrit maska.jpg
Pairing: Severus/Harry

Varovanie: slash
2. kapitola – Živý... a obvinený!


Všetko mal dobre premyslené. Skutočne. Stačilo tak málo, že sa mu to ani nesnívalo. Tá nehoda mu prišla do cesty práve vhod. Kto by si to bol pomyslel, že to tak dokonale zapadne do jeho plánov?

Usmial sa a zabodol hraciu šípku do terča nakresleného cez tvár plavovlasého muža, ktorý sa podľa neho už veľmi dlho vyhýbal spravodlivosti.
Ale tej bude čochvíľa učinené zadosť! A on... on bude tým novodobým hrdinom! Nie Potter, ktorý evidentne zaspal na vavrínoch a navyše sa stýkal s iným mužom s rovnako naštrbenou minulosťou, akú mal i Malfoy.

Vykrivil pery a naklonil hlavu na stranu, so šípkou v ruke. „Keď tak nad tým uvažujem,“ zamrmlal si popod nos sám pre seba, „nebolo by od veci pozrieť sa na zúbok i tomu Snapovi. Ale najprv sa vysporiadame s Malfoyom! Však, vaše lordstvo?!“ spýtal sa počarbanej ilustrácie z novín, ktorej sa posmešne uklonil a vzápätí vzduch preťal ostrý hvizd. Ostrá šípka preletela vzduchom a zabodla sa Malfoyovi priamo doprostred čela.

Rozosmial sa. „To je za desať bodov!“
 
ooo xxx ooo

V miestnosti vládlo napätie a neuvedomoval si to len Harry. Draco skákal pohľadom z jednej tváre na druhú, celkom zmätený a vyvedený z miery tak, ako ho už dlho nevidel.

„Vy... vy dvaja ste mi teda celý čas klamali? Ja... ja to... nechápem!“  

Ten obviňujúci výraz bol na Harryho priveľa. „Neklamali sme ti, Draco. Dobre vieš, že keby som mohol, poviem ti to pri prvej príležitosti. Ale tvoj otec si to tak prial, než sa ti sám neukáže a než neočistí svoje meno.“

„Bolo preňho nesmierne dôležité, aby si pochopil všetky súvislosti, aby si vedel, prečo robil to, čo robil. Nenávidel svoju minulosť spojenú s Temným pánom rovnako ako i ja. Všetko, čoho sme sa dopustili... je to ako jed, ktorého sa nedokážeš zbaviť žiadnym kúzlom, ani elixírom a bude ti večne kolovať v žilách. Ani očistenie môjho mena nezmaže vinu, ktorú dosiaľ cítim,“ priznal Severus, keď sa pridal na Harryho stranu. „Nespravili sme to zámerne. Brali sme ohľad na teba, tvojho syna a rešpektovali sme želanie tvojho otca. Ak nám to chceš vyčítať, nebudeme ti nič zazlievať,“ dodal a pozrel na Harryho, ktorý s tým vyhlásením očividne nesúhlasil, ale nepovedal proti nemu ani slovo. Iba stisol pery do tenkej linky a prekrížil si ruky na hrudi.

Neville Longbottom stál pri okne s výhľadom na udržiavaný francúzsky park, o ktorý sa vlastnoručne staral už celé mesiace a záhrada pod jeho starostlivosťou len tak prekvitala. Vlastne by sa dalo povedať, že je čarokrásna.

Záhony nezdobili len oleandre, či vždyzelené stromčeky upravené do súmerných jednoliatych tvarov, ale vysadil tu i záhony azaliek, sirôtok a chryzantém. Okrem muklovských odrôd tu mal nasadené i kvety pochádzajúce z čarodejníckeho sveta. Polnočnú krásku, ktorá kvitla len pri splne mesiaca a vyžarovala zvláštne svetlo, akoby fosforeskovala. Tancujúcu ľaliu, ktorá sa rozvití svetložltých pupcov, ktorými bola hojne obsypaná, sa naozaj jemne pohupovala, akoby tancovala do taktu, ktorý jej udáva samotná matka prídoda.

Mal tu Motýľovník, ktorý sa kvetmi ponášal na krídla motýľa Jasoňa červenookého, lebo mal biele kvety s čiernym lemom okolo jemnučkých lupienkov a bol poprášený červeným peľom. Lákal do záhrady motýle, ktoré Scorpius tak rád naháňal.

Udalosti posledných dní mu však nedovolili tešiť sa z toho pohľadu tak, ako inokedy. Keď sa dočítali v novinách o Luciusovi, mal dojem, že v Dracovi by sa v tej chvíli krvi nedorezal. Jeho manžel prevrhol skoro nedotknutý šálku s kávou a zmätene habkal o tom, že je to bohapustý výmysel, lebo jeho otec je predsa roky mŕtvy a vyhrážal sa, že na autora toho nehorázneho článku podá sťažnosť.

Ani on ho nedokázal upokojiť, než sa nedostavil Harry a neurobil tomu jeho zmätenému bľabotaniu rázny koniec. A to iba stačilo, aby ním zatriasol a vzal ho do náručia, na čo sa Draco kompletne zosypal.

V Nevillovi sa zdvihol podivný pocit, ktorý mu priamo do srdca zaťal svoje ostré zubiská. Rýchlo pochopil, že ide o obyčajnú, primitívnu žiarlivosť, avšak... nemalých rozmerov. Poznal ich históriu, vedel, že sa tí dvaja ešte ďaleko pred ním milovali, ale netušil, že tie city boli také silné, že by vydržali dodnes. Myslel si, že to bol vtedy z Dracovej strany iba taký... slizolinský ťah, využívanie a hra, veď sa predsa napokon oženil a dal Harrymu nekompromisne košom.

Keď sa tak na nich díval, uvažoval, či sa nezmýlil. A v čom všetkom sa ešte mohol mýliť?

Ale bol tu Severus a nech už bol ten chlap akýkoľvek nepríjemný, či podivný - lebo popravde, preňho bol takým odjakživa - zdalo sa, že s Harrym majú výnimočný vzťah. Ale s kým Harry taký vzťah nemal, že?

Dokonca i on ho mal rád natoľko, aby ani len nepomyslel na to, že by ho za to ráno najradšej nafackal a vykričal mu, nech dá z jeho Draca ruky preč a nech sa stará o toho svojho netopiera!

Neurobil to. Dúfal, že sa zachoval prinajmenšom múdro a že to nebude neskôr ľutovať. Ale nemohol si ich obraz, keď sa na moment ocitli vo vzájomnom objatí vymazať z hlavy.

Muži napokon odišli. Harry povedal niečo v tom zmysle, že má kopu práce a Lucius je v pekných sračkách, lebo si sám nechtiac zavaril, keď pridlho otáľal s tým svojim zmrtvýchvstaním. Ale sľúbil, že urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby mu pomohol. Prípad riadne vyšetrí a nedovolí, aby sa prehliadol čo i len najnepodstatnejší detail.

Ak to malo Draca upokojiť, netušil, či vôbec pochodili. Stále len sedel v kresle s neprítomným pohľadom, než si Neville neuvedomil, že teraz stojí tesne za ním. Jemná ruka sa ocitla na jeho pleci, aby ho obrátila tvárou k sebe.

„Povedz už niečo, prosím!“ vydýchol a vyzeral nesmierne strápene. Lámalo mu to srdce, ale...

„Čo chceš počuť? Že s nimi nesúhlasím?“ opýtal sa, tmavé oči sa zdali ešte temnejšie, než inokedy. „Že to nemali tajiť a mali zradiť želanie tvojho otca, lebo to považuješ za krivdu a teraz sú z toho zbytočné problémy?“

Blondiak spustil ruku z jeho pleca a sklopil pohľad. „Súhlasíš s nimi,“ povedal mdlým hlasom. „Ale čo ja? Ako sa mám cítiť?“

Neville sa zamračil, položil mu pod bradu prsty a dvihol mu tvár tak, aby mu videl do očí. „Máš sa cítiť zmätene a ustarane, Draco. Zmätene preto, lebo si sa práve dozvedel skvelú správu, tvoj otec žije! A máš sa cítiť ustarane kvôli tomu, že má problémy! Ale máš sa cítiť i šťastne a radovať sa, lebo napriek všetkému sú to dobré správy. Kiež by som mohol byť na tvojom mieste čo i len jeden jediný deň!“ dodal napokon a odstúpil od neho. „Idem sa pozrieť, čo robí náš syn.“

Draco sotva otvoril ústa, keď ho manžel obišiel a zavrel za sebou dvere akosi príliš prudko, na jeho zvyk.

„Nev...“ zamrmlal polohlasne smerom k dverám, ale muž to nemohol počuť, ani keby mal výnimočný sluch.

Schoval si tvár bezradne do dlaní. Prečo mal v posledných dňoch pocit, že stráca pevnú pôdu pod nohami? A ešte aj Neville! Akoby nestačilo to, čo sa dialo okolo jeho otca. Mal pocit, že mu nejako ublížil, ale... ako?

Vážne nič nechápal... skutočne nič.
 
ooo xxx ooo

Harry civel na dôkazy, ktoré boli označené jeho kolegom za hodnoverné. Našli sa na mieste činu, takže ich pravosť nemohol spochybniť. Nefritová škraboška bola na nerozoznanie od tej, ktorú vlastnil Lucius a pár plavých vlasov malo po testoch preukázať i jeho totožnosť a konečne ho usvedčiť. Napriek tomu mal dojem, že toto nie je len tak, samo sebou, že sa jedná o komplot.

Zvyčajne mu šiesty zmysel neklamal a bol si istý, že ten tichý hlások, ktorý mu našepkával i teraz, sa nemýli.

Opieral sa o stenu vypočúvacaj miestnosti a mlčky načúval výsluchu, ktorý viedol jeho iniciatívny kolega. Luciusa doviedli hneď ráno, nebránil sa. Naopak, bol nanajvýš pokojný a on premýšľal, prečo sakra?! Mal niečo za lubom alebo o čo tu vlastne išlo?

Veď sa chcel očistiť, nie? Spomínal, že zbieral nejaké dôkazy a teraz to vyzeralo, že sa mu nič z toho, čo plánoval nemôže podariť. Namočil sa do kaše po krk a dôkazy svedčili proti nemu.

V novinách si mohli všetci do jedného, ešte i muklovia prečítať o Veľkej Londýnskej pivnej potope, ktorá sa odohrala v okrsku St. Giles, kde v miestnom pivovare Meux & Company praskla obria nádrž, ktorá obsahovala stotridsaťpäťtisíc galónov piva, čo je inak asi šestodesať tisíc litrov. Pivo, ktoré sa z tej poškodenej nádrže vyvalilo, poškodilo i ďalšie nádrže, ktoré tiež začali praskať a nakoniec sa z pivovaru vyrútila do ulíc londýnskej štvrti vlna, tvorená skoro jeden a pol miliónom litrov piva.

Tá hrozivá vlna zničila dva domy v susedstve pivovaru a strhla neďaleký múr. Pivovar naviac stál v pomerne chudobnej lokalite, kde žilo mnoho rodín i v prenajatých pivničných priestoroch domov, takže behom povodne podľahlo rôznym zraneniam hneď osem ľudí. Najmladšími obeťami boli dve deti, vo veku troch a štyroch rokov, najstaršia utopená mala šesťdesiattri rokov.

Prípad bol stále v štádiu vyšetrovania, takže naňho bolo uvalené informačné embargo. Harry si bol teda sakra istý, že informácie musel tlači poskytnúť niekto od nich, pretože sa tam navyše písalo, že dolapili vinníka a nie je ním nik iný, ako Lucius Malfoy, bývalý skrývajúci sa smrťožrút.

„Popierate, že ste tam v tú noc boli?“ opýtal sa jeho kolega, ktorému očividne dochádzala trpezlivosť.

„Áno, popieram,“ odvetil Lucius pokojne, na Harryho ani nepozrel.

Eddie vytiahol usvedčujúci predmet a položil ho medzi nich na stôl. Lucius oňho iba zavadil pohľadom.

„Spoznávate to?“

Na jeho prekvapenie muž prikývol. „Iste. I keď sa v tomto prípade jedná o podvrch.“

Eddie iba zalapal po dychu a plesol na stôl druhou maskou. „Tú prvú sme našli na mieste činu, tá druhá je vaša. To nemôžete poprieť!“

„Veď ani nepopieram, tá druhá maska je skutočne moja, tá prvá je falzifikát, ktorý som nikdy nevlastnil.“

„Ja by som povedal, že sa skôr jedná o jej kópiu, ktorú ste nechtiac stratili na mieste činu!“ zvolal a Harry v tom tóne hlasu vybadal istú dávku škodoradosti.

Na dvere sa ozvalo slabé zaklopanie. Podišiel k nim a nazrel von. Keď uvidel šéfa, vyšiel na chodbu a zavrel za sebou.

Celtiber Skinner aj so svojím huňatým obočím stál uprostred chodby a poklopkával po dlažbe špičkou svojej naleštenej topánky. Čierna leštená koža takmer zanikala na čiernej podlahe. Na sebe jeden zo svojich formálnych oblekov.

„Ako to pokračuje?“

Harry si prečesal psrtami tmavé, nepoddajné vlasy. „Čo ak vám poviem, že z toho nemám dobrý pocit a Malfoy je v tom... vážne nevinne?“

„Tak ja poviem, že to vyzerá, že nie ste ďaleko od pravdy, Potter.“ Celtiber sa zamračil ešte hrozivejšie a stlmil hlas. „Máme podozrenie, že tie dôkazy niekto na miesto činu nastrčil.“

Harry prikývol. „Našli sa nejako podozrivo ľahko, to je pravda.“

„A ešte jedna maličkosť.“

„Aká, šéfe?“

„Malfoy má na tú noc hodnoverného svedka, ktorý dosvedčí, že na mieste činu nemohol byť v žiadnom prípade.“

Harry nadvihol obočie a Skinner si povzdychol. „Ide o madam Rosmertu. Podľa všetkého majú s pánom Malfoyom... vzťah. Tú noc boli spolu a je ochotná to odprisahať i po podaní Veritaséra.“

„Tak o čo tu ide?“

„To práve musíme zistiť, Potter. Mám pocit, že náš pán Carmichael vzal veci do vlastných rúk a táto vlastnosť u aurora sa mi rozhodne nepáči. Dávajte si naňho pozor a sledujte ho. Nik iný o tom nevie. Nechceme uňho vzbudiť zbytočné podozrenie, však?“

Harry pritakal. Ale toto sa mu rozhodne nepáčilo. Ďalšie problémy vážne nepotreboval. Vrátil sa do vypočúvačky vo chvíli, keď nazlostený Eddie dvíhal proti Malfoyovi prútik. Kliatbu odrazil v poslednej chvíli. 


A/N: Tragédia sa skutočne stala, akurát, že to bolo v roku 1814, 17. októbra, čo nám pekne zapasovalo do jesennej témy, hoci sa jednalo o tragickú udalosť. Česť ich pamiatke! Tess
prehadzov1.png
prehadzov2.png
04.10.2015 12:54:03
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one