kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Kniha mŕtvych - 5. kapitola

Kniha mŕtvych.jpg
Pairing: snarry, ale teraz to bude aj o Ronovi, Hermione a iných delikventoch a maskovaných mužoch :D

Varovanie: slash, sex


Tak ako, ešte pokračujeme v záhadách?
5. kapitola – Rituálny obrad

Bola blízko. Tak blízko...

Hrobka Amycusa zívala prázdnotou a jej milovaný, či skôr jeho telesné pozostatky ležali na provizórnom stole uprostred ich rodinnej hrobky. Nevnímala puch, ktorý z neho razil, ani nič ostatné, z čoho sa tomu škrčkovi v kúte s tou vzácnou knihou v prvých chvíľach neblaho dvíhal žalúdok a oči sa pretáčali v jamkách.

To roztrasené muklovské indivíduum sa všetkému len mlčky prizeralo. Vedela, že v ňom rastie strach i zvedavosť a páčilo sa jej to. Bolo to takmer ako za starých čias. Ako dlho sa takto skvele necítila?

A bude to ešte lepšie, keď vráti bratovi život. Bytostne po tom túžila. Nikdy ho neprestala milovať, nikdy nikomu inému nedovolila, aby sa jej dotkol. Pamätala si na tie búrlivé chvíle, kedy súložili do neskorých nočných, či ranných hodín a nevedeli sa jeden druhého nasýtiť. Amycus bol všetko, čo jej z rodiny ostalo. A ona bola preňho bohyňou.

Musí to preňho urobiť, musí to urobiť pre nich oboch! Patria k sebe! Nedokáže existovať bez neho...

A keď zistí, kto jej ho tak kruto vzal, pomstí sa. Ale všetko má svoj čas.

„Začni!“ šprihla jedovato na mužíka a ten začal odriekávať, čítajúc hieroglify tak plynule, akoby to bol obyčajný text.

Opakovala po ňom, s prútikom namiereným na práchnivé pozostatky, ktoré sa v jej mysli obaľovali šľachami, väzivom, spleťou žíl i ciev, svalmi a kvitli do drsnej mužskej krásy, ktorou jej brat oplýval už ako dieťa.
 
xoxoxox

Harry s tým nesúhlasil. Vôbec! A právoplatne zúril, ale jeho šéf bol neoblomný!

„Na čo presne chcete ešte čakať? Kým nebudeme zápasiť s nejakým monštrom privolaným zo samotného pekla? Ako si s niečím takým poradíme?! Upozorňujem vás, Celtiber, že nie som ani zďaleka všemocný!“

„A ja si to samozrejme uvedomujem,“ povedal flegmaticky, akoby sa práve nehádali kdesi uprostred kamenných náhrobkov vytŕčajúcich zo zeme, odkiaľ mali výborný výhľad na hrobku.

„Tak sa hrom do kotla rozhodnite a vydajte príkaz!“

„Ste stále príliš prchký!“ posťažoval sa jeho nadriadený, ale uvedomoval si, že vedú len plané reči miesto toho, aby konali. Mávol rukou, než sa jeho tím zostavený z pol tucta schopných aurorov neprisunul bližšie. Harryho odpoveď – Len sa vás snažím rozhýbať! – prešiel mlčaním.

Tímy rozdelené do dvojíc zaujali svoje východiskové pozície a Harry konečne vykročil k hrobke, ktorá mala vpredu vytesané do kameňa meno rodu – Carrow - s ich rodinným motom – Gens una sumus.

Sme jedna rodina, bliklo Harrymu mysľou a v duchu tomu dal za pravdu. Fakt so sedelo, až sakramentsky dobre.

Harry mal v sebe toľko energie, až mal pocit, že sa do toho stačí vložiť o niečo viac a tie dvere vedúce do hrobky sa rozletia na márne triesky, ale sľúbil, že sa bude držať na uzde.

„Ja zruším kúzlo, ktoré drží dvere zamknuté a vy sa postarajte o ňu, jasné?“

„Viac jasnejšie to už nemôže ani byť,“ zahrmel a postavil sa priamo pred vchod. Vedel, že Alecto nebude až taká nebezpečná a nie preto, že by jej zhrdzaveli v Azkabane roky získavané skúsenosti, či zručnosti. Vysvetlenie bolo prozaické. Išlo jej o záchranu brata a v prvom rade bude chcieť dokončiť to kúzlo vzkriesenia. Nebude sa môcť sústrediť na dve veci naraz, takže budú mať výhodu prekvapenia.

Celtiber Skinner si počínal obdivuhodne šikovne. Dvere mu síce chvíľu odolávali ale napokon sa poddali a rozleteli sa dokorán.

Harry si v prvom momente vydýchol, lebo videl, že započatý obrad nedospel k zdárnemu finále a nebolo preňho žiadnym problémom vyslať k žene silné omračujúce kúzlo, len stotinu sekundy po tom, čo sa zvrieskla a za to nepríhodné vyrušenie ho chcela počastovať nejakou kliatbou zo svojej zbierky. Nestihla to.

Zviezla sa k zemi a nebola sama. Trasúci sa mukel stojaci v kúte blízo dvier ju nasledoval.

Vošli dnu. Ackerly len mrkol na nevábne vyzerajúcu mŕtvolu uprostred hrobky a podišiel ráznym krokom priamo k muklovi. Mávol nad ním prútikom.

„Len zamdlel. Určite od vyčerpania a šoku.“

Jeho kolega sa uškrnul. „Som si istý, že nič podobné nikdy ani vo sne nezažil. Šéfe, upravíme mu spomienky?“

„To je trochu stupídna otázka, nemyslíte, pán Bletchery?“ ich šéf iba nadvihol huňaté obočie, o ktorom si nielen Harry myslel, že by nebolo od veci konečne ho trochu preriediť.

Blatcheryho humor hneď prešiel a začal na muklovi pracovať, kým ho jeho parťák udržiaval v sladkom bezvedomí. „Hotovo,“ vyhlásil spokojne. „Bude si myslieť, že to bol iba zlý sen. Aspoň sa viac nebude na noc prežierať.“

„Bletchery, nedráždite ma a dopravte ho bezpečne domov. Snažte sa pri tom zachovať nenápadnosť, jasné?“

„Jasnačka, šéfe!“

Harry, ktorý sa skláňal nad mŕtvolou Amycusa a ohŕňal nad tým puchom nos, občas ťukol do jeho pozostatkov prútikom, než nad nimi len pokrútil hlavou s myšlienkou na to, čo by sa bývalo stalo, keby ten rituál neprerušili. S čím by sa asi museli potýkať, keby bol Amycus Carrow obžil?
Popravde, nechcel si to ani predstaviť.

Dvaja starší kolegovia zatiaľ vrhli na stále omráčenú Alecto spútavacie kúzlo a odňali jej evidentne ukradnutý prútik. Branstone ju nadvihol levitačným kúzlom do stoja a chopil sa jej ľavej paže. Davies ho napodobnil a zrušil levitačné kúzlo, vďaka čomu im odkväcla v rukách, než ju šikovne nenadľahčili a neodmiestnili sa s ňou.

„No, to by sme mali. Tak vidíte, pán Potter, nič hrozné sa nestalo,“ usmial sa jeho šéf, ale Harry ho iba preklal veľavravným pohľadom. Nesúhlasným.

Sám sa podujal na to, aby telo Amycusa zasunul späť do hrobky a zapečatil za ním veko. Ale ešte prv naň vrhol posledné kontrolné kúzlo, aby si overil jeho životné, či skôr neživotné funkcie. Nenastala žiadna odozva a on si až teraz naplno vydýchol. A tesne pred tým, než hrob zapečatil znovu, postrehol iné kúzlo, ktoré sa okolo neho mihlo a preniklo dnu do temnoty k mŕtvole. Iba nad tým prevrátil očami.

Keď sa otočil späť k šéfovi, ten práve poslal zvyšných agentov Frobishera a Hooperovú niekam so správou. Potom venoval svoju pozornosť už len Harrymu, ktorý evidentne čakal nejaké to vysvetlenie a nemýlil sa.

„Asi sa čudujete mojej účasti na tomto prípade, pán Potter, ak sa nemýlim. A ešte aj teraz sa mračíte nad mojim opatrným postupom. Ale všetko má svoj dôvod, verte mi.“

Harry sa ozaj mračil a ten jeho opatrný postup by nazval skôr zbytočným mrhaním ich vzácneho času! Ale bol to šéf a on nechcel znevažovať jeho postupy. I keď mal na to sto chutí!

„Keby sa do toho nebol vložil sám minister mágie, bol by som vám ochotne prenechal plnú právomoc. Ale situácia si vyžadovala citlivý prístup. A nemýľte sa, nehovorím o knihe. Ide o toho muža, ktorého Alecto Carrowová uniesla. Bol priveľmi dôležitý. Pri jednaní vyšlo najavo, že je akýmsi vzdialeným príbuzným samotného anglického princa. Iste teraz chápete nielen moju zainteresovanosť, ale aj dôvody obozretného konania.“

Harry prikývol, ale tváril sa všelijako. Možno to bolo únavou, možno tým, že tu stále cítil neklamnú prítomnosť svojho maskovaného spoločníka, o ktorom nemal ten fičúr pred ním ani potuchy. A myslel aj na mincu vo svojom vrecku, ktorú našťastie nemusel použiť a tiež na Severusa...

„Nateraz máte voľno, auror Potter. Ráno vás očakávam v úrade, kde spíšete zápisnicu k prípadu a prevezmete si dovolenkový lístok. Nechcem vás vidieť v kancelárii minimálne dva týždne, jasné? Vidím, že potrebujete vypnúť a verte mi, svet sa bez vašej chvíľkovej neprítomnosti iste nezrúti,“ pousmial sa a než sa odmiestnil preč, dodal: „A mimochodom, pán Creevey a ten kocúr sú v absolútnom poriadku.“

Harry sa uškrnul a vydýchol. Medzi palcom a ukazovákom si pretrel koreň nosa, než konečne zdvihol hlavu.

„Zdá sa, že ten obrad bol prerušený v pravej chvíli. Ešte nejakú tú minútu navyše a neviem, neviem,“ zamrmlal tmavý tieň, ktorý si zastal oproti a ležérne sa oprel o najbližší kamenný kríž, ktorý sa k nemu nakláňal celkom tak, akoby mu chcel sám poskytnúť oporu a nie len preto, že trčal trochu dokriva.

„Počul ste to sám, obozretnosť!“ vyprskol a opätoval mu pohľad. „Ale to kontrolné kúzlo ste si mohol odpustiť. Vari mi nedôverujete?“

„To nie je tým. Použil som zložitejšiu verziu vášho kúzla, viac plastickejšiu a o niečo viac extenzívnejšiu. Raz vás ho možno naučím.“

„Už teraz sa teším na ten deň,“ odvrkol, „ ale som unavený a hladný a čakajú ma ešte nejaké povinnosti, takže ak dovolíte...“

Muž sa zasmial. Oči spod škrabošky, ktorá mu sedela na tvári dokonale kopírujúc črty bola ako jeho druhá koža.

„Nemusíte mi nič hovoriť. Choďte.“

„Fajn,“ rozhodil rukami, „ďakujem za dovolenie. A nezabudnite na to, čo ste mi predtým sľúbili.“

„Verte mi, že s tým sľubom žijem každý deň,“ odvetil muž a Harry prikývol. Hneď na to sa odmiestnil domov.
 
xoxoxox

Nútil sa tú lahodnú večeru nehltať a nútil sa nedívať na Severusa ako na svoj druhý hlavný chod. Muž sa tým jeho výrazom evidentne bavil a ako náročky ho drážil, pretože sa pred ním provokačne skláňal a špúlil naňho ten svoj rozkošný zadok, hoci sa tváril, že iba nevinne odkladá riad.

A len čo Harry dojedol a nechal prázdny tanier po steaku a opekaných zemiačikoch so zeleninovou prílohou len tak ležať na stole, s jasným úmyslom sa pritisol k tej vábivej krivke milencovho zadku, ktorá stále postával pri kuchynskej linke. Jeho vybudený rozkrok do tej krivky perfektne zapadol.

Severus ho však od seba jemným štuchnutím odstrčil ako zdráhavá panna a otočil sa k nemu s kamennou tvárou. „Najprv kúpeľ, smrdíš zdochlinou, Potter.“

Harry neveriaco zažmurkal a mlčky prijal informáciu o tom, že vaňa ho už čaká.

Severus mu ju musel napustiť, kým jedol. Voda bola pokrytá vrstvou voňavej peny a dúhových bubliniek. Jeho počiatočný entuziazmus to síce na moment schladilo, ale neotupilo. Vstúpil do vane a chvíľu si užíval ten relax, kým blažene nezastonal.

Na ramenách ucítil skúsený dotyk štíhlych prstov, ktoré mu hnietli a uvoľnovali napätie v svaloch. Ich pohľady sa stretli na malý moment, len aby znova slastne privrel oči a vychutnal si nečakanú masáž.

Napriek Harryho prvotnému očakávaniu sa k nemu Severus v kúpeli nepripojil. Skôr, než po ňom stačil chňapnúť a drzo ho stiahnuť do vane sa mu proste vytrhol a oznámil, že má ešte prácu.

Harry tlmene zahrešil, nadýchol sa a ponoril sa pod hladinu vody, pričom sa nad ňu vystrčili jeho kolená. Chvíľu tak zotrval, vypúšťajúc nosom rad krútiacich sa bubliniek unikajúceho vzduchu, než sa vynoril nad hladinu a zaprskal.

S ostatnou očistou sa nezdržiaval. Umyl si vlasy bylinným šampónom a vydrhol sa mydlom na každom kúsočku kože. Nezanedbal ani oblasť rozkroku. Keď sa opláchol čistou vodou a opustil vaňu, doprial si chvíľu pred umývadlom a zbavil sa dvojdňového strniska, vďaka ktorému si pripadal akosi smiešne. A navyše, Severusova citlivá pokožka po dotyku s ním ostávala škaredo poznačená.

„Dnes budeš môj, miláčik,“ zamrmlal si popod nos, len čo si ošetril tvár balzamom po holení. Severusova vlastnoručná výroba.

Harry sa uškrnul, stiahol si z bedier ručník a obliekol si tenký čierny župan. Hodváb príjemne chladil jeho rozhorúčenú pokožku. Previazal si na ňom opasok len tak, aby tú chvíľu ešte vydržal, mokrý uterák zavesil na radiátor a opláchol po sebe vaňu.

Až potom sa vydal na lov istého slizolinčana, ktorého plánoval pomilovať do úmoru. So šťavnatou spomienkou na ten bohovský orálny sex, ktorý mu ráno doprial by asi ani nezaspal.

Aké bolo jeho prekvapenie, keď ho našiel nahého ležať v posteli s pohľadom upretým rovno naňho. Harrymu sa na perách usadil rozkošnícky úsmev. Dobre, dnes žiadny lov, pretože jeho korisť sa zmenila v poddajného anjela s hriešne lákavým telom, ktoré bol pripravený ochutnať. Jeho penis, vytŕčajúci spod cípov županu o tom vedel svoje...

Keď si k nemu líhal a prikrýval jeho odovzdané telo svojím vlastným, myslel na tých nekonečne krásnych štrnásť dní voľna a na to, čo majú pred sebou. Myslel na to, že sa môžu venovať len jeden druhému... nekonečne dlhý čas.
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
02.03.2015 18:19:35
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one