kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Kniha mŕtvych - 4. kapitola

Kniha mŕtvych.jpg
Pairing: snarry, ale teraz to bude aj o Ronovi, Hermione a iných delikventoch a maskovaných mužoch :D

Varovanie: slash, sex
4. kapitola – Hieroglify

Muž listoval v knihe, triasol sa od strachu ako trojročné decko a potil sa ako prasa. Stál bosý a oblečený iba v svetlosivej nočnej košeli v akejsi miestnosti a na stole vedľa nich ležala mŕtvola nejakej mačky. Páchla.

Tá ženská si to najprv chcela vyskúšať nanečisto ako povedala. Vraj má toto považovať za svoju generálku pred veľkolepou premiérou, pretože ako mukel sa niečoho takého nikdy nikto nedožil.

Netušil, čo tým myslí, rovnako ako netušil, čo je dopekla mukel. Vytušil, že tým asi oslovuje jeho. Nemal pre nič za nič pár iných titulov pred i za menom.

„Potrebujem svoje okuliare. Bez nich nič nevidím!“ odvážil sa zamrmlať.

Iba po ňom fľochla pohľadom, než začul zvuk, akoby vzduch kúsok pred ním rozsekol úder biča. Vedel, že osamel, ale netrvalo to dlho. Sotva o minútu sa ten zvuk zopakoval a ona mu podala okuliare.

Prvý raz ju mohol jasne vidieť. Naprázdno preglgol. Na ten prvý pohľad by povedal – nenápadná. Neškodná. Ale z vlastnej skúsenosti vedel, že prvý dojem býva niekedy klamný, v tomto prípade určite.

Niečo v miestnosti tupo žuchlo. Akoby sa na podlahu zrútilo vrece plné uhlia.

„Tak poďme, neokúňaj a začni prekladať. Moja mágia na tie hieroglify nestačí!“ zahriakla ho vo chvíli, keď pozrel na miesto, kde začul to žuchnutie. Bol to akýsi človek. Znova raz naprázdno preglgol a poslušne sklonil hlavu nad knihu.

Stále netušil, čo presne tá šialená ženská očakáva, že sa stane, ale prestávalo sa mu to páčiť. Zvlášť, keď vedel, čo tá jej mágia spôsobuje...
Len dúfal, že ten druhý nie je mŕtvy, než začal predčítať ten zadaný text.
 
xoxoxox

Keď sa Harry konečne vrátil domov, bolo pár minút pred dvanástkou. Nesvietil, šiel poslepiačky. V tom byte poznal každý kút.

Zamieril rovno do spálne. Nehlučne otvoril dvere, zobliekol sa, odložil si okuliare na nočný stolík a nahý vkĺzol pod perinu k spiacemu mužovi.

Usmial sa a vtisol mu na odhalený kúštik šije bozk, než si opatrne vsunul nohu medzi jeho a pravou rukou ho objal okolo pása. Muž nepatrne nadvihol ruku, ktorá mu spočívala na boku a preplietol si s ním prsty. Spokojne si povzdychol a poprial mu dobrú noc.

„Aj tebe, láska,“ zamrmlal Harry a o chvíľu na to už spokojne odfukoval.

Ak si aj v noci dovolil snívať o rannej rýchlovke, bol prudko sklamaný. Našiel sa ležať v prázdnej posteli, čo znamenalo, že tá vôňa rinúca sa z priestorom pochádza zo Severusových rúk.

Vôňa kávy a škvŕkanie v žalúdku zatlačilo jeho nenápadne klíčiacu trucovitosť späť do úzadia a dalo to priechod jeho racionálnejšiemu ja. Zdanlivo.

Aké bolo jeho prekvapenie, keď vošiel do kuchyne a našiel tam za stolom sedieť nielen Severusa, ale i Hermionu?

Usmiala sa naňho, i keď akosi unavene. Poprial obom dobré ráno, potom k nej podišiel, pobozkal ju na líce a obišiel stôl, aby si ukradol bozk od Severusa a posadil sa po jeho boku.

„Lievance,“ utrúsil a vrhol sa na ne s hladom vlka. Nielen, že si nabral pár pekne dozlatista opečených, lákavo okrúhlych kúskov, nad čím Hermiona mierne nadvihla obočie, ale ešte si ich štedro polial javorovým sirupom. Nalial si čaj a odkrojil si prvé sústo, než bol pripravený opýtať sa Hermiony na dôvod tej časnej návštevy. Bolo totiž iba sedem minút po piatej hodine, takže na to musela mať sakra dobrý dôvod. A aj mala.

„Mal by si vedieť, že zmizol Colin. Bill s tým prišiel včera z ministerstva. Vraj ho poslali preskúmať byt akéhosi zmiznutého muklovského egyptológa, ak by to malo nejaký súvis s tým prípadom a už sa nevrátil. Ginny o tom zatiaľ netuší, stále si myslí, že je v službe. Inak by tam určite všetko obrátila hore nohami, len aby ho našli.“

Harry prikývol. „Chápem. Je dosť možné, že to s tým predsa len nejaký súvis má.“

„Určite. Neverím v takú súhru náhod,“ pritakal zasvätene Severus nad svojou šálkou čiernej kávy.

Harry dojedol, odtisol od seba tanier a dopil i čaj, v ústach mu ostala iba lyžička, ktorú jazykom zamyslene zbavoval zvyškov agátového medu, pričom si nevedomky nahlas povzdychol a zadíval sa na muža po svojom boku. Severus naňho úkosom pozrel a zachytil veľmi výrečný pohľad, ale to nebolo to jediné.

„Harry, prosím ťa, mohol by si sa sústrediť a prestať orálne obťažovať tú úbohú lyžičku?“ zaprskala Hermiona popudlivo, na čo jej odpovedal rovnakým tónom.

Tresol tou zneuctenou lyžičkou o stôl. „Tak prepáč, ale mám svoje potreby! Okrem toho, v poslednom čase sa mi zdá, že tu každý sexuje ako sa mu zapáči, len ja musím abstinovať!“

Severusovo obočie vyletelo nahor v nemom úžase i pobavení zároveň, kým Hermiona sa zúrivo začervenala.

„Preháňaš!“ zaprskala a mávla nad jeho nafúknutým problémom rukou. Keby vedela, že sa mýli a Harry má i v tejto chvíli nafúknuté do pozoruhodných rozmerov niečo iné, pakovala by sa kade ľahšie.

„Nemyslím!“ vrátil jej to, než si hlasno povzdychol a na moment si schoval tvár do dlaní, aby tú svoju podráždenosť predýchal, ale kamarátka mu nedala šancu.

„Veď si v prípade ani poriadne nepokročil, iba čo si stále sťažuješ, aký si nadržaný!“ zakontrovala, na čo zaškrípal zubami.

„Ale pokročil!“ vyprskol frustrovane nad tým neoprávneným obvinením. „Viem, kto to je a predstav si, že som to dokázal zistiť aj s tou akútnou absenciou sexu, ktorá mi začína liezť na mozog!“

Vyvalila oči. „Tak o koho sa teda jedná?“ jej hlas už vôbec neznel nahnevane, skôr zvedavo a dokázala dokonale odignorovať zvyšok Harryho vety.
Severus sa pri tej výmene názorov zdržal bokom a iba sa tým dialógom v tichosti bavil na ich účet. Chrabromilčania a tie ich prudké výplachy citov, pomyslel si. Hoci v zásade a v Harryho prípade proti nim vonkoncom nič nenamietal.

„Alecto Carrowová. Viac potom,“ odvrkol jej Harry stále mrzuto, keď mu na stehne pristála Severusova ruka, aby ho upokojujúco hladila. Občas to zaberalo.

Harry si uvedomil, že len čo by tá dlaň vystúpila o niečo vyššie, asi by s výkrikom vypálil zo stoličky a explodoval by priamo na mieste. Do uší mu prenikli Severusove upokojujúce slová a počul, ako sa jej zaňho ospravedlňuje. Mal chuť ho zastaviť, ale vedel, že vážne prestrelil. A tiež vedel, že ak sa toho problému nezbaví, bude vážne, ale vážne zle.

„Severus má pravdu,“ zamrmlal. „Fakt ma to mrzí. Idem do sprchy a bežím na úrad. Colina nájdem a privediem ho Ginny celého. Aspoň v to dúfam.“

„To by si mal,“ prisvedčila o niečo láskavejšie. „Bill ti odkazuje, že si niečo naštudoval a ten rituál sa môže odohrať iba dnes, než sa na nebi nezjaví prvá hviezda, večernica.  Dnes je posledná fáza dorastajúceho mesiaca a presne trinásty kalendárny deň. Pochybujem, že by chcela čakať ďalších tridsať dní, takže ti neostáva veľa času.“ Zdvihla sa zo stoličky a siahla po kabelke. „A ešte čosi. Ak by si Billa predsa len potreboval, tu máš toto.“

Podala mu očarovanú mincu. „Stačí sa jej dotknúť prútikom a Bill bude vedieť, že ho potrebuješ. Tá jeho minca funguje i ako prenášadlo, len mu nezabudni poslať správu s adresou, ak by si...“

„Viem, jasné, nie som hlúpy. Vďaka. Obom. Ale už vážne musím ísť,“ rozlúčil sa s ňou rýchlym bozkom a ona si len povzdychla, než sa otočila k Severusovi.

„Je toho naňho veľa, že?“ šepla, keď sa im Harry stratil v druhej izbe.

Prikývol. „Ale nič, čo by nezvládol. Len potrebuje na chvíľu vypnúť, to je celé.“

„Iste. Tak ja idem. Práca nepočká.“

Severus sa s ňou rozlúčil. Trpezlivo počkal, kým krb nezahučí zeleným plameňom a ona v ňom zmizne. Potom vrhol krátky pohľad na kuchynské nástenné hodiny a zamieril priamo do kúpeľne. Jeho prsty zručne a rýchlo pracovali na drobných perleťových gombíkoch čiernej farby.

Uškrnul sa, keď vošiel do kúpeľne za ním a nechal spadnúť svoj odev na podlahu pokrytú tmavosivou dlažbou, ktorá chladila jeho bosé chodidlá.

Harry k nemu stál v sprche otočený chrbtom a usilovne pracoval na svojej bujnej erekcii. Severus sa zachvel vzrušením a pomyslel si, že ten stručný odkaz, ktorý obdržal krátko pred tým, ako sa Harry vrátil v noci domov, predsa len neklamal. V duchu toho všímavého bastarda síce preklial, ale iba zo zvyku.

Vstúpil do sprchovacieho kúta, postavil sa za svojho milenca a obrátil ho k sebe. Keď sa k nemu hneď na to sklonil, lačne sa prisal na prekvapením pootovrené ústa, ktoré ho prijali s nečakanou odozvou. Ich jazyky započali smrtonosný duel.

Harryho stoporený penis sa nedočkavo obtrel o jeho stehno, kým im crčiaca voda zmáčala tváre, i zvyšok nahej plochy pokožky.

Severus veľmi dobre vedel, čo jeho milenec potrebuje. Odtrhol sa od neho s vynaložením istej námahy. „Dovolíš?“ hlas mal chrapľavý, keď rukou poláskal to nádherne zamatové kladivo, bažiace po dotyku. Harrymu vyšiel z hrdla akýsi nesúrodý zvuk, niečo medzi vzlykom a výkrikom, než si k nemu Severus kľakol a pojal ho celého do svojich úst, s očami upretými do tých zelených studníc.

A než sa stihol jeho auror spamätať, začal ho tak prudko sať, až sa mladík vážne neudržal a s nekonečným pôžitkom vykríkol. Prsty si zaboril do jeho vlasov a stisol ich v dlani. Neprekážalo mu to.

Severusovo meno sa niekoľkokrát odrazilo od svetlozelených kachličiek pokrytých drobnými kvapkami, na ktoré sa zmenila horúca vodná para, než o chvíľu neskôr so spokojným pradením a hlbokým hrdelným vrčaním prehĺtal jeho trpkoslané semeno, kým sa Harry pod jeho znamenitými rukami nezmenil na roztrasenú kôpku rôsolu a medzi dúškami dychu, ktoré sa namáhavo snažil polapiť nezachytil jeho dokonale úľavné - ďa-ku-jem...

Pohľad do jeho žiariacich očí a absolútne uvoľnenej tváre mu ako satisfakcia zatiaľ stačila. Odmenu za túto pracnú službičku – i keď bola akokoľvek príjemná – si uňho vyberie neskôr. Až ho prestane bolieť sánka.
 
xoxoxox

Harry sa vytratil z bytu ako gáfor, chvíľu predtým, ako dnu vošli muklovský inšpektori. Pravdepodobne forenzný tým si prišiel pre stopy z miesta činu. Nepotreboval sa uistiť, aby vedel, že doktor Ian Shaw neodišiel uprostred noci na nejakú dovolenku. Bol to únos.

Magický podpis tej ženy s nezameniteľnou štipľavou príchuťou istej dávky šialenstva ho ešte i teraz pálil na jazyku.

Jej spis mal komplet v malíčku a zabralo mu to necelých desať minút, než ho dôkladne prelustroval, keďže ho naň upozornil jeho anonymný priateľ. Šéfovi podal krátku správu a odmietol posily. Nateraz. Na jeho bezpodmienečné naliehanie sľúbil, že sa ozve hneď ako zistí, kde presne sa Alecto nachádza.

Stopoval ju ako vycvičený pes z jedného konca Londýna na druhý, než neobjavil jej skrýšu. A cítil, že celý čas je mu ten jeho anonym v pätách. Nevšímal si ho, iba dúfal, že si bude stáť za slovom a že sa nebude musieť potýkať s jeho zradou. Istý, im obom blízky človek by to určite niesol len veľmi ťažko, keby mu musel vysvetľoval okolnosti jeho náhleho a opätovného úmrtia. A táto myšlienka sa mu veru vôbec nepozdávala.

Znova sa raz spoľahol na svoj inštinkt, pretože v tomto prípade mu nič iné neostávalo.

Harry schovaný pod plášťom preskúmal ten obytný komplex najprv zvonku. Dom, ktorý bol zrelý na demoláciu mal dva možné únikové východy. Jeden vpredu a druhý viedol do dvora za domom. Lenže potom objavil i pivničné dvere skryté pod návalom odpadkov a chvíľu zvažoval, či ich nezatarasí silným kúzlom. Nechcel sa predsa prezradiť priskoro. Riskol. Zoslal kúzlo a vošiel dnu.

Nemusel dlho pátrať. Z prízemia k nemu doľahli hlasy a smiech. Nepochybne jej.

„Výborne, výborne! Podarilo sa!“ kričala, kým on sa potichúčky zakrádal chodbou k žalostne vyzerajúcim dverám, ktoré držali v pántoch azda len silou vôle. Alebo kúzla.

Chytil sa kľučky a stuhol, keď sa spoza dvier ozvalo niekoľko zvukov naraz. Výkrik plný bolesti, iný mužský prestrašný výkrik a hlasné zaprskanie mačky. Vzápätí počul známy zvuk premiestnenia a zahrešil. Uvedomil si, že čakal pridlho.

Rozrazil dvere a naskytol sa mu nie práve príjemný pohľad. Colin Creevey ležal v rozširujúcej sa kaluži krvi a na hrudi mu sedel čierny kocúr, hlasno pradúc.

Dnu sa vrútili dvaja. Kým on vykonal rýchle diagnostické kúzlo, kľačiac pri smrteľne bledom Colinovi, muž v čiernom zatiaľ trpezlivo čakal po jeho boku.

„Len hlboká rezná rana,“ povedal s istou dávkou úľavy, na čo jeho anonym prikývol a dvihol ho na nohy. Sám sa podujal vyliečiť mladíka a Harry mu bol vďačný, pretože on v tomto nejako extra nevinikal. Vedel pár užitočných kúzel, to iste, ale toto bolo rozsiahlejšie a chcelo to okrem iného aj skúsenosti.

Díval sa na mužov prútik kmitajúci nad Colinovým telom, než nevidel ako sa jeho kolegovi vracia do tváre farba.

Po celý čas sa ich ten kocúr trpezlivo sledoval a kmital huňatým chvostom zo strany na stranu. Keď kúzlo ukončili, položil sa prednými labami na Colinovo brucho, akoby im oznamoval, že ho ostane strážiť.

Iba čo si tí dvaja vymenili udivené pohľady, než Harry nezareagoval. „Choďte napred. Stretneme sa na cintoríne Highgate, ale nič nepodnikajte, kým neprídem. Hádam to stihneme.“

Muž prikývol a odmiestnil sa preč bez zbytočných slov. Harry si kľakol ku Colinovi, skontroloval mu hmatom tep a poslal patrona k Svätému Mungovi. Počkal, kým neprídu traja ošetrovatelia z rýchlej pohotovostnej jednotky a nezoberú ho do svojej opatery. Aj s kocúrom, ktorý sa od bezvedomého tela odmietal pohnúť a ceril na nich svoje malé, špicaté tesáky ako jasnú výstrahu.

„Čo mi s ním dofrasa?“ opýtal sa jeden z nich.

„Berte ho. Vidíte, že to zjavne inak nepôjde. V opačnom prípade sa obávam, že je vám ten kocúrisko pripravený vyškriabať oči.“

„Kurva, to je deň!“ zahrmel nespokojne druhý z nich a otočil sa ku kocúrovi. „Keď neprestaneš prskať, omráčim ťa. Tak si vyber, ty chlapatá obluda!“

Kocúr sa na pacientovi pohodlne usalašil a stíchol. Muži iba neveriacky zažmurkali a porúčali sa.

A Harry sa odmiestnil tam, kde poslal svojho anonymného partnera v tomto prípade. Na Londýnsky cintorín Highgate.
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
21.02.2015 17:19:06
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one