kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Kniha mŕtvych - 3. kapitola

Kniha mŕtvych.jpg
Pairing: snarry, ale teraz to bude aj o Ronovi, Hermione a iných delikventoch a maskovaných mužoch :D

Varovanie: slash, sex
A/N: Táto kapitola je asi dvakrát taká dlhá ako predošlá. A neviem ako vy, ale ja tohto Harryho fakt žeriem :D Bavte sa!
 
3. kapitola – Duševná porucha

Nečakala, že na ne nezaberie ani jedno kúzlo dešifrovania, ktoré jej bolo známe a pekne ju to rozladilo. Vlastne zúrila ako podráždená fúria.

Pochodovala po miestnosti, mrmlajúc si pod svoj úzky špicatý nos – Čo teraz? Čo teraz?! – než ju neosvietil nápad. Spásonosný.

V okamihu sa odmiestnila a rovnako rýchlo sa i vrátila. So svojím úlovkom. Vystrašeným a absolútne zmäteným.

„Kde to pre boha som?“ zachripel malý, podsaditý mužík, ktorý sa snažil zaostriť na postavu rozplývajúcu sa pred jeho nejasným zrakom. Okuliare ostali ležať na nočnom stolci staromládeneckého bytu.

„To nech vás netrápi,“ povedala chladne a zabodla mu špičku prútika do brady. Potrebujem od vás službičku. Ak mi vyhoviete, ušetrím váš zbytočný život. Ak nie, verte mi, budem vás mučiť tak dlho, až mi nevyhoviete, alebo neskolabujete. Alebo sa úplne nezbláznite. Z popredného vedca – blázon. Ako vám to znie?“ zasmiala sa škrekľavo ako hyena.

Muž naprázdno preglgol. Videl iba nejasné svetlo, ktoré i tak z väčšej miery prestupovala temnota a jej siluetu, ktorá sa mu pred očami rozmazávala do tmavej machuľe.

„A! Skoro by som zabudla. Malá ukážka toho, čo by vás čakalo, profesor. Crucio!“ zahrmela a muž vykríkol od neskutočnej bolesti, ktorá mu prešľahla celým telom, akoby ho tá šialená ženská vlastnoručne lámala na katarínskom kolese.

Keď konečne klesol na zem, triasol sa vypätím ako osika, bol do nitky spotený, v tvári červený a srdce mu pumpovalo ako šialené.

„Dobre, dobre, urobím, čo- chcete...“ dychčal namáhavo. „Ale... o čo vlastne-ide?“

„O obradné texty vzkriesenia,“ oznámila mu celkom nevzrušene a muž sa zachvel. Nechápal, na čo by jej to mohlo byť.
 
xoxoxox

Harry sa premiestnil priamo na Cromwell Road 7, kde sídlilo múzem, len aby si zachoval zdanlivú nenápadnosť. Obliecť sa do muklovského nebol problém. Vždy tak chodil. Akosi čarodejníckemu spôsobu odievania neprišiel na chuť ani po tých rokoch. A keď si spomenul na Severusa a tie nekonečné rady jeho gombíkov, podvedome zaškrípal zubami. Neraz sa stalo, že ich vplyvom jeho nedočkavosti na niektorých jeho zvrškoch zopár chýbalo a domáci škriatkovia ich museli hľadať po všetkých kútoch domu.

Lenže teraz si nemohol dovoliť myslieť naňho, nech by po tom akokoľvek silno túžil. Musel sa sústrediť na povinnosti.

Ako i predtým, ten anonym mal zas pravdu. Povolenie k obhliadke získal do hodiny po tom, čo sa premiestnil domov a prečítal si ten list. Nie, že by mu to nejako prekážalo, ale ten tajomný muž mu začínal liezť na nervy. Odkiaľ to mohol všetko tak dobre vedieť?

Aj tomu sa rozhodol prísť na kobylku, ale najprv tá kniha. A možno ho jeho povestné šťastie neopustí a rozlúskne oboje. To by bolo terno!
 
xoxoxox

Pri masívnych presklených dverách zazvonil a počkal, kým mu niekto nepríde otvoriť. Dvere zabzučali a rozostúpili sa.

Harry vošiel dnu. Nočný vrátnik v modrej uniforme ochranky stál vystretý ako svieca pri svojej malej kancelárii a díval sa naňho s rozpakmi. Evidentne čakal niekoho staršieho a Harrymu nevdojak napadlo, čo im tak asi jeho nadriadený zasa natárali za báchorky? Určite narobili viac škody, než úžitku, ako zvyčajne.

„Vy ste ten špeciálny agent?“

Neopýtal sa to vrátnik. Bol to veľmi dobre vyzerajúci štyridsiatnik a ležérne oblečený. Zbehol po schodoch a podal mu ruku. Jeho stisk bol pevný. A nadradený. To mu nemohlo ujsť. Asi ho škrelo, že sa okolo toho robia tajnosti. Harry sa s takýmto nesúhlasným postojom nestretol u muklov prvý raz.

„Ja som inšpektor Xavier Rogers, Scotland Yard. A vy musíte byť agent Potter, ak sa nemýlim.“

Harry prikývol. Všimol si tmavé vlasy, elegantné obočie a vysoké lícne kosti. Hranatá tvár pokrytá nepatreným strniskom. A bystré šedo-zelené oči. Smrteľná kombinácia, napadlo mu spontánne, nehovoriac o tom atletickom tele, ktoré skrývali obopnuté rifle, modrá košľa a kožená bunda.

Všimol si, že pod bundou sa mu skrýva puzdro s revolverom. Chlapec tu bol teda naostro.

„Správne, inšpektor Rogers.“

„Očakávali sme niekoho staršieho a...“

„Skúsenejšieho?“ ozval sa drzo. „Verte mi, moje skúsenosti by vám vystačili na tri životy, ak nie viac.“

„Ak myslíte,“ zatiahol muž neveriacky, ale Harry si z toho nič nerobil. Mal svoju úlohu a do jedenástej neostávalo veľa času. Nepochyboval, že jeho priateľ anonym bude presný ako švajčiarske hodinky. Chcel byť naňho pripravený, ale zároveň chcel dovtedy preskúmať, čo sa dá.

Nechal Rogersa pýtať sa. „Z akej sekcie vlastne ste? CIA? FBI? Alebo že by KGB?“

Harry sa pobavene uškrnul. „Nie, nič také. Sme mimovládna organizácia, ale viac vám nepoviem. Podlieham sľubu mlčania.“

„Tajnosti nemám rád,“ upozornil ho Rogers a prešpikoval ho nie práve priateľským pohľadom ako úbohú jednohubku špáradlom.

„To ani ja, ale úrad je úrad a ja mám voči nemu a tejto krajine svoje povinnosti. Nepochybne o nič dôležitejšie ako vaše. Takže ako? Necháte ma už pracovať?“ opýtal sa dobromyseľne, prútik za chrbátom mu nenápadne vykĺzol z rukáva priamo do ruky.

„Isteže.“

„Tak mi o tom niečo povedzte a zaveďte ma prosím na miesto činu.“

Nechal ho hovoriť. To vždy zabralo. Než sa napokon nedostali na odľahlú plochu, kde ich kamery nemohli zachytiť.

Vtedy Harry namieril prútik na temeno muža, za ktorým náročky o pol kroka zaostal. Kúzlo Inermis placidus, ktoré naňho uvalil bez toho, aby pohol perami mal vyskúšané a považoval ho v podobných prípadoch za unikátne.

Kúzlo pôsobilo komplexne a uviedlo človeka do stavu núteného odpočinku, ale neškodného. Kým si urobí svoje, ten chlap si proste oddýchne. Zahryzol si do pery, keď mu zrak skĺzol na pôsobivú vypuklinu dokonalého zadku, ale hneď na to pery odul, lebo predsa len bol preňho ten Severusov zadok naj.

„Ale, ale,“ ozvalo sa mu kdesi spoza chrbta. „Lákajú vás nové obzory?“

Ten hlas bol trochu výsmešný a trochu napätý a predsa až nehorázne známy! V mihu sa zvrtol a namieril tým smerom prútik, odkiaľ prichádzal hlas, len aby zistil, že civie do prázdneho rohu chodby, kým sklamane zamrmlal: „Len prieskum tunajšieho trhu.“

„Nenamáhajte sa zbytočne, pán Potter. Nie som nepriateľ. Ak nechcete, aby som vás pripravil o prútik, nerobte žiadne unáhlené kroky.“

„Po tom všetkom žiadate, aby som vám veril?!“ posledné slovo zdôraznil tak, že ho takmer zakričal.

„Je to drzé? Alebo nemožné?“

„Vyberám si obe možnosti, ak dovolíte, pane!“ zaškrípal zubami a sledoval očami tmavý tieň, ktorý sa plazil na podlaží, pod ktorým on s očarovaným inšpektorom stál. Delilo ich od seba len pár stupídnych schodov. Ale Harry bol dosť mrštný a dosť pohotový, aby to zvládol.

Lenže potreboval odpovede a či chcel alebo nie, usúdil, že bude rozumnejšie, ak zvesí prútik.

„Výborná voľba. Vždy som vedel, že ste intelignetný,“ pochválil ho ten prízrak a Harry videl ako sa v mesačnom svetle prenikajúcom cez vitrážové okno zaleskla jeho maska.

Povzdychol si a obišiel očarovaného Rogersa. Vystúpal po schodoch a zastal si voči nemu tvárou v tvár. „Kde mám záruku, že neblufujete? Ste z tých, ktorí radi vrážajú ľuďom nôž do chrbta.“

„Súdite ma veľmi prísne, ale nemôžem vám to zazlievať. Hádam vám moje slovo nateraz postačí. Alebo ak chcete, pokojne sa vám tu na mieste zaviažem neporušiteľnou prísahou, že vám nehodlám skryviť ani vlas na hlave. Váš milenec by mi to iste neodpustil a ja nehodlám hrať úlohu štvanca po zvyšok života.“

To posledné asi u Harryho zavážilo najviac. „Tak dobre. Postačí mi vaše slovo. Zatiaľ.“ Neznel nadšene, ale prečo aj. Mal všetky dôvody preto, aby mu neveril. Alebo aby sa pri ňom choval ostražito.

„Dlhujem vám viac ako si viete predstaviť. Toto bude len malá spátka toho dlhu,“ uviedol takmer obradne a Harrymu sa zdalo, že sa mu vážne mierne uklonil.

Merlin, tí aristokrati a ich spôsoby! Nikdy im asi nepozorumie a pri takýchto gestách sa cítil trápne, lebo netušil, ako správne na ne zareagovať.

„Nemám dlhy rád a ani nič, čo sa toho týka. Vedia narobiť pekné nepríjemnosti, ale vo vašom prípade privriem oči. Beriem to.“ Harryho ruka sa ocitla v dlani vyššieho muža, jeho stisk bol opätovaný a stanovený záväzok platný.

„Tak prosím, tá sála, z ktorej bola ukradnutá kniha sa nachádza priamo za týmito dverami. Robte, čo musíte,“ povedal a pomocou kúzla Alohomora otvoril dvojkrídlové dvere, ktoré sa pred nimi roztvorili dokorán s tichým vrzgotom.

Harry si stal doprostred miestnosti a bez väčších problémov sa sústredil iba na svoju mágiu. Dovolil jej vyšľahnúť vo vlnách zo svojho jadra a pokryť celú miestnosť. Dovolil jej dotknúť sa každej jednej veci, každého predmetu ukrytého vo vitrínach.

Počul ako muž kdesi za ním zalapal po dychu, keď sa jeho mágia dotkla i jeho a on obdivne zamrmlal hrdelným hlasom – Neskutočné! Ten hlas niesol známky obdivu i neklamného vzrušenia. Áno, aj to Harry dokázal a Severus o tom vedel svoje. Ale i Ron s Hermionou, keď sa občas nechtiac stali tohto javu účastníkmi.

Netrvalo dlho, možno len pár sekúnd, keď zachytil iné vibrácie, než boli tie ich a plne sa na ne sústredil celou svojou mysľou. Sklonená strapatá hlava sa zdvihla a viečka sa mu zachveli, ako sa to snažil pevnejšie polapiť.

Napokon, nebolo to až také náročné. Ten človek po sebe vôbec nezahladil stopy a Harry sa nad tou školáckou chybou takmer rozosmial.

Temný podpis sa vznášal na vlnových dĺžkach jeho dúhovej mágie ako čierna nota zavesená na osnove uzamknutej husľovým kľúčom. Miesto nôt sa tam však formovali vône, chute, drsné podtóny temných kliatob. Na čele sa mu už začínal perliť pot a nad vrchnou perou tiež. Oblízol si jazykom náhle suché pery. Teraz nemohol prestať. Bolo to všetko také známe. Vedel, že odpoveď má na dosah. Toho človeka pozná, stretol sa s ním a...

„Alecto!“ vydýchol v úžase, v momente, keď otvoril oči.

Jediné slovo, ktoré mu vyletelo z úst a on v okamihu pochopil, že sa nemôže mýliť. Jeho mágia sa stiahla späť a mužovi stojacemu za jeho chrbtom sa ozval z hrdla trpký povzdych znejúci tak nesúhlasne, akoby ho niekto o niečo neprávom okradol. Nevšímal si to.

„Je to Alecto Carrowová? To ste mi chceli oznámiť?“

„Nie tak celkom,“ poznamenal, stále sa preberajúc z toho magického opojenia. „Až doteraz som si tým nebol istý. Je tu však niečo, čo by ste mali vedieť, pán Potter.“

Harry sa zamračil. Nechápal, prečo ten kocúr krúži okolo horúcej kaše. Neznášal to!

„Trochu som pátral. Neviem, či viete, ale Alecto zhruba pred mesiacom opustila múry Azkabanu,“ začal ten anonym, ležérne sa opierajúc o stenu miestnosti, blízko dverí. „V jej spise je aj obsažný lekársky dovetok, kde je označená ako človek trpiaci – Histrionskou poruchou osobnosti, ktorá hovorí o hysterickej, pschytoinfantilnej osobe. Zahŕňa to sebadramatizáciu, teatrálnosť, prehanný prejav emócií, nedostatočnú racionálnu kontrolu. Vyhľadávanie vzrušenia, egocentrickosť, nápadný vzhľad, chovanie, plytká labilná emotivita, ale i citová zraniteľnosť. Častá manipulácia s druhými pre dosiahnutie vlastných cieľov, nedostatok ohľadov na druhých, intrigy.“

Harry si odkašľal a nenútene poznamenal: „To všetko by pokojne mohlo sedieť i na vás.“

Lucius sa však nezasmial, iba pokračoval: „Môže byť aktívna, spoločenská, ale bude trvale vyhľadávať a vyžadovať ocenenie. Môže koketovať a sústrediť sa na fyzickú príťažlivosť. Nikdy nebude spokojná s tým, v akom stave sú veci a v medziľudských vzťahoch bude vyvolávať problémy. Neustále.“

„Pôsobivé,“ zamrmlal Harry, pretože ten chlap toho vedel fakt viac ako on. Ale na druhej strane, on bol stále na začiatku pátrania, takže nemal odkiaľ toto všetko vedieť. Ešte len teraz sa mohol od niečoho odraziť. Niečoho sa zachytiť, lebo zistil, po kom vlastne pátra.

„Viete aké jej vnútorné presvedčenie, logika? Druhí si ma nebudú vážiť pre mňa samotnú, ak sa nebudem chovať dramaticky, len tak si získam ich pozornosť. Som veľkolepá a ľudia sú tu na to, aby mi slúžili, aby ma obdivovali.“

Tmavovlasý čarodejník si prečesal prstami vlasy. „Toto mi veľmi nápadne pripomína vplyv istého hadieho ksichtu.“

„Pravda. Na slabších povahách musel zanechať svoju pečať. Alecto sa nikdy nemala dostať z väzenia. Chyba úradu, ale i to sa stáva. Mala by byť izolovaná u Sv. Munga. Možno by nebola strateným prípadom.“

„Tým sa stala v momente, ako sa dala potetovať Voldemortovi. Pokiaľ viem, bola mu vernejšia než jej tupý brat.“

Lucius prikývol. „Máte pravdu. Ale len čiastočne. Nie každý potetovaný si zaslúži gilotínu. Alebo Avadu, ak chcete. Nie každý to podstúpil dobrovoľne. Myslíte, že len Severus je tým dokonalým a jediným svätcom?“

Harry zamyslene mlčal. Kým sa v jeho prípade nedozvie pravdu, bude sa voči nemu chovať... neutrálne. Ale bude pátrať na vlastnú päsť.

„Tak dobre, ospravedlňujem sa. Nemyslel som to ako urážku.“

„Viem. A viem ešte čosi.“

„A to?“ prekvapene nadvihol obočie. Ten muž bol plný prekvapení. Aspoň dnes večer určite. A tiež plný informácií. Musí si posvietiť i na toho jeho informátora, niekoho z ich oddelenia. Len niekto od nich by to mohol všetko vedieť.

„Viem, koho chce priviesť späť do života. Aj keď je ten človek sedem rokov pod zemou a v stave, ktorý si nechcem ani predstaviť,“ nos pod maskou sa mierne nakrčil a v chabom svetle bolo jasne badateľné jeho znechutenie. Pri celkom živej predstave akéhosi mátožného zombíka s ním Harry musel iba súhlasiť.

A potom vytreštil oči. „Nemyslíte Amycusa?!“ vydýchol šokovane. Pred tými rokmi bol pochovaný totiž práve on. Pamätal si to, lebo bol jedným z mnohých smrťožrútov, ktorí v tom boji padli.

„Ale myslím. Len dvaja ľudia vedeli o ich nerozlučnosti. A jedným z nich bol Voldemort, ktorý to využil vo svoj prospech, prirodzene.“

„Chcete povedať, že oni... oni boli milencami?“

Muž prikývol. „Vplyv životných udalostí,“ zamrmlal a viac to nerozmazával. „Nie je to prvý incest, o ktorom som vedel. Takže, ako plánujete s tými informáciami naložiť?“

Harry prudko vydýchol a zhlboka sa nadýchol. Mal chuť sadnúť si, lenže nebolo kde. A tiež dostal príšernú chuť na pohár whisky.

„V prvom rade to musím premyslieť. Dve veci sú však nad slnko jasnejšie. Musím tú ženskú vypátrať a musím zabrániť tej... reinkarnácii, či k čomu sa to tu vlastne schyľuje.“

Muž prikývol. „Aj v tom vám môžem pomôcť.“

Harry sa uškrnul. „A nechcete ten prípad vyriešiť rovno za mňa?“ navrhol, len aby zo seba uvoľnil to narastajúce napätie.

Miestnosťou sa ozval mužov príjemný zvonivý smiech. Sršal pobavením. „Nie, to nie. Figurujem tu len ako radca. Hrobka, pán Potter.“

„Ako?“

„Rodinná hrobka. Zamerajte sa na ňu a dostanete sa k Alecto.“

„Tak dobre, srdečná vďaka.“ Harry sa na moment odmlčal. Prišiel moment, kedy sa rozlúčia a on to vedel tak presne ako i to, že minútová ručička sa blížila k šestke a to znamenalo, že sa tu zdržali takmer pol hodiny. „A čo vy? Ako dlho si myslíte, že vám to schovávanie sa vydrží? Pretože si nie som istý, či mu dokážem klamať.“

Muž chvíľočku mlčal, než prehovoril. „Viem. A aj preto si vás vážim. Viem, že ho milujete, aj keď vaše srdce už patrí Severusovi. Nikdy predtým by som to nielen, že nepriznal, ale ani si to nepripustil, ale som rád, že vás majú. Obaja. Ohľadom svojej identity... spolieham sa na vašu diskrétnosť.“

„Neviem, či je to dobrý nápad.“

„Len mi dajte ešte trochu času, pán Potter a všetko sa vyjasní.“

Harry sa díval za jeho vzďaľujúcim sa chrbtom, než muž na chodbe ešte nezastal a neobzrel sa za ním ponad plece. „Budem vám kryť chrbát, ak by ste to potrebovali. Čo verím, že nebudete. Ale aj tak. Dovidenia, pán Potter.“

Harry si povzdychol. Vážne by potreboval panáka. Takto sa len vrátil k očarovanému Rogersovi a odklial ho, pričom sa tváril, akoby sa nič nestalo.

„Ako som vravel, je vidieť, že vaše oddelenie nič nezanedbalo. Odviedli ste perfektnú prácu a verte mi, že vášmu šéfovi osobne napíšem a poďakujem za vašu schopnú spoluprácu.“

„Ach, aha...“ zamrmlal chlapík zmätene a bral sa dole schodmi za Harrym. „A zistili ste niečo?“

„Iste. Už svoje podozrenie máme. Jedná sa o istú delikventku, ktorá sa špecializuje na vzácne artefakty. Je tak trochu vyšinutá, pretože miesto toho, aby ich predávala na čiernom trhu za ťažké prachy, radšej si ich necháva pre seba. Niečo ako kleptomanka vo veľkom štýle, chápete.“

„Smiem vedieť, o koho sa jedná?“

„Nemáte ju v záznamoch, ale hovorí si Alecto. Dolapíme ju a ten vzácny skvost vám onedlho vrátime. Som si tým istý, inšpektor Rogers.“ Harry mu vo vestibule potriasol pravicou, nedbajúc na stále ľahko zmätený výraz tváre toho chlapa a vyšiel z budovy.

„Ak nie, pripravme sa na nového démona skrytých možností a pomerne zvrátených sexuálnych chúťok,“ dodal mrmlajúc si popod nos, stojac na chodníku. Vrhol pohľad na hodinky, prebehol nočnou ulicou vyhýbajúc sa kužeľom svetla nočných lámp a v tichosti sa premiestnil, len čo zabočil za roh ulice.
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
20.02.2015 23:46:58
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one