kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Kniha mŕtvych - 2. kapitola

Kniha mŕtvych.jpg
Pairing: snarry, ale teraz to bude aj o Ronovi, Hermione a iných delikventoch a maskovaných mužoch :D

Varovanie: slash, sex
2. kapitola - Nový vzťah

Vstup do hrobky povolil. Konečne. Vynaložila na to kúzlo nemalé úsilie. Akoby tu bol kameň ku kameňu priškvarený a kládol jej odpor vlastnou vôľou.

Sladký merlin, jej!

Napriek počiatočnej eufórii sa zachvela, keď vstupovala dnu. Vládla tu temnota, vlhkosť a odporný puch, ktorý ju donútil prekryť si ústa a nos rukávom plášťa. Ale ani to ju nemohlo odradiť od úmyslu, s ktorým sem prišla.

Vošla dnu. Priestor nebol veľký. Skôr obdĺžnik ako štvorec. Vo váze ošumelé kvety, na stene epitafy s vygravírovanými menami. Prútikom si posvietila na jednotlivé z nich. Boli tu praprastarí rodičia Gwendoline a Tibaltus, starí rodičia Evelyn a Horace, jej rodičia, na ktorých si iba matne spomínala, Harpya a Taurus.

A potom tu bol jej milovaný... Odpočíval v tejto kobke už takmer sedem mizerných rokov, kým ona hnila zaživa v Azkabane! Aké nespravodlivé! pomyslela si a pery stiahla do tenkej linky. V modrých očiach chladných ako kus ľadu sa zablýskalo hnevom a nenávisťou, bezmocnosťou, ktorú vtedy cítila...

Umieral jej v náručí a ona preňho nemohla nič urobiť. Iba si ukradnúť posledný bozk a dovoliť slzám pretlačiť sa von, aby ich ožiarilo mesačné svetlo.

Tak, vtedy nemohla urobiť nič, ale situácia sa zmenila. Pohladkala strieborný epitaf a usmiala sa.

„Už to nepotrvá dlho a budeme opäť spolu, sľubujem, láska moja...“
 
xoxoxox

Harry sa z ministerstva premiestnil priamo do bytu svojich priateľov. Schôdza v úrade sa vliekla nezvyčajne dlho a bola o to závažnejšia, lebo sa napokon ukázalo, že ten jeho anonym neklamal a nezveličoval. Kým vypadol z krbu v malej útulnej predsieni známeho bytu, stihol poslať Severusovi krátku správu.

Aké však bolo jeho prekvapenie, keď ho miesto Rona, či Hermiona privítala Ginny. Iba sa flegmaticky obrátila ku krbu a zamrmlala: „Ach, to si ty?“

„No ďakujem pekne, vážne,“ uškrnul sa nad jej absenciou nadšenia z ich stretnutia a pristúpil k nej, aby ju objal. „Ako sa vodí?“ Od kedy bola na materskej, nevídali sa tak často.

„Bohovsky,“ zahundrala. „Vyzerám ako muklovská nafukovačka. Vieš, že čakám dvojčatá? Toto mi bol fakt čert dlžen.“

Potľapkal ju po ruke a pomohol jej do kresla. Dokonca privolal z gauča vankúš, aby si ním podložila chrbát.

„Deti sú predsa radosť, nie?“ prehodil nevinne, na čo po ňom šľahla pohľadom.

„Kedysi som si to myslela. Len keby to celé,“ ukázala si oboma rukami na brucho, „nebolo také hrozné.“

Už sa nadychoval, že sa opýta niečo konečne k veci, keď ho bleskovo stopla. „Počkaj, musím na toaletu.“

Takže čakal a pri tej príležitosti sa rozhliadol po byte. Všimol si akési krabice s označením ako krehké, alebo kuchyňa, či knihy, ale iba sa nad tým zamračil, než do jednej nenakukol. Zdalo sa, že sú tam Hermionine veci.

Nechápal. Sprvu, než mu nejako nedošlo, že to, čoho bol v tomto byte naposledy svedkom zjavne nebude mať šťastný koniec.

Zamračil sa tak, až sa mu nad koreňom nosa spojilo obočie. „To nie,“ zamrmlal. „Nie, nie, nie,“ zopakoval, krútiac nad tým hlavou v totálnom zmätku. Akoby nemal dosť problémov. Toto by rozhodne nečakal.

Ginny sa naňho skúmavo dívala odo dvier, než si povzdychla a vošla. „Už to tak bude. Chcú od seba. Nemyslím, že by sa to dalo napraviť. Zvlášť preto, lebo môj podarený braček si akosi prirýchlo našiel náhradu. Vieš, že vliezol do nohavičiek Padme Patilovej?“

Harry naprázdno preglgol. „To myslíš vážne? Žartuješ, však?“

„Kiež by! Úprimne, nikdy som nemala pocit, že sa k sebe hodia. Hermiona ma nepočúvala a ako to dopadlo? No, to hádam uvidíme časom...“ Prečesala si prstami husté vlasy. „A koho vlastne hľadáš? Hermionu alebo môjho nehodného brata?“

„No, Hermionu. Kvôli prípadu.“

„Niečo zaujímavé?“

V skratke ju s tým oboznámil. Ginny pozorne počúvala a občas sa niečo spýtala, než neskončil a ona ho pred odchodom zadržala.

„Počuj, mal by si sa zastaviť aj za Billom. Vieš predsa, že kedysi pôsobil v Egypte, nie? Myslím, že by ti mohol pomôcť.“

„Vďaka Gin, skvelý nápad. Maj sa.“

Premiestnil sa priamo k Billovmu domu na pobreží. Dlho tu nebol, ale musel uznať, že je tu stále tak krásne ako si pamätal. Pristavil sa pri Dobbyho hrobčeku a nechal na ňom kvety. Neobišiel ani hrob Fleur. Od jej smrti uplynulo päť rokov a Bill sa s tou stratou dlho umáral. Najprv utápal žiaľ v alkohole, než sa po dňoch akéhosi blúdenia nespamätal.

Na klopanie na dvere Lastúrového domčeka mu nik neodpovedal, ale keď vyskúšal kľučku, zistil, že je otvorené. Vošiel dnu a nasledoval rovno tie tlmené zvuky, ktoré ako sa zdalo prichádzali z kuchyne. Poodchýlil dvere a jeho – Haló, je tu niekto? – mu zamrzlo v hrdle.

Hermiona stála pritlačená k stene mužnejším telom ako bolo Ronove a dychtivo odpovedala na jeho odvážne dotyky, kým bol ten muž prisatý k jej krku a rukou šmátral v jej nohavičkách. Jemu našťastie výhľad zakrývala jej sukňa.

A potom otvorila oči a od ľaku zvrieskla.

Harry pobledol a otočil sa na päte. Ruky mu samé vyleteli dohora, akoby sa vzdával. „Mrzí ma to, klopal som! Bolo otvorené a nič podstatné som nevidel!“

Isteže to nebola pravda a zjavne si toho boli tí dvaja vedomí, pretože mali aspoň toľko slušnosti, že sa začervenali.

„Harry, poď ďalej, prosím,“ požiadal ho Bill nenútene, kým sa stále roztrasená Hermiona neusadila oproti nemu na stoličku. Slzy mala na krajíčku.

„Nechcela som, aby si sa to dozvedel... takto,“ zamrmlala so sklopeným pohľadom na svoje prepletené prsty, na čo sa k nej Bill okamžite otočil a položil jej ruky na plecia. Staval sa do pozície ochrancu?

„Trochu... šokujúce, ale prežijem to,“ pripustil váhavo. „Nemal som sem vpadnúť. Bola to moja vina. Ospravedlňujem sa vám.“

Bill sa zamračil. „Nebudem tvrdiť, že je to v poriadku, len aby som uchlálochil tvojmu svedomiu. Si aj môj priateľ, preto hádam naše dôvody pochopíš, než si na celú situáciu urobíš vlastný názor. Toľko pre nás spraviť môžeš, však?“

„Iste,“ prisvedčil, „ale dôvodom mojej návštevy nebolo neplánované odhalenie vášho... vzťahu. Ide mi o niečo iné.“

Bill vtisol Hermione na vrch hlavy bozk, než sa otočil k pískajúce kanvici na čaj, aby im pripravil dobrý Earl grey.

Hermiona zdá sa ožila a po slzách neostalo ani stopy. „Tak čo je to? A ako sa ma to týka?“

Harry si odkašľal a rozhovoril sa: „Včera som dostal anonymnú správu o tom, že z jedného muklovského múzea bola odcudzená Kniha mŕtvych.“

Okamžite si získal aj Billovu plnú pozornosť. „Už asi viem, prečo si tu, ale hovor ďalej.“

Harry prikývol. „Chvíľu na to som bol odvolaný na ministerstvo. Naši vyšetrovatelia zistili, že nešlo len tak o nejakú obyčajnú krádež. Bola pri tom použitá mágia. Vrátnik bol uspaný silným kúzlom, kamerový systém vyradený z prevádzky. Jediné, čo máme z nahrávok je silueta človeka. Osobne si myslím, že ženská. Zachytila ju jedna bočná malá kamerka umiestnená nad vchodom hneď po príchode, než bola vypnutá i ona. Nadriadení sa obávajú, že sa niečo chystá.“

„Myslíš, že ju niekto ukradol, aby priviedol späť k životu niekoho dôležitého?“ spýtala sa Hermiona a nepochybne myslela na lorda Voldemorta. Mala to totiž napísané v tvári.

„Nie. To asi nie. Ten sa už nevráti, tým som si istý, ale mohol by sa niekto iný. Niekto dôležitý, alebo nebezpečný. Kto vie, aké by to potom malo následky? Možno fatálne,“ dodal neisto a pozrel na Billa. „Čo všetko vieš o tej knihe?“

Bill si uhladil podstatne kratšie vlasy a pretrel si neoholené strnisko na lícach dlaňou pravačky. „No, nie veľa, ale hádam ti to nejako pomôže. Kde začať?“ zamrmlal skôr sám pre seba a pokračoval: „Kniha sa bežne označuje ako súbor staroegyptských pohrebných textov známych aj ako Kapitoly pre vychádzanie do dňa. To meno vymyslel nemecký egyptológ Karl Richard Lepsius, ktorý vydal výber z jej textov roku tisícosemstoštyridsaťdva. Podľa Faulknera používali starovekí Egypťania Knihu mŕtvych ako návod na posmrtný život, ale nie všetky zaklínadlá uvedené vo zvitku boli použité pri každom pohrebe, pretože ich výber závisel na bohatstve a postavení zosnulého. Niektoré z nich boli darmi pre bohov, iné mali slúžiť k tomu, aby zosnulý mohol na druhom svete chodiť, alebo aby bolo zabránené jeho opätovnému úmrtiu. A ešte jedno nechutnejšie zaklínadlo, zabraňujúce, aby sa človek prevrátil naruby a pojedal výkaly.“

„Je toho dosť,“ poznamenal Harry zamyslene so šálkou čaju v rukách. Ešte ho ani neochutnal. Urobil tak až teraz. „Ale čo presne to znamená pre nás. Akú škodu by mohla napáchať?“

Bill sa napil tiež a odložil svoju šálku bokom, aby pokračoval vo vysvetľovaní. „Všeobecne sa verilo, že kniha neslúži na oživovanie mŕtvych, ale ako náuka o tom, z čoho bude život na druhom svete pozostávať a ako možno prekonať prekážky na ceste k poliam pokoja, ku ktorému smeroval každý starý Egypťan. Existujú štyri verzie tej knihy, ale len jedna z nich obsahuje texty, ktoré sa dajú chápať ako obradný rituál vzkriesenia. Pokiaľ viem, zatiaľ to nikto nikdy neskúsil, pretože sa to chápalo ako prechod duše z tela do večnosti. Nie som si istý, čo sa môže stať, ak sa o to niekto pokúsi, Harry.“

„A sakra!“ zahučal si popod nos. „Toto teda vôbec nevyzerá dobre. Horšie je, že nemáme žiadnu stopu a netuším, ktorým smerom sa v tomto čudnom prípade pohnúť,“ posťažoval si.

„Obvykle sa začína na mieste činu, nie?“ rýpla si vševediaco Hermiona, na čo na ňu Harry zagánil.

„Zvyčajne áno. Ale ide o muklovské múzeum, takže si musím počkať na povolenie od kompetentných. Snažia sa to celé urýchliť, ale jednanie s muklami nikdy nebýva ružovou prechádzkou.“

O necelú polhodinu sa s nimi rozlúčil a premiestnil sa domov. Tam ho čakal mierne rozladený milenec a ďalší anonym. Harry si iba odovzdane povzdychol a načiahol k nemu ruku, aby si prevzal správu.

„Povolenie budete mať v rukách ešte dnes večer. Narazil som na istú stopu, ale o jedenástej sa stretneme na danom mieste a poviem vám viac.
S úctou,

priateľ.“

Harry pozrel na Severusa, ruka mu s odkazom padla k boku a on premeral tých pár krokov, ktoré ich od seba delili, len aby si zložil hlavu na jeho plece a mohol cítiť jeho objatie.

Bezpečné, isté a také opojné.

„Vieš, mám rád svoju prácu, ale občas mi to všetko akosi prerastá cez hlavu. Akoby som bol jediný, kto má spasiť svet. A čo môj život?“

Severusove pery sa obtreli o jeho ucho. „Potrebuješ spasiť?“ opýtal sa, v jeho hlase zaznieval veselý tón.

„To nie. Skôr potrebujem teba a sex a... dočerta, teba, Severus!“ zahrmel. Nechal papierik padnúť na zem a pritiahol si jeho tvár k bozku. K ničivému, lačnému a plnému prísľubov. Severusovi sa z neho takmer podlomili kolená, ale ustál to. Musel si zachovať chladnú hlavu.

„Dosť bolo sebaľútosti, chrabromilčan! Marž do práce!“

Harry sa odtiahol a pozrel naňho zúženými očami. Na to pokrútil hlavou a zavrčal: „Otrokár!“

A zjojkol, pretože ho Severus v bleskovej odozve capol po zadku. Rana sadla presne. Muž ho vzápätí objal v páse a prudko ho k sebe pritiahol. „Ak ním som, tak pre tvoje dobro, Potter! Sľubujem, že ak ten prípad vyriešiš, pomilujem ťa tak, ako sa ti o tom ani nesnívalo.“

To zamatové vrčanie malo na Harryho jediný účinok. Úd mu stvrdol od vzrušenia a on sa rozochvel na celom tele. „A čo tak malý závdavok?“ skúsil šťastie, ale neuspel.

Muž si od neho ukradol ešte jeden dravý bozk, než ho tam prosto nenechal stáť ako sochu a prudko lapať po dychu s opuchnutými perami.

Harry zahrešil. Sklonil pohľad k stále vydutým nohaviciam a rozhodol sa pre sprchu. Hádam pomôže a ako núdzové riešenie postačí.
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
19.02.2015 20:36:49
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one