kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Kniha mŕtvych - 1. kapitola

Kniha mŕtvych.jpg
Pairing: snarry, ale teraz to bude aj o Ronovi, Hermione a iných delikventoch a maskovaných mužoch :D

Varovanie: slash, sex
1. kapitola – Anonym
 
V impozantnej budove viktoriánskeho štýlu vládlo hrobové ticho. Strážnik spal za svojím stolom vo vstupnej hale ovenčenej červeným kobercom. Na skrinke za ním vyhrávalo rádio a na pracovnom stole mu svietila pol metra vysoká oranžová lampa, ktorá vrhala kužeľ svetla na roztvorené noviny. Muklovské.

Namierila naňho prútikom a zamrmlala patričnú formulku: „Profundus somnus!“

Muž si pokojne povzdychol a chrápal ďalej.

Kráčala pomedzi vystavené exponáty bez jediného otočenia, priamo za svojím cieľom. Jej oči si rýchlo privykli na pološero, keďže si pod nohy svietila iba prútikom. Nepotrebovala vzbudiť neželanú pozornosť, hoci tu mali kamerový systém.

Tí hlupáci nikdy nezistia, čo sa stalo. Vezme si, čo chce a pôjde. Cieľ mala takmer na dosah.

Prešla oddelením flóry a fauny. Keď kráčala cez miestnosť, kde boli vystavené kostry prehistorických zvierat a ich pohyblivé modely, teraz nehybne čušiace, ani sa nad nimi nepozastavila.

Vystúpala na ďalšie podlažie a s víťazoslávnym úsmevom mávla prútikom pred dverami, ktoré sa po krátkom Alohomora pomaly roztvárali. Na jej vkus až príliš pomaly.

Zbadala ju. Bola umiesnená v presklenej vitríne a plne zabezpečená pred odcudzením. Ju však smiešne muklovské nástrahy zastaviť nemohli.
Miestnosťou sa rozľahol zvuk rozbíjajúceho sa skla a jej spokojný smiech, než sa odmiestnila preč.

Alarm sa vôbec nespustil...
 
oooOOOoooOOOooo

„Vážne nad tým uvažuješ?“ Ron sa naňho konečne uráčil pozrieť ponad horný okraj novín. Doteraz sa Harry bavil iba s Hermionou a jeho ryšavý kamarát tam sedel mlčky. Vlastne ani netušil, že ich počúva.

„Prekáža ti to?“ opýtal sa na rovinu a venoval mu pohľad, o ktorom nemohol povedať, že je zhovievavý.   

Ron nepovedal nič. Miesto toho vstal zo svojho miesta, vzal si noviny aj s nedopitou kávou a odpochodoval z kuchyne, pričom za sebou nezabudol zabuchnúť dvere.

Harry venoval Hermione vyjavený pohľad. „Čo sa deje?“

Jeho kamarátka sa zapýrila a pokrútila hlavou. „Ale nič, nevšímaj si to,“ hlesla a pokúsila sa o úsmev. „Myslím, že je to správny krok, Harry. Ste so Severusom jeden pre druhého ako svorení. Neváhaj.“

Harry prikývol, ale i tak ju neprestával prepaľovať pohľadom. „Hermiona, mám sa s ním pozhovárať?“

„Nie, nie, nie!“ takmer prevrhla stoličku, čo tak prudko vstala, len aby ho zadržala. „Nesmieš!“

Díval sa na ňu ako na zázrak. „Niečo sa medzi vami deje a ja hlupák som si to nevšimol skôr! Mrzí ma to a ak môžem nejako pomôcť...“

Nedala mu dopovedať. „Nemôžeš zachrániť všetkých, Harry! Niekedy to proste nejde!“

Tmavé obočie mu vyletelo až k vlasom. „Ak mi okamžite nepovieš, o čo tu ide, prisahám, že...“

„Nemôžem, dobre?!“ hlesla plačlivo. „Týka sa to iba nás dvoch a my dvaja si to vyriešime sami! Rozumel si?!“

Neprikývol hneď. A vlastne ani nechcel prikývnuť. Pocit, ktorý sa mu usadil v žalúdku nebol prijímený. Ron sa už nejakú chvíľu choval divne a Hermiona bola... No, popravde vyzerala, že sa každú chvíľu zrúti.

„Dobre. Fajn,“ zopakoval a vzal jej tvár do dlaní. „Ale sama si mi x-krát hovorila, že moje problémy sú aj vašimi. A teraz, keď chcem a môžem pomôcť ma presviedčaš o opaku?“

Vzlykla a privinula sa k nemu, na čo ju objal a držal, kým mu tichúčko vzlykala do teplého vlneného svetra tmavomodrej farby, než sa po chvíli odtiahla a on jej podal vreckovku.

Vysmrkala si nos a pokúsila sa o ďalší neúspešný úsmev. „Ďakujem, cítim sa lepšie.“

Vedel, že mu klame do očí, ale nechcel sa s ňou hádať. Pobozkal ju na vrch hlavy a zamrmlal jej do hustých kučier: „Som tu pre teba. Pre oboch, ak to bude potrebné, počuješ?“

„Iste, nie som hluchá, Harry Potter a teraz choď. Bude to tak lepšie.“

Harry sa rozlúčil s Ronom, ktorý mu pozdrav skôr odšomral a ani sa ho nenamáhal vyprevadiť. Napokon sa Harry totálne zmätený odmiestnil domov.
 
oooOOOoooOOOooo

Keď vošiel dnu, Severusa našiel v salóne. Bol uvelebený v kresle a čítal si v najnovšej zbierke exotických bylín, kde sa autori zmieňovali prevažne o ich škodlivých i blahodárnych účinkoch. Vedel to, lebo mu ju sám kúpil na narodeniny.

„Prišiel si nejako skoro,“ poznamenal, keď muž odložil knihu bez váhania bokom a pozrel sa naňho skúmavým pohľadom, vďaka čomu zaznela jeho zvedavá otázka: „Čo sa stalo?“

Harry si pretiahol cez hlavu hrubý sveter, ktorý dostal k posledným Vianociam od Molly Weasleyovej a hodil ho cez opierku gauča s hlasným odfúknutím, vďaka ktorému sa mu na moment naduli líca ako škrečkovi.

„Sám neviem.“

Severus rýchlym kúzlom rozšíril kreslo a posunul sa, aby mu urobil miesto. „Problémy v raji?“

Harry zdráhavo prikývol. „Vyzerá to tak. Keď som ich videl prvý raz hádať sa, bolo to v šiestom ročníku kvôli Lavender Brownovej. A to spolu ešte ani nechodili. No a potom to bolo počas tej našej výpravy za horcruxami. Tam to bolo škaredé, ale toto...“

„Viem, že by si im rád pomohol, ale nemôžeš zachrániť každého. Ani pred ním samým, aj keď to pozorovanie z diaľky zabíja.“

Harry si oprel hlavu o jeho plece a Severus ho objal. „Hovorí z teba zjavne vlastná skúsenosť.“

„Aj to. Večeral si?“ opýtal sa starostlivo, ale jeho milenec len pokrútil hlavou.

„A si hladný?“

„Varil si?“ v hlase mladého aurora bolo badať neklamnú nádej.

„Isteže som varil. Z lásky sa večne žiť nedá,“ utrúsil naoko namrzene, čo u Harryho vyvolalo malý úsmev a napadlo mu, že Severus možno ani netuší akú pravdu práve vyslovil.

Starší muž mu vtisol na pery drobný bozk a vstal. Držal ho za ruku a dvíhal ho z kresla so sebou. „Zohrejem ti jesť a potom...“

„A potom?“ usmial sa Harry, zelené oči mu zaiskrili pobavením a prirodzenou zvedavosťou.

„Potom sa uvidí,“ zamrmlal Severus s prísľubom zračiacim sa v podlhovastej tvári. Každý podobný pohľad, žiara v tých tmavých očiach, či kradmý úsmev dokázali vyvolať v Harrym divoké búšenie srdca a hotový úragán ďalších, príjemnejších pocitov.
 
oooOOOoooOOOooo

Severus sa s tým očividne neponáhľal. Sedel mu obkročmo na lone a díval sa naňho zvrchu tým nádherne dominantným úsmevom, keď si gombík po gombíku rozopínal košeľu.

Harry pod ním ležal úplne nahý, jeho vzrušenie sa dychtivo trelo o Severusov rozkrok zahalený stále v nohaviciach. Vedel, že stačí slovo a zbavil by ho toho otravného šatstva. Jedným prudkým pohybom by ho prevrátil pod seba a dominantný úsmev by sa zmenil razom na submisívny.

Dnes bol rozhodnutý užiť si od toho muža všetku pozornosť, ktorou ho mienil zahrnúť. Takže áno, nech si nad ním dnes do sýta dominuje, nech má od jeho máličko krivých zubov po tele odlačky, nech má od jeho bozkov opuchnuté pery a od dotykov rozcitlivené bradavky.

Prial si, aby si ho Severus vzal rázne a hrubo mu demonštroval výbuch vlastnej vášne. Prial si, aby ho zajtra ráno pálil od surového vnikania zadok, aby mal problém vstať.

V duchu sa zarazil. Sladký Merlin, vážne po ňom tak divo túžil? Aj po tom roku spolužitia?

Zelené oči potemneli, keď mužovi padla košeľa z pliec dole a pred jeho očami sa odhalila biela hruď posiata okolo tmavých bradaviek záplavou zamatových chĺpkov. Načiahol sa k nim oboma rukami, poláskal jeho prsné svaly, prstami sa vydral až k pleciam a zakvačil sa nimi o jeho štíhly krk, len aby si ho pritiahol späť k bozku.

Zo Severusovho hrdla sa vydralo chrapľavé zastonanie. „Harry, ja... toto už dlhšie nevydržím!“ jeho prsty zovreli Harryho penis.

„A čo mám povedať ja?“ zašveholil, lapajúc po dychu.

V miestnosti sa ozvalo hlasné lupnutie, vďaka čomu obaja stuhli od šoku a ich pohľady vykoľajene zaostrili na plátok novín, ktorý pristál na zemi ich spálne spolu s akýmsi listom.

Harry privrel oči a tresol hlavou o matrac. „To sa mi snáď sníva, nie?!“

Severus si trpko povzdychol, než z neho neochotne vstal. Ešte nedávne búrlivé vzrušenie sa u oboch rýchlo vyparilo. Privolaným prútikom skontroloval netradičnú donášku a potom sa po ňu načiahol. Sadol si na okraj postele k Harrymu, ktorý sa práve halil do županu.

„Je to anonym. Počúvaj,“ hlesol a prečítal stručný list, len čo prelomil pečať.

„Vážený pán Potter,

pokladám za svoju občiansku povinnosť informovať vás o nedávno odcudzenej Knihe mŕtvych z muklovského Múzea prírodnej histórie. Ak nechcete, aby sa v nezodpovedných rukách zmenila na účinnú zbraň, mali by ste ju čím skôr nájsť.

S úctou,

muž žiadajúci vás o pomoc.“

Než sa Harry zmohol vôbec na slovo, rozozvučal sa krb na prízemí. Iba čo si vymenil so Severusom pohľad a bežal do salónu.
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
12.02.2015 19:39:10
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one