kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Hodiny hrôzy - 3. kapitola

snarrXko.jpg
Pairing: furt snarry :)
Varovanie: slash
Venovanie: Sanasami, Nade, Zuzke, Bobo, Cety, Marike, Jojo, Tamias, Jesssnape, LizzyANT a zvyšku anonymnej populácie


Posledná časť série: Hodiny hrôzy!

Nasledujúca séria: Čierna vrana!

 
3. kapitola - Zlý manžel?

Potácal sa v absolútnej tme a ona sa mu iba vysmievala do tváre.

Šialená, šialená, šialená...

Prečo si to nevšimol? Prečo nerozpoznal príznaky? Sklonil hlavu a ruky zaťal v päsť tak silno, až mu nechty na dlaniach zanechali krvavé polmesiačiky.

Vznášala sa naproti nemu ako prízrak, ukazovala naňho prstom a jej ústa ševelili – Si vinný!

Bol, bol! Merlin vedel, že bol.

Lenže ako to odčiniť? Bolo neskoro. Pre ňu, preňho a teraz ich syn bojuje o holý život. On, ktorý za nič nemôže. On, ktorý ešte ničomu nerozumie! Malý, celkom bezbranný, krehký a slabý.

Zachvel sa a pohliadol jej do tváre. Bledej, takmer priezračnej. Jej prst naňho stále mieril. Tak odsudzujúco, tak útočne. Jej tvár, jej oči mu vyčítali všetko, čo mohli a on sa cítil tak kurevsky bezmocne!

Cítil, ako mu po chrbte steká studený pot a svaly sa napínajú proti jeho vôli. Celkom samovoľne. Škrípal zubami a lapal po dychu.
A potom odrazu tma zredla, pretože ju presvetlili slnečné lúče. Nemal potuchy, odkiaľ sa tam nabrali, ale bol za ne rád.

Hlas, ktorý k nemu prenikol skrze opar mliečnej hmly bol upokojujúci a vľúdny. Zahnal chlad, ktorý ho opantal ako náruč temného démona a jeho dýchanie sa vrátilo do normálu. Neznelo tak plytko, ani srdce mu už nebúšilo tak freneticky.

Našiel som ho...

Tri jednoduché slová naňho zapôsobili ako čarovné kúzlo.
oooOOOoooOOOooo

Prebudil sa krátko pred svitaním. Jeho doteraz uvoľnene ležiace telo sa prudko strhlo. Posadil sa, pomaly rozpoznávajúc miestnosť, v ktorej sa nachádzal.

Jeho spálňa. Jeho posteľ, jeho...

Pohľadom zavadil o plecnatú postavu postávajúcu pri okne, takmer celom zahalenom závesmi. Iba úzkou škárou do izby presvitalo rodiace sa denné svetlo. Tmavovlasý muž sa k niekomu prihováral tichým hlasom. K niekomu, koho zvieral vo svojom náručí.

„Harry,“ zamrmlal, paralyzovaný tým okamihom a samotným zistením.

Muž sa k nemu otočil s úsmevom na znateľne unavenej tvári. S jeho synom na rukách...

Draco od úžasu onemel. Ako námesačný sa vymotal z prikrývok a bosý sa dotackal k nim. Cez slzy, ktoré zaliali jeho strieborné oči takmer nevidel. Jeho tvár sa stala podivnou grimasou – niečoho medzi nevýslovným šťastím a chabým úsilím zadržať plač.

Objal ich. Oboch.

Pobozkal syna na čielko, pohladil po líčku a pozrel Harrymu do tváre. „Našiel si ho. Ty si ho našiel!“ zašepkal a nemohol si pomôcť, aby ho nepobozkal. Z vďačnosti, z úľavy, od radosti.

A Harry mu to dovolil.

„Ďakujem,“ zamrmlal Draco, svoju pozornosť znova plne upriamenú na svojho jediného syna, ktorého si opatrne vzal k sebe. Túlil sa k nemu, maznal sa s ním, bozkával ho na čielko, líčka i rúčku, ktorou mu syn zovrel ukazovák a neprestal sa mu prihovárať. Sľuboval, že ho nikdy neopustí. Že už nikdy nikomu nedovolí, aby mu ublížil, že bude všetko v poriadku.
 
oooOOOoooOOOooo

Draco sa díval na syna, ktorý práve zaspal. Potom sa hoc nechtiac zvrtol na päte a cez pootvorené dvere vyšiel do chodby. Zodpovedať otázky, ktoré ostali visieť vo vzduchu.

Pri Scorpiusovi ostal strážiť škriatok Opal.

Vošiel do svojej pracovne a zavrel za sebou dvere. Až potom bol pripravený čeliť mu. „Myslíš si, že som ako otec sklamal?“

Harry odložil pohár s jantárovou tekutinou a premeral si ho spýtavým pohľadom. Lenže nebolo v ňom ani zrnko odsúdenia. Žiaden krivý pohľad. Žiadna výčitka. Ani najmenšia. „Určite nie.“

Draco si viditeľne vydýchol. Zjavne mu na Harryho mienke veľmi záležalo. Pohol sa k nemu, nalial si i on, ale sotva si uchlipol. Potom mu pozrel rovno do očí.

„Moje manželstvo nebolo ideálne. Malo k tomu na hony ďaleko. Astériu som nikdy nemiloval a myslím, že to veľmi dobre vedela. Hoci nechápala dôvod. Bol som priveľmi uzavretý, priveľmi rezervovaný a azda i chladný.“

Harry ho mlčky počúval. Vlastne niečo také očakával. Priznanie, odpovede na svoje nevyslovené otázky.

„Bolo to manželstvo z rozumu,“ pokračoval Draco. „Potreboval som dediča.“

Harry prikývol. „Viem. To bolo niečo, čo by som ti ja nikdy nemohol dať. Chápal som tvoje dôvody, i keď mi čistokrvní čarodejníci neraz vyčítajú, že v tomto sú moje vedomosti žalostne obmedzené. Nezazlieval som ti to. Nikdy a viem, že ty to vieš.“

Draco naňho pozrel. „Správne. Možno i preto som na teba nikdy nedokázal zabudnúť, hoci som sa snažil. Skutočne som sa snažil milovať ju, Harry. Dával som jej všetko, čo som jej videl na očiach. Drahé šperky, najlepšie šaty z najluxusnejších butikov exotické dovolenky. Nefungovalo to.“

Znova si uchlipol. „A potom otehotnela. Bol som nesmierne šťastný. Taký, ako som už dlho nebol,“ priznal mdlým hlasom. „Tehotenstvo prebiehalo v poriadku. Rozmaznával som ju, hýčkal v prepychu. Lenže pôrod jej dal zabrať. Priveľmi ju vysilil. Ledva to zvládla, ale už nebola ako predtým.“

„Čo sa stalo?“ opýtal sa, nabádajúc ho, aby pokračoval.

„Najprv som si myslel, že len žiarli, lebo venujem synovi väčšiu pozornosť ako jej. Priznávam, robil som to. Miloval som ho od prvej chvíle, kedy mi oznámila tú radostnú správu. Lenže jej stavy sa rapídne zhoršili. Nejavila o syna záujem, zanedbávala starostlivoť oň, zúrila, keď plakal. Popôrodná depresia, tak to povedal liečiteľ. Predpísal jej elixír a pár dní bolo zdá sa všetko v poriadku.“

Harry prikývol.

„Toto som našiel dnes ráno,“ povedal mu a podal mu fľaštičku s antidepresívami, ktoré mala predpísané. „Vysadila ich. Nechýba z neho ani štvrtinka.“

„Nie je to tvoja vina,“ pošepol Harry a zdvihol k nemu pohľad.

„To sme iného názoru,“ odvetil ponuro a zvesil plecia. „Keby som si ju bol viac všímal, mohol som tomu zabrániť. Mohla vykonať niečo desivé a ja by som o tom ani nevedel, Harry!“ zvolal nahnevaný sám na seba. „Bol som hrozný manžel, hrozný! Jej rodina mi to právom vyčíta!“

Harry vstal z kresla a donútil ho obrátiť sa k nemu čelom. Objal ho, mocne. „Možno si nebol manžel na jedničku, ale snažil si sa. Nemajú ti čo vyčítať, pretože si urobil všetko preto, aby bola ich dcéra šťastná. Scorpius je v poriadku. Je zdravý a silný ako buk, ako povedala Poppy. Len škoda, že sa nikdy nedozvieme, prečo ho Astéria zaniesla k lesu.“

Draco sa od neho len nechtiac odtiahol. „Čo by som si bez teba počal?“

Harry sa uškrnul. „Nepochybujem, že by si to zvládol.“

„Zlyhal som. Bol si predsa pri tom!“ zaprotestoval.

Harry zdvihol ruku a pohladil ho po neoholenom líci. „Keby sa to stalo mne, zjavne by som vyvádzal ešte horšie. Si otec a bál si sa o svojho syna.“

„Všetko zľahčuješ. I moju do očí bijúcu vinu,“ zamrmlal stále podráždene.

„Nie. Len to prosto vidím inak,“ odvetil rázne. „Kedy bude pohreb?“

„Zajtra o jedenástej. Prídeš?“

Harry prikývol. „Budem tam.“

„Fajn, budem potrebovať vašu podporu. Severus mi to už sľúbil.“

Harry sa pousmial. Vzal si z vešiaka zimník a prehodil si ho cez plecia. Už bol na odchode, keď naňho Draco zavolal. „Harry?“

„Áno? Urob ho šťastným. Zaslúži si to.“

Harry naňho chvíľu ostal zízať, potom s celkom vážnou tvárou prikývol. Odišiel. Nevidel, ako sa strieborné oči zaliali slzami.

Draco sa chopil pohára, dopil posledný malý dúšok a zamrmlal si sám pre seba: „Takto to bude najlepšie.“
 
oooOOOoooOOOooo

Pohreb lady Astérie Malfoyovej bol skôr súkromnou záležitosťou. Rodina sa rozdelila na dve strany. Greengrassovci a Malfoyovci. Oboch nebolo ani po pol tucta.

Ale obrad bol dostatočne elegantný, nezabudlo sa na žiaden detail.

„Budeš v poriadku?“ opýtal sa Severus krstného syna, keď kráčali bok po boku od Malfoyovskej hrobky.

Draco prikývol. Dokonca sa pousmial. „Domnievam sa, že to zvládnem. Obaja to zvládneme,“ dodal a pozrel na svojho syna, ktorého držal v náručí.

Severus prikývol. Keď zastali pri bráne, obrátil sa, aby videl, kde sa zdržal jeho milenec. Ich pohľady sa na moment stretli.

„Asi budem chvíľu cestovať,“ povedal Draco nenútene, pričom mu neušla tá nemá výmena, ktorá narýchlo medzi mužmi prebehla.

„Myslím, že ti to urobí len dobre. A kde presne sa chystáš?“

Mykol plecami. „Neviem. Toskánsko? Alebo Grécko? Ozaj neviem. Niekam, kde je teplo. Prídete ma navštíviť?“ zaujímal sa.

Severus váhavo prikývol. „Ak ti to nebude prekážať, a ak to Harrymu práca dovolí, radi.“

„Nie. Budem len rád.“

Severus sa s ním rozlúčil a sledoval, ako jeho krstný syn nastúpil do koča a nechal sa odviesť domov, kým jeho mladý milenec sa stále o čomsi handrkoval so starým, bruchatým Greengrassom.

Keď sa k nemu konečne pridal, Harry bol nezvykle nepokojný.

„Čo chcel?“

„Súd. Chce žalovať Draca a obviniť ho zo zapríčinenia smrti svojej dcéry. Nehovoriac o tom, že malého chce do vlastnej starostilovsti.“

„Idiot,“ odtušil Severus a otočil sa, aby videl, ako celé pozostalá rodinka zmizla s poriadne hlasným lupnutím.

Zúžil pohľad. Asi by bolo načase pripomänúť tomu chrapúňovi staré dlhy. S tým sa odmiestnili i oni.
 
oooOOOoooOOOooo

Pohľadom zablúdil k pootvorenému oknu. To ťukanie mu liezlo na nervy. Akoby mu to robila naschvál. Zamračil sa a ona pootočila malú hlavu. Čierne očká ako perličky sa naňho dívali tak zvláštne...

Sledovali ho s akýmsi očakávaním. Netušil, o čo tomu operencovi ide, ale jedno vedel. Tie oči... neboli dobré. Hlasné krááá, keď vrana odrazu zaškriekala ho vyľakalo. Strhol sa a siahol po prútiku, ale ona len zamávala krídlami a vzniesla sa k oblohe.

Vydýchol a pokrútil nad sebou hlavou. "Stáva sa z teba paranoik." Vstal, zavrel okno a načiahol sa po šálke s čajom. Odpil si a sadol si za pracovný stôl.

O chvíľku neskôr si povolil viazanku, pretože sa mu zdalo, že v miestnosti je priteplo...

 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
10.12.2013 20:06:13
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one