kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Hodiny hrôzy - 2. kapitola

snarrXko.jpg
Pairing: furt snarry :)
Varovanie: slash
Venovanie: Sanasami, Nade, Zuzke, Bobo, Cety, Marike, Jojo, Tamias, Jesssnape, LizzyANT a zvyšku anonymnej populácie
2. Pre Divožienky

Noc ešte viac zhustla. A hviezdy roztrúsené na jej čiernom plášti stratili svoj zvyčajný jagavý lesk. I mesiac vykukoval spoza tmavého oblaku iba jedným očkom, akoby sa na to celé nemohol dívať.

Čistina bola ponorená v tme. Z blízkeho lesa sa ozývali typické nočné zvuky a do tej nesúrodej kakofónie šušťala jej ťažká sukňa a spodničky.
Malý uzlíček v jej náručí sa pomrvil. Už bola blízko. Tak blízko...

Usmiala sa. O chvíľu bude mať pokoj. Nech si ho berú, nech si ho len majú. Je rovnako divý ako ony... Toto nemôže byť jej dieťa. Nie je to jej syn.

Uložila ho na mäkké papradie ako do kolísky a obrátila sa späť k domu. Ani raz sa za ním neobzrela. Ani raz. Dúfala, že hodina, kedy divožienky vychádzajú zo svojich úkrytov nadíde čoskoro.

Vrátila sa do svojej izby, na perách jej stále sedel ten malý, spokojný úsmev. Myslela na to, že sa musí prezliecť a učesať. A potom si konečne vydýchne.

Od toho všetkého. Už navždy.
oooOOOoooOOOooo

Harry sa nezdržiaval zbytočním handrkovaním so škriatkami. Veľmi rýchlo ich rozdelil do jednotlivých skupín a vypočul. Nekládol zbytočné otázky. Bol stručný a dôkladný.

Najprv vyspovedal tých, ktorí mohli vedieť najmenej. Kuchynských škriatkov a škriatkov starajúcich sa o poriadok v sídle. Potom prišli na rad obsluhujúci a napokon škriatkovia, ktorí sa starali o chlapca a mali byť k dispozícii lady Astérii. S tými sa zdržal o niečo dlhšie.

Lenže obaja tvrdili to isté.

„Madam nás poslať preč. Ona tvrdiť, že sa o synčeka postarať,“ povedala škriatka, zjavne vystrašená rovnako ako ostatní v dome.

Druhý škriatok horlivo prikyvoval, jeho veľké uši zaplieskali vo vzduchu. „Amber hovoriť pravdu, pán Potter. Ale Amber nevedieť, že ja vidieť madam v záhrade. Ako sa vracať k domu.“

Harry spozornel. „Hovoríš, že si videl lady Astériu vracať sa k domu? Kedy to bolo, Opal?“

„Pred polnocou,“ zapišťal škriatok.

„Bola sama?“

Škriatok prikývol. „Ale my už záhradu prehľadať, na príkaz pána Malfoya, pán Potter. A my ho nenájsť,“ zakvílil. „Pán Malfoy nás potrestať. My si to zaslúžiť! My zlí škriatkovia! My nedať pozor na malého pána!“

Harry ho chytil za plecia a jemne ním zatriasol, keď sa škriatok zvrtol k mramorovému podstavcu a začal si oň trieskať hlavu tak, až sa nebezpečne rozkývala ručne maľovaná činska váza, ktorá na ňom stála.

„Prestaň! Toto nám teraz nepomôže. Pán Malfoy vás nepotrestá, ak urobíte všetko, čo vám poviem. Vrátime sa do záhrady a prehľadáme ju ešte raz.“

Škriatkovia poslúchli. Harry vyšiel z domu a tucet domácich škriatkov sa vyrojil za ním. Vbehli do záhrady, každý s lusknutím dlhých prstov. Zmizli mu z pohľadu, ale neušlo mu, ako sa pod ich nôžkami tráva krčí k zemi.

Vydal sa za nimi, svietiac si pod nohy prútikom. Terasu Manoru nechal za sebou.

Jeho noha vkročila na bezchybný anglický trávnik, kde bolo vari každé steblo trávy zastrihnuté samostatne, všetko v rovnakej výške. Mal dojem, že kráča po dokonalom prírodnom koberci.

Po pár metroch sa trávnik vytratil, len aby ho nahradila ešte exkluzívnejšia francúzska záhrada. Cestičky vysypané drobným štrkom, malé fontánky v tvare štvorlíska zasadené do zeme, živý plot zastrihnutý sotva dvadsať centimetrov nad zemou a vysadený do presne určených tvarov. Ani jedna vetvička nevytŕčala, akoby za žiadnu cenu nesmela kaziť celkový dojem.

A vnútri tých nádherných tvarov pripomínajúcich rôzne geometrické obrazce boli zasadené neskoré jesenné kvety. Stále ešte kvitnúce.

Nemal čas kochať sa nimi. Prešiel okolo altánku, ale nie bez toho, aby nazrel dnu. Potom pokračoval smerom k lesu, kde sa končili okrasné záhrady Malfoy Manoru a znova sa začínal anglický trávnik.

Uvažuj, Harry, uvažuj, nabádal sám seba. Inštinkt mu našepkával, že nech už bola Astéria akokoľvek šialená, dieťaťu neublížila. Alebo aspoň nie vedome. Bolo viac než zjavné, že nebola pri zmysloch, ak dokázala urobiť čosi také.

Dieťa v dome nebolo, to bolo isté. Škriatkovia ho celý prehľadali už trikrát. Naposledy na jeho príkaz. Len pre istotu.

Ďaleko zájsť nemohla. Ak sa pravda niekam neodmiestnila. To by už bolo zložitejšie. Vedel však jedno. Do záhrady ju nikto vychádzať nevidel, ale vrátila sa odtiaľ sama a v tom čase už dieťa v dome nebolo. Musela ho niekam odniesť.

A ak bolo dieťa niekde tu, mali by sa poponáhľať. Ochladilo sa a o chvíľu teplota vzduchu poklesne ešte viac. Noc bola vlhká a studená. Nie dobré podmienky pre kohokoľvek dospelého, nie to ešte pre drobné a bezmocné stvorenie.

Harry odrazu zbystril sluch. Potom otočil hlavu a bez najmenšieho zaváhania zamieril k západnej strane pozemku, kde bol les najbližšie.

Znova to začul. Pridal do kroku.

Plač! Nepochybne to bol detský plač!

Spoza oblaku vyšiel mesiac a strieborným svitom ožiaril rozľahlý pozemok, zvažujúci sa do plytkej doliny a pokračujúci miernym svahom k úzkemu cípu vytŕčajúceho lesa.

Bol... celkom blízko! Aspoň tak sa mu zdalo.

Harry sa s prútikom v ruke rozbehol za plačom, ktorý ho navigoval rovnako dobre ako maják v búrke loď, s ktorou sa pohrávajú neľútostné vlny.
A o pár sekúnd na to takmer od tej nesmiernej úľavy vykríkol. Naozaj to bol on! Našiel ho!

Po tvári sa mu rozlial široký úsmev, keď namieril prútikom k oblohe a vystrelil salvu iskier ako dohovorené znamenie. Vtedy sa okolo neho začali zhromažďovať domáci škriatkovia, ktorí hľadali Scorpiusa vedno s ním, natešene si mrmlajúc popod nos – Našiel malého pána! Harry Potter ho našiel!

Harry si k dieťaťu kľakol, zabalil ho do deky, na ktorej ležalo drobné, mrviace sa telíčko a opatrne ho vzal do náručia. Plačúci chlapček sa upokojil, ale stále pomrnkával.

„Už je dobre, drobček, budeš v poriadku,“ šepkal mu do uška stíšeným hlasom, kým sa perami otieral o jeho čielko.

Zamračil sa. Nebolo pochýb o tom, že bol chlapec podchladený. Drobné modré očká, ktorými sa naňho díval ho ticho pozorovali.

Obrátil sa k škriatkom. „Vráťte sa do domu. Pána Malfoya nechajte odpočívať. Opal, ty nás so Scorpiusom premiestni priamo do jeho izby. Amber, premiestni sa na Rokfort do nemocničného krídla. Povedz madam Pomfreyovej, že ju volám. A že je to súrne! Choď!“

Jeho rozkazy boli splnené okamžite.
oooOOOoooOOOooo

A/N: Znova sa Vás pýtam: Pokračujeme ďalej? Pretože poslednú kapitolu série Hodiny hrôzy mám už hotovú a pribudne niekedy behom týždňa. Nasledujúca by sa mala volať Čierna vrana - takže očakávam Vaše reakcie drahí moji :) Áno - či nie?
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
08.12.2013 15:57:11
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one