kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Dočkal si sa, Harry! - ZJA

Pairing: Harry/Severus

Varovanie: slash

Upozornenie: Patrí to k príbehu Záhady jedného aurora!
Dočkal si sa, Harry!

Za oknom domca, v ktorom žili lialo ako z krhly. Bolo chladno a zima sa zabárala za nechty tým najnepríjemnejším spôsobom, akým to len vedela.

Ani jeho nálada dnes nebola o nič vyššie, než pár mizerných stupňov nad bodom mrazu. Mučila ho nepríjemná melanchólia a aj v práci bol nesústredený a popudlivejší viac, než obyčajne.

Domov sa vrátil sotva pred dvoma hodinkami, pripravil večeru a okúpal sa. Ale ani teplá vaňa mu náladu nedvihla. Stále sa pohrával s myšlienkou na istú veľmi citlivú tému týkajúcu sa jednej veľmi podstatnej žiadosti.

A tu bol pes zakopaný.

Severus nikdy nebol romantický typ. Aspoň si to o sebe vždy myslel, ale Harry mu to pri každej možnej príležitosti s radosťou a širokým úsmevom vyvracal. Hovorieval, že nikdy predtým slovu romantika neprišiel na chuť viac, než po jeho boku.

A Severus si to vážil. Vedel, že s ním mladý chrabromilčan netrhol žiadne terno. Pre merlina, veď bol dvakrát taký starý ako on a o svojich chybách by mohol písať hotové ódy. No nejakým zázrakom sa stalo, že boli spolu.

Stalo sa, že mu Harry dal prednosť pred plavovlasým a driečným Dracom Malfoyom, ktorý bol nielen v jeho veku, ale bol i primerane finančne zabezpečený, nemal zjazvené telo a jediné, čo ho hyzdilo a čo mali s tým pôvabným blondiakom spoločné okrem krstného puta bolo temné znamenie na predklatí ľavej ruky.

I teraz sa naňho Severus zadumane díval, keď si vykasal rukáv tmavofialovej košele po lakeť. To znamenie bolo jeho súčasťou, len čo dovŕšil plnoletosť. Najprv bolo jeho pýchou, než sa krátko na to nestalo nočnou morou. Pripravilo ho o veľa. A napriek všetkému sa doňho mladý auror zamiloval.

Ak do tej chvíle Severus neveril v zázraky, už na to mal dôvod. A nebol to malý, či zanedbateľný dôvod.

Harry mu stál za viac. Vedel to. Až pridobre si to uvedomoval. Najmä keď spolu kráčali po ulici a on bolestne vnímal všetky tie obdivné i udivujúce pohľady, ktoré doslova kričali – Ten Potter je totálne slepý alebo šialený? Ako vôbec dokáže toho netopiera vystáť?!

Zjavne nebol jediný, kto nechápal ako bolo možné, že bol ten mladý chlap po jeho boku. A predsa to bola pravda. Neuveriteľná, ale krásna.

Pred očami mu blikla spomienka na bozk. Nie na jeden z tých od Harryho, ale na ten nečakaný, ktorý mu v zmysle akejsi pochabej príučky a v rozčúlení uštedril Longbottom. Bol natoľko zaskočený, že sa proti tomu nijako nebránil a bozk sa rýchlo prehĺbil i proti jeho vôli. Ani kúzlo Petrificus Totalus ho nedokázalo znehybniť efektívnejšie, než toto.

Zamračil sa, pohrávajúc sa s vlastnou prťavou gombičkou na rozopnutom čiernom saku a v mysli sa mu ako tornádo prehnali Nevillove uštipačné slová.

„Ak ste si láskou k Harrymu taký istý, prečo konečne nevytýčite svoje hranice? Na čo pre merlinove rany ešte čakáte?! Byť na vašom mieste, vykričal by som s radosťou do celého sveta, že ten večne strapatý auror patrí mne do konca života!“

Iste, hovorila z neho zlosť i whisky, ale... mal pravdu. Mal ju, nech už si to chcel pripustiť alebo nie. Severus vedel, čo k nemu Harry cíti a poznal svoje city. Dokonale. Neraz ich analyzoval, keď premietal o ich vzťahu.

Učil sa žiť po jeho boku, lebo to bolo po prvý raz vôbec s kým zdieľal svoju domácnosť. S kým zdieľal svoj život, radosti i bolesti, svoje túžby i vášne, ktoré pred ním čoraz viac odkrýval. Harry ho poznal tak dobre ako nikto iný po všetky tie roky. A on poznal jeho.

Vedel, kedy potrebuje povzbudiť, kedy utešiť. Kedy má mlčať a kedy ho objať. Poznal i tie najskrytejšie miesta na mladom tele, ktoré tak zbožňoval, miloval každú piaď jeho svetlohnedej pokožky, dôverne sa zoznámil s každým znamienkom, s každou jeho jazvičkou.

Harryho ruka pasovala do jeho dlane, akoby bola stvorená priamo pre ňu. Severusovo štíhle telo zas perfektne dokázalo splynúť s tým jeho, keď sa premiešali ich telesné šťavy, ich dych, a keď sa zjednotil tlkot ich sŕd.

Prečo teda neposlúchnuť radu a neurobiť to, na čo sa tak dlho odhodlával? 

Nad čím ešte váhal?!

Z trudnomyseľnosti ho vytrhol zvuk primiestnenia a Harryho hlas, keď trochu znavene zvolal: „Severus? Som doma!“

Pousmial sa, privítal ho bozkom a keď Harry odbehol umyť si ruky, on prestrel na stôl pre oboch.

Navečerali sa a spoločne sa odobrali do salóna. Pochutnávali si na červenom víne a čokoládových bonbónoch, počúvali Severusovu obľúbenú platňu, ktorá vyhrávala zo starého gramofóna a Harry si s privretými očami vychutnával Severusovo ískanie vo vlasoch.

Severus nevedel ako dlho sa k tomu odhodlával a koľko minút len ticho sedel s očami mapujúcimi jeho pokojnú tvár pokrytú rašiacim strniskom, hral sa s Harryho vlasmi a zvažoval, či je vhodná chvíľa alebo nie, ale spoznal, že skončilo Bachovo Allegro a začala Lisztova La Campanella.

Vtedy dospel k definitívnemu rozhodnutiu, že z jeho pohľadu by asi žiadna chvíľa nebola tá najvhodnejšia, lebo na každej by dokázal nájsť nejakú chybu, takže odložil svoj pohár s vínom na konferenčný stolík, ku ktorému sa nahol ponad Harryho, čím ho nutne prebral z leňošenia.
 
Harry pozoroval ako vo vzduchu nad ním Severus natiahol ruku, kde mu pomocou neverbálneho privolávacieho kúzla pristála čierna zamatová krabička.

Srdce mu poskočilo, radosťou a očakávaním, lebo o jej existencii vedel už dobré tri týždne, no i tak sa bál dúfať. On. Chrabromilčan, ostrieľaný auror. A predsa sa bál. Bál sa, že tomu mužovi nestojí za to, aby ho požiadal, aby...

Ich pohľady sa stretli a on zatajil dych. Harry si poposadol, pohľad upriamený na mužovu roztvorenú dlaň. Iba naprázdno prehltol a zašepotal: „Severus...?“

Srdce mu búšilo ako zvon a v ušiach hučala vlastná krv až sa bál, že ho kvôli tomu nebude počuť, či rozumieť. Ale uvedomil si, že stačí, aby muž prehovoril a on by vykríkol to, čo si pred časom potajme nacvičoval pred zrkadlom v kúpeľni. Áno, Severus!

A dnes sa mu to zdá sa konečne vyplní. Toto bol TEN večer! Modlil sa, aby si to Severus nerozmyslel! A aby... aby mu mohol povedať... vlastne odpovedať a...

„Vezmeš si ma?“

Ako dlho na tie slová Harry čakal? Ako dlho zvažoval, či by ich nemal vysloviť radšej sám? Harry sotva lapal dych, keď civel ako omráčený na kovový krúžok v krabičke, ktorú muž otvoril prv, než zosadol z pohovky a kľakol si pred ním na koleno.

Pravá ruka spýtavo načiahnutá k nemu. Čierny zamat. A v jeho vnútri biele zlato. Umne pokrútené, jemné, dokonalé. Toto je ponuka, ktorá sa neodmieta, blyslo mu mysľou omámene.

Žiadne slovné výlevy. Žiadne zbytočné vyznania.

Na čo aj, keď mu stačil jediný pohľad do mužových tmavých očí, aby precítil všetku lásku a teplo, ktoré ho jednostaj ohurovalo a napĺňalo nekonečným blahom a šťastím. Severus bol vždy skôr muž činu, než slova. A svoje city mu dokazoval deň, čo deň.

Harry nezaváhal. Nedovolil by si. Nikdy.

„Vezmem si ťa, Severus. Vezmem si ťa veľmi rád,“ odpovedal a natiahol k nemu svoju ľavú ruku. Do očí sa mu nezadržateľne nahrnuli slzy šťastia a ruka sa mu zachvela, takže Severus mu ju musel pridržať, aby sa bez problémov trafil na jeho prsteník.

Hneď na to vstal a Harry sa dvihol vedno s ním. Objal ho. Zaboril si tvár do ohybu jeho krku a Severus si ho privinul tesne k sebe.

„Milujem ťa, Severus Snape,“ počul sa šepkať.

A on mu nehodlal ostať nič dlžný. „Milujem ťa, Harry James Potter.“

O chvíľu neskôr sa znova usadili s pohárom vína v ruke. Severus si sadol do kúta pohovky a Harry sa schúlil po jeho boku, stále uveličene civiac na svoju ruku korunovanú prsteňom. Chvíľu sa zhovárali, chvíľu mlčali, chvíľu obdivovali prsteň na Harryho ruke, než sa nevinné dotyky nepremenili v roztúžené a než im kradmé bozky prestávali stačiť.

Než neskončili vzájomne prepletení, celkom nahí na mäkkej predložke pred krbom a než miestnosť nenaplnili ich spoločné vzdychy rozkoše.
Keď sa o niečo neskôr premiestnili do spálne a Harry sa usalašil na Severusovej hrudi, na perách mu pohrával šťastný úsmev.

Dúfal, že toto nebol iba sen. Ale prsteň na jeho ruke nezmizol. A kov nechladil. Hrial ho. Rovnako ako láska k mužovi, ktorú cítil.

Bolo mu jedno, že sa to stalo tak... všedne a nečakane, lebo to malo svoje čaro. Možno onakvejšie, než by malo so záplavou plápolajúcich sviec, pri bohatej večeri alebo keby musel hľadať prsteň zapečený v koláči, či na dne pohára so šampanským.

Nie. Ich objímalo príjemné ticho prehlušované iba pukotom ohňa v kozube a bubnovaním dažďových kvapiek na okno. Bolo to rovnako originálne ako sám Severus.

Ako ich vzájomná láska...

Dočkal si sa, Harry Potter! pomyslel si šťastne a vtisol doprostred Severusovej hrude ľahký bozk, aby muža neprebudil. 

Severus sa jemne pousmial. Urobil dobre, vedel to. A možno bol i romantický, kto vie? Harryho slzy v očiach toho mali byť dôkazom... alebo možno to ich nesmierne nežné a pomalé milovanie. Napokon bol rád, že sa odhodlal. Dnes. Nie zajtra, či neskôr. 

Vytýčil si hranice. Harry bude jeho. A on mu bude patriť rovnako. Úplne... celučký. Tak ako o tom vždy sníval... 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
05.02.2017 17:29:32
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one