kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Čierna vrana - 4. kapitola

snarrXcv.jpg
Pairing: furt snarry, aj keď máme nový prípad :)
Varovanie: slash
Venovanie: Sanasami, Nade, Zuzke!
4. kapitola - Femme fatal

Vtáčí škrekot utíchol.

Konečne, pomyslel si unavený do morku kostí. Len keby sa necítil tak zle. Točila sa mu hlava a spaľovala ho horúčka.

Z postele vstal iba s námahou a nohy ho ledva niesli. Potreboval sa napiť. Potreboval zvlažiť ten neuhasiteľný smäd, ktorý ho moril.

Poloprázdny džbán sa mu zdal priťažký a ruky sa mu triasli. Nečudo, že porozlieval vodu aj po stole, lebo sa mu navyše zahmlieval zrak. Otrel si pot z tváre rukávom nočnej košele a konečne sa napil.

Tieň schovaný medzi hrubými závesmi okna ho spokojne pozoroval. Čierne oči sa blýskali a ústa krivili spokojným úsmevom, keď sa roztrasené mužské telo zviezlo na podlahu.

Bezvládne.
 
oooOOOoooOOOooo

„Ako je na tom?“ opýtal sa Harry, už oveľa pokojnejší. Prišli o päť minút dvanásť. Trochu neskôr a mohlo byť po ňom.

„Bude v poriadku,“ zamrmlal Severus, ktorý sa nad Farrellom doteraz skláňal. Odložil fľaštičku, ktorej obsah mu vylial do žalúdka a zakúzlil Tempus. „Do obeda by si mal pospať. Potom uvidíme.“

Harry si vydýchol a posadil sa na komodu. „Asi to bude vážnejšie ako som predpokladal. Začína mi prihárať pod zadkom.“

„Všimol som si,“ odtušil jeho milecnec a prisadol si k nemu. „Zabudol som ti povedať, že kým si bol preč, zastavil sa u nás včera Bill Weasley.“

Harry naňho pozrel, ale nezdalo sa, že by mal v očiach výčitku.

„Zdá sa, že Sylvii Farrellovej tečie do topánok. Vďaka synáčikovi, ktorý robí dlhy, kde môže. A Bill zistil ešte čosi,“ povedal a podal mu získanú kópiu testamentu.

Harry vstal, jedna ruka v bok, druhá sa na moment stratila v hustých vlasoch. Čítal očami, mlčky. „Teraz to vyzerá tak, že tento prípad rozhodne nie je iba zhodou okolností. Ak sa Farrellovi niečo stane, jeho nevlastná matka získa veľa. Veľmi veľa.“

Severus zamyslene prikývol. „Skúšal si už nazrieť do zoznamu registrovaných animágov? Ak spomínal tú čiernu vranu, možno to má s prípadom nejaký užší súvis.“

Harry prikývol. „To bolo prvé, čo som urobil. Ale sám dobre vieš, že nie všetci animágovia sú registrovaný.“ Kópia pergamenu zmizla v útrobách vrecka jeho habitu. „Myslím, že už viem, ako na to.“

Severus si založil ruky na hrudi a nemohol poprieť, že je nadmieru zvedavý. „Skutočne?“

Harry prikývol. „Bez dôkazov ju zatknúť nemôžem. Navyše, ak je to skutočne Farrellová, dáva si veľký pozor, aby na seba nielen nepútala zbytočnú pozornosť, ale tiež aby nenechala žiadne odtlačky. Nič, čoho by sme sa mohli chytiť.“

Severus pritakal. „Nechceš dúfam čakať, kým neurobí nejaký ďalší prešľap?“

Harry sa pousmial. „Isteže nie. To by sme mohli čakať i celé veky. Mám v pláne čosi iné.“

„A to?“

„Farrell Eustace zázračne obživne.“

„Ale nevrav,“ zamrmlal. „Som síce dobrý, ale zázraky na počkanie nerobím,“ schladil jeho nadšenie Severus, ale keď Harry pobavene nadvihol obočie, povzdychol si. „To som si mohol myslieť. Ale ak sa ti niečo stane, nepraj si ma!“
 
oooOOOoooOOOooo

Marjorie bola celá bez seba, keď Eustace zišiel konečne na prízemie. Mladá žena sa mu vrhla okolo krku, ale potom sa spamätala. Pustila ho, dokonca cúvla o pár krokov nazad.

„Pre-prepáčte, pane. Linus, majordóm mi povedal, že ste sa necítili dobre, a keď som si spomenula na všetky tie podivné veci, ktoré sa tu stávali, myslela som, že, že...“

„To je v poriadku, Marjorie, naozaj. Som rád, že si o mňa niekto robí starosti,“ upokojil ju a mladá žena sa oslnivo usmiala. „Máme na dnes nejakých klientov?“

Prikývla. „Len pána Hobbsona. Včera mu zomrela žena. Rád by sa s ňou naposledy odfotil. Všetko som už nachystala.“

Eustace ju nasledoval do rozľahlého salónu, kde bolo pripravené všetko potrebné.

Celá miestnosť sa kúpala v šere, pretože ťažké brokátové závesy zakrývali väčšiu časť okien a prepustili dnu len málo svetla. Kroky im tlmil koberec, hoci už s trochu vyšliapaným vzorom a celá miestnosť pôsobila tak akosi stroho. Zjavne preto, lebo tu chýbal obvyklý nábytok, ktorý bol súčasťou salónov.

Miesto toho tu v jednom rohu stálo malé sofa, na ktoré by sa určite vošli aj traja ľudia, v druhom kúte bol zasa okrúhly stôl s dvoma stoličkami. Stolík bol prekrytý obrusom a stála na ňom váza s kvetmi, ktorých vôňa naplnila miestnosť sladkou vôňou.

Ale boli tu aj iné krámy. Hojdacie kreslo, taburetka, niekoľko ďalších stoličiek a dokonca i posteľ. Teraz ustlaná.

Marjorie, ktorá pobehovala po miestnosti a dokončovala posledné úpravy doniesla i kovový držiak.

„Kde ho mám postaviť?“ opýtala sa, keď s ním prešla k pripravenému stolíku.

Eustace sa na moment zamyslel a napokon ukázal na to správne miesto. Usmiala sa a stojan, do ktorého upevnia nebohé telo, položila na miesto určenia. Bolo to pohodlnejšie, ako keby mala celý ten čas udržiavať telo pomocou levitačného kúzla, pretože Eustace nečaroval. Ako šmukel to nedokázal. Okrem toho, telo takto mohli lepšie prispôsobiť živému objektu a nastaviť si ho do príhodnejšej polohy.

Keď sa sídlom rozľahlo klopanie na dubové dvere, pozrela naňho. „To už zrejme bude klient.“

„Tak hor sa do toho,“ zamrmlal a otvoril na miestnosti dvere, aby ich privítal a v prvom rade vyjadril úprimnú sústrasť.
 
oooOOOoooOOOooo

Nešlo to zle, hoci bol fotoaparát staršieho typu. Teraz si spokojne obzeral negatívy vedno s Marjorie, keď do izby vtrhla jeho macocha.
Neušiel mu jej udivený pohľad, keď ho zbadala živého a zdravého.

„Mama,“ pozdravil a požiadal svoju asistentku, aby uložila negatívy.

Do miestnosti vplávala dobre vyzerajúca žena s čiernymi očami, v ktorých sa určite neodrážala radosť a ani štipka materinskej lásky. Niesla sa k nemu s hrdo vztýčenou hlavou, bezchybne upraveným účesom a zjavne na mieru šitými šatami z čiernej látky. Prevažne.

„Eustace,“ pozdravila ho chladne a podala mu ruku v dokonale teatrálnom geste. Letmo jej pobozkal končeky pestovaných prstov a čakal, čo príde.

„Marjorie, môžete ísť. Smiem vás požiadať, aby ste vyvolala ten film?“

„Isteže, pane,“ pípla a uklonila sa pred madam Farrellovou, ktorá o jej existenciu nejavila ani pramalý záujem.

„Počula som, že si sa necítil dobre,“ poznamenala a premerala si ho mrazivým pohľadom, „ale ako vidím, boli to len plané reči.“

„Len malá závrať. Asi som včera niečo zjedol,“ odbil ju. „Som rád, že si o mňa robíte také starosti, mama.“

Sledovala ho cez mierne prižmúrené oči. Jej úzke ústa boli stiahnuté do pevnej linky, čo spôsobilo, že sa jej pozdĺž nich utvorili vrásky.

„To je predsa samozrejmé, som tvoja matka.“

Zahryzol si do jazyka, aby nevyhŕkol nevlastná.

Bol rád, keď sa o chvíľu na to rozlúčila a odišla tak náhle, ako ju sem čerti doniesli.

Lenže než si vôbec stačil vydýchnuť, ukázala sa jeho snúbenica Emma.
 
oooOOOoooOOOooo

„Nemysli si, že ťa budem bozkávať, keď vyzeráš takto,“ zagánil naňho o čosi vyšší a chudší muž. Tváril sa nad mieru prísne a Harry sa nemohol neusmiať.

„Tak to by som si mal ceniť, nie?“

Severus si iba odfrkol a počkal, kým sa nepremení nazad.

O pár minút už jeho Harry korzoval po miestnosti. „Nie je to jedna a tá istá osoba, ako som sa sprvu domnieval. Chvíľu som zvažoval nápad, či sa naša macocha nemení ešte i v niekoho iného. Ale nie. Emma Amesová, tak sa volá tá mladá žena.“

„Takže si ju sledoval?“

Harry prikývol. „Hej. Ako inak. Nezdá sa, že by bola nadšená z faktu, že je jej snúbenec v poriadku. A skús uhádnuť, kam odišla hneď po tom, čo sa videli?“

Severus si odpil z koňaku. „K našej femme fatal?“

Harry prikývol. „Presne. A predsa nie tak celkom.“

„Čo tým myslíš?“

„No, podľa všetkého to vyzerá tak, že snúbenica pána Farrella sa už nejaký čas schádza aj s Ilayom Rockwoodom.“

„Podarená rodinka, len čo je pravda.“

Harry si odfrkol a prešiel k sekretáru. Vybral odtiaľ inkriminovaný pohárik a podal mu ho. „Preskúmaš to? Mám dojem, že mi tam niečo malé cvrkla, keď som sa nedíval.“

Severus vstal a bez slova k nemu podišiel. Vzal pohárik do rúk, zdvihol si ho k nosu a skusmo privoňal. Potom doň namočil špičku malíčka a skúsil tekutinu na jazyku. Harryho nesúhlasný pohľad si nevšímal.

„Digitalis purpurea,“ vyhlásil okamžite. „Výťažok z rastliny Náprstník červený. Je prudko jedovatý, ale v liečiteľstve sa používa už celé roky na ovplyvnenie činnosti srdca. Samozrejme, v dobrom slova zmysle. Ale ako vidíš, dá sa vyžiť i takto.“

„Takže mu znova podali to isté?“

Severus prikývol. „Jedy sú väčšinou ženskou doménou. A to, že sa uchýlili k tomuto ma neprekvapuje. Je ľahko dostupný a jeho stopy v organizme sa vytratia do pár hodín.“

Harry si povzdychol a podišiel k nemu. „Čo by som si bez teba počal?“

Severus otvoril náruč, aby ho mohol objať. Pobozkal ho na čelo a odvetil celkom pokojne: „No čo, tak by sme pre zmenu kriesili teba, pán Potter.“

Usmial sa, keď začul tlmený smiech a len čo sa tá tvár obrátila k nemu, ich ústa splynuli v dlhom bozku. Severus bol ten, kto sa hoc nerád, odtiahol.

„Škoda, že na toto nemáme viac času.“

„Po tomto prípade si ho spravíme, prisahám,“ sľúbil Harry slávnostne a ukradol si ešte jeden krátky bozk. „A teraz hor sa do práce. Máš pre mňa novú dávku Všehodžúsu?“

Severus prikývol a s nečujným povzdychom mu podal fľaštičku. „Kedy má prísť Colin a Boot?“

Harry zakúzlil Tempus. „O päť minút.“ Vzápätí do seba vylial elixír a o chvíľu stál pred Severusom znova ako Eustace Farrell.

Ten nad tým ohrnul nos. „Už aby to bolo za nami.“

„Bude. Dnes v noci to konečne skončí a čierna vrana sa chytí do pasce.“


A/N: Ostáva posledná kapča z Vrany. Ešte pokračujeme, alebo už máte dosť? Ak áno, mala by nasledovať Tajomná záhrada (s Dracom + ?). Vopred ďakujem za vašu odpoveď :)
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
12.01.2014 12:30:50
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one