kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Čierna vrana - 1. kapitola

snarrXcv.jpg
Pairing: furt snarry :)
Varovanie: slas/sex!
Venovanie: Sanasami, Nade, Zuzke, Bobo, Cety, Marike, Jojo, Tamias, Jesssnape, LizzyANT a zvyšku anonymnej populácie
1. kapitola – Memento mori*

Závoj mŕtvej nevesty sa nepatrne pohol. Skrze pootvorené okno prenikal do izby svieži závan studeného vzduchu.

Bola krásna. V nežnom objatí smutného ženícha, ktorý ju vidí a objíma naposledy.

Už žiadne bozky, žiadne láskyplné vyznania šepkané so žiariacimi očami a s úsmevom na perách.

 Svetlo začalo do koloidnej vrstvy kresliť obraz v momente, keď fotograf sňal kryt objektívu z fotoaparátu.

A potom to začul. To hrozné ťukanie tu bolo znova. Tvrdým, čiernym, na konci mierne zakriveným zobákom ťukala v rovnakom monotónnom rytme do plechovej parapetnej dosky. Akoby mu odratávala zostávajúci čas.

Nevedno prečo mu po chrbte prebehli zimomriavky a zježili sa všetky chĺpky na tele. Vrana zakrákala a uprela naňho svoj prenikavý pohľad cez oknenú tabuľu. Vzápätí zamávala krídlami a vzniesla sa k oblohe, aby sa na tmavosivom nebi stratila, ako vzďaľujúca sa atramentová bodka.

V diaľke sa zablýskalo.
oooOOOoooOOOooo

Harry si spokojne povzdychol, keď na boku ucítil príjemne hrejivú dlaň, ktorá kĺzala po jeho stehne. Na krku ho pošteklil milencov dych a vzápätí na ňom pristáli horúce pery.

Z polospánku zapriadol ako mačka a naklonil sa tak, aby mu umožil k tomu citlivému miestu lepší prístup.

Do ucha mu zaznel spokojný smiech tlmený iba jeho vlastnou pokožkou.

Pretočil sa na chrbát a objal ho. „Páčia sa mi takéto rána,“ povedal medzi bozkami, ktoré si od neho Severus kradol.

„Aj mne.“

„Dnes je sobota,“ zamrmlal do tých dobyvačných úst, ktoré mu sotva dovolili prehovoriť.

„Mhm,“ zapriadol, s jazykom stále v jeho ústach.

Harry zastonal, keď sa slabinami natlačil na tie jeho a začal sa o ne trieť. Veľmi zmyselný pohyb, ktorý mal zväčšiť jeho vzrušenie.

Naozaj veľmi účinný ťah, zvlášť, keď mohol vziať do dlaní ten dokonale pevný zadok a hniesť tie nádherné obliny, tlačiť ich proti svojmu stoporeniu. Cítiac, ako sa o seba trú ich erekcie bol naozajstný pôžitok, ale nič sa nevyrovnalo pocitu, mať ho vo svojom vnútri.

Vyvrcholil už len pri tej myšlienke a Severus ho s prekvapeným stonom odovzdane nasledoval.

A vzápätí sa rozosmiali. Spálňu naplnili dva sýte hlasy presýtené absolútnym uspokojením.
 
oooOOOoooOOOooo

Návšteva, ktorú dostal v to pokojné poobedie ho zaskočila. Poprvé, nikoho nečakal a po druhé, mal konečne voľný víkend, ktorý plánoval stráviť so Severusom. Iba a výlučne s ním.

Mohol tušiť, že mu to nevyjde ani teraz.

Primerane sa ustrojil. Severus ho odmietol pustiť k návšteve oblečeného iba v župane.

Harry vošiel do pracovne, pretože tam hosťa uviedol domáci škriatok. Prv ako vkročil dovnútra, prečítal si meno, ktoré stálo na jeho navštívenke. A nič mu nehovorilo. Naozaj.

Len čo vstúpil, muž sa postavil a kývol mu hlavou. „Dobrý deň, auror Potter.“

„Dobrý, pán Farrell,“ podali si ruky a on mu naznačil, aby sa znova usadil. Sám si pritom sadol do kresla za pracovný stôl. Ten muž zjavne neprišiel na zdvorilostnú návštevu a ak mal byť úprimný, horel zvedavosťou, čo sa za tým skrýva. Svoju povahu aurora proste zaprieť nedokázal ani s vedomím, že má pokazený deň.

Kým domáci škriatok doniesol podnos s rozvoniavajúcou kávou a zázvorovými koláčikmi, Harry si muža poriadne poobzeral.

Eustace Farrell nemohol mať viac ako tridsaťpäť rokov. Mal plavé vlasy pieskového odtieňu a živé, i keď vážne zelenkavé oči s hnedými škvrnkami roztrúsenými okolo zreničiek. Bol o čosi vyšší ako Harry sám, ale nie taký plecnatý. Štíhly, dobre oblečený. Zjavne mu záležalo na vzhľade. Nad vrchnou perou mal pekne upravené plavé fúzy.

„Ľutujem, že som vám vyrušil, keď máte voľný deň, ale do pondelka by to nepočkalo.“

Harry si odpil z kávy, položil jemne zdobený biely porcelán späť na podšálku a oprel sa v kresle. Založil si ruky na hrudi a prehodil: „Skutočne?“

Muž prikývol. „Auror Potter, som si istý, že vám moje meno nič nehovorí a môj vpád do vášho súkromia je nanajvýš nevhodný, ale som presvedčený o tom, že ste jediný človek, ktorý mi dokáže pomôcť.“

Harry spýtavo nadvihol obočie. Zrejme si to asi ani neuvedomil, ale i tento zvyk pochytil od svojho milenca.

„Začnem od začiatku,“ pokračoval Farrell. „Poznám vašu povesť rovnako dobre ako ostatní, ktorí len trochu čítajú noviny a zaujímajú sa o verejné dianie. Ale tiež viem, že ste špička vo svojom odbore. Nielen kvôli minulosti. Môj bratranec Collin Creevey má o vás veľmi vysokú mienku. Sám mi vás odporúčal.“

Harry sa uškrnul a v duchu si poznamenal, že to tomu holobriadkovi určite oplatí.

 „Tak dobre, o čo vlastne ide, pán Farrell?“

„Myslím, že o toto,“ povedal a siahol do vrecka, aby odtiaľ vybral hnedú papierovú obálku. Podal ju Harrymu a počkal, kým si prezrel jej obsah.

„Ste fotograf?“

Farrell prikývol a popravde, Harryho to neprekvapilo. Tá rodina mala fotografovanie zjavne v krvi.

„Hovorí vám niečo pojem Memento mori*?“

Harry sa zamračil. „Pokiaľ sa nemýlim, v preklade to znamená – pamätaj smrti, však?“

Farrell sa pousmial. „Presne tak. A teraz sa prizrite tým fotkám lepšie.“

Harry znova sklopil zrak k fotografiám porozkladaným po stole a pozorne si preštudoval každú jednu. A vtedy mu odrazu svitlo. Došlo mu, na čo chcel Farrell poukázať.

„Tá nevesta je mŕtva!“ vyhŕkol prekvapene. „A aj to dieťa v matkinom náručí!“

Vzhliadol a v tvári sa mu zračilo niečo medzi šokom a znechutením.

Eustace sklopil pohľad a uhladil si bezchybne vyžehlené nohavice. „Je to tak. Máte pravdu. Skutočne sa živým nevšedným umením, pán Potter. Ale nie som cynik, ani ľudská hyena. Nezneužívam pozostalých a nepodieľam sa ani na zneuctení poslednej pamiatky osôb, ktoré fotografujem.“

„Musíte mi odpustiť, ale nerozumiem. Momentálne viem len jedno. Znie to pekne morbídne a neurazte sa, ale zaváňa to úchylkou.“

Eustace sa trochu zamračil, ale kútiky pier sa mu naproti tomu vykrútili do úsmevu. „Priznávam. Je to tak. Ale je to práca, ktorá ma baví. Okrem toho, fotky, ktoré robím zostanú ľuďom ako posledná pripomienka tých, ktorých milovali. Ja na svojej práci nevidím nič zlé. A ak si to ľudia žiadajú, prečo im nevyhovieť?“

Harry si povzdychol. Inštinkt mu našepkával, že toto bude pekne zaujímavý prípad a jeho zvedavosť stúpala do závratných výšok.

„Čo teda odo mňa žiadate?“

„Problém je v tom, že mám poslednú dobu pocit, že ma niekto sleduje. Pred tromi týždňami mi prišlo poštou prvé čierne pierko. Dnes ich mám už tri. Všetky nesú stopy krvi. A akoby to nestačilo, každé tri dni ku mne priletí čierna vrana. Sadne si na podobločnicu a ťuká do nej zobákom, kým zas neodletí. Idem sa z toho zblázniť.“

Harry zažmurkal. „Takže ma žiadate, aby som tú vranu chytil, alebo zostrelil?“

Eustace sa uškrnul. „Nie som si istý, či by sa to nerovnalo vražde, auror Potter. Obávam sa, že sa jedná o neregistrovaného animága. Viem, že niekto mi chce ublížiť. A ja potrebujem, aby ste ho vypátral skôr, ako bude neskoro. Sám toho veľa ako šmukel neurobím a s mágiou si neporadím.“

„Chápem, ale aj tak ide iba o vaše dohady,“ poznamenal Harry.

„Už nie. Minulý týždeň mi uhynul kanárik. A včera mi zmizol kocúr. Dnes ráno som ho našiel obeseného v záhrade na jabloni. Pochybujem, že spáchal samovraždu.“

Harry sa takmer uškrnul. Ale len takmer.

„Pomôžete mi?“ opýtal sa muž napäto.

Harry prikývol a pohľadom znova zavadil o nevšedné fotky. „Uvidíme, čo sa s tým bude dať robiť.“
 
oooOOOoooOOOooo

A/N: Nápad dopilovaný vďaka časáku Epocha :D
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
14.12.2013 22:54:53
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one