kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Ako lady Godiva - 4. kapitola

ALG.jpg
Pairing: SS/HP a iní...

Varovanie: žiadne
4. kapitola – Pochybnosti

V súdnej sieni bolo rušno, čo nebolo vôbec prekvapivé. Prípad Obscurus zaujal verejnosť, i médiá, ktoré im chceli sprostredkovať čo najvernejšie informácie.

 Rolf Scamander mal dojem, akoby sa opakovala história. Hoci... jeho starý otec Newt kvôli tomu v žalári nesedel. On áno. A nebol si istý ničím. Ani keď mal na svojej strane Luciusa Malfoya ako svojho obhajcu. Alebo... práve preto?

Povzdychol si. Nikdy nebol nervóznejší ako v túto chvíľu, kedy sa rozhodovalo o jeho osude. Luna a Harry Potter sedeli v lavici kdesi za ním. Nevidel na nich, ale vedel, že nie sú ďaleko. Harryho prekvapivá, ak nie rovno šokujúca a tajná návšteva v Azkabane mu zachránila minimálne zdravý rozum. Nehovoriac o kvante čokolády, ktorú tam pojedol.

Ani sa mu nesnívalo, že by získal takú pomoc a predsa.

Súdny zriadenec ich vyzval, aby povstali. Predseda Wizengamotu vzal do ruky pergamen, rozvinul ho a začal čítať rozsudok.

Rolf zaťal ruky v päsť a prižmúril oči. V duchu odriekal všetky modlitby, ktoré len poznal.
 
ooo xxx ooo

„Ste synom svojho otca,“ usmial sa naňho Kingsley Shacklebolt, keď sa odlúčil od davu predsedajúcich na chodbe Ministerstva. „Nikdy som nepoznal iného tak schopného čarodejníka, ktorý by za našu faunu a vo vašom prípade flóru, pán Scamander, zapredal vlastný osud.“

Rolf mu opätoval unavený úsmev, držiac za ruku svoju milovanú manželku. „Ďakujem, budem to brať ako istý druh ocenenia. Napriek všetkému.“ Uvedomoval si, že kým jeho Obscurus bude žiť, on ostane pod drobnohľadom aurorov.

Minister prikývol a prižmúril oči. „Čo bude s tým vaším Obscurom?“

„Bez hostiteľa nemá dlhú životnosť. Ten môj do leta zanikne. Ak sa dožije jesene, bude to zázrak.“

Ďalšie prikývnutie a malé zamračenie sa. „Vaša manželka spomínala, že máte v úmysle podať návrh na novelu zákona týkajúcu sa zázračných zverov. Vraj to zahŕňa aj dementorov strážiacich Azkaban.“

Rolf si s Lunou vymenili krátky pohľad. „Návrh ešte nie je v konečnej úprave, pán minister.“

„Až bude, rád si ho prečítam,“ podotkol úprimne. „A podporím, ak k nemu nebudem mať samozrejme nejaké výhrady.“

„To rád počujem.“

Rozlúčili sa a Rolf s Lunou sa náhlili za Harrym a Luciusom, ktorí sa spolu zhovárali opodiaľ. Obaja prijali pozvanie na obed a Lucius si prevzal zaslúžený honorár.

V Harryho očiach pomerne skromná suma za taký excelentný výkon, kedy doslova rozmetal všetky námietky prokuratúry, ale o to viac stúpol v jeho očiach. Zdalo sa, že ten človek má predsa len nejaké srdce a... možno aj charakter.

Evidentne mu život v Rokville a po boku milovanej ženy prospieval.
 
ooo xxx ooo

Vrátil sa domov. Severusa našiel zabratého do práce v jeho labáku. Hoci už pracoval pár rokov pre Ministerstvo mágie, nikdy sa nevzdal svojej vášne, elixírov. Aj teraz nejaký pripravoval. Harry sa zhlboka nadýchol, aby identifikoval pripravovaný elixír podľa vône.

„Rujovníkový?“ opýtal sa, postaviac sa po boku tmavovlasého muža skloneného nad svojím bublajúcim kotlíkom.

Ten sa len spokojne usmial a posunul k nemu drevené denko s malým nožíkom. „Pomôžeš mi?“

„Iste,“ pozrel sa tenučké stonky zelenej bylinky Rujovníka. „Nadrobno?“

Severus prikývol a opýtal sa: „Ako bolo?“

„Výborne. Stiahli obvinenia. Lucius z toho vykľučkoval presne ako sme predpokladali. Ale čo ma príjemne prekvapilo je, že za to nepýtal veľa.“

„Hm. Nezvyklé,“ poznamenal Severus. „Podľa mňa si však preklepol ich finančnú situáciu. Nie je až taký neokrôchaný chrapúň ako vyzerá.“

Harry sa uškrnul, dávajúc pozor, aby boli stonky byliny skutočne nakrájané nadrobno a úhľadne. „A boli sme na obed. U Hawka.“

„Milé od nich, že vás pozvali.“

Harry dokončil svoju úlohu mlčky. Posunul k nemu dosku na krájanie a sledoval ako Severus opatrne primiešava do elixíru pomalými krúživými pohybmi i túto zložku.

Potom vzal dosku aj s nožíkom a prešiel k umývadlu, aby obe pracovné nástroje umyl a položil k ostatným veciam do odkvapkávača. Sadol si na vyššiu stoličku bez operadla a v tichosti pozoroval svojho snúbenca sústredeného na prácu.

Severus odstavil elixír z mierneho ohňa a obrátil sa k nemu, aby si ho premeral skúmavým pohľadom. Už dlho nebol jeho partner taký mĺkvy.

„Stalo sa niečo?“ opýtal sa, ale Harry len pokrútil hlavou a usmial sa naňho tým svojim na oko bezstarostným spôsobom.

„Nie. Luna konečne oznámila Rolfovi, že je tehotná,“ povedal a Severus napriek všetkému spozornel.

Pristúpil k nemu a položil mu ruku na líce, ktoré palcom mimovoľne pohľadil. Harry k nemu dvihol pohľad a jemu stislo srdce.

Nepovedal nič. Čo aj mohol? Nebolo v jeho silách počať, porodiť už vôbec. Objal ho a položil si bradu na vrch jeho strapatej hlavy. Vtisol mu tam bozk a zabalil ho vo svojom náručí. Harry si spokojne povzdychol a on mal pocit, že z jeho úst začul – Milujem ťa.

Pousmial sa a odtiahol. Pozrel mu do očí pripomínajúcich ten najtmavší lesný mach. „Neprejdeme sa?“

„Vonku to vyzerá na dážď,“ upozornil ho Harry, keď sa na potvrdenie svojich slov obrátil nazad k malému štvorcovému oknu. Počasie sa predsa len zázračne nezmenilo.

„A to ti prekáža?“

Zachechtal sa. „Vlastne ani nie.“ Skĺzol zo stoličky a obrátil tvár k jeho pracovnému stolu. „A elixír?“

„Musí trochu odstáť. Potom ho dokončím.“

Chvíľu len mlčky kráčali po poľnej ceste, ktorá sa vinula za domom. Severus s pohľadom upretým do zeme, Harry hľadel kamsi pred seba, ale sotva si všímal okolie. V diaľke nad ich hlavami zahrmelo. Ale bol to on, kto napokon vytiahol ruku z vrecka nohavíc a vzal druhého muža za ruku. Akosi automaticky si preplietli navzájom prsty.

Zdvihol sa slabý vetrík a vo vzduchu bolo cítiť blížiacu sa búrku. Neodmysliteľnú vôňu dažďa i búrkových mrakov plných na roztrhanie.

Harry vystavil tvár živlom a zastal na mieste.

„Neľutuješ?“

Otázka vyšla od Severusa celkom nečakane a spôsobila, že sa zamračil, lebo ho dokonale zmiatla.

Obrátil sa k nemu. „Čo presne by som mal ľutovať?“

Severus mlčky blysol pohľadom na ich spojené ruky a odvrátil nielen pohľad, ale i celú tvár. Stiahnutú... bolesťou, napadlo Harrymu okamžite.

Vyslobodil si z jeho zovretia ruku a vzal mu tvár do dlaní. Výraz ostro rezaných čŕt aurorovej tváre sa zmenil na odhodlaný, ba možno i trochu nahnevaný.

„Nikdy!“ Jeho hlas mal neklamný dôraz, odzrkadľujúci sa i v jeho očiach. „Neľutoval som a a nebudem ľutovať ani jedinú sekundu v živote svoju najlepšiu voľbu!“

„Najlepšiu voľbu?“ vydralo sa šeptom z úst Severusa viac, než skepticky. „Harry, nemyslím, že by...“

„Správne,“ usmial sa a potriasol hlavou, „nemysli. Nie týmto smerom a nie takto. Vyvodzuješ si iba nesprávne závery a zbytočne sa trápiš.“

„Zbytočne? Vidím a viem, po čom túžiš.“

Trpezlivý pohľad sa v mihu sekundy zmenil na vášnivý. „To by si mal. Vždy som mal dojem, že to dávam dostatočne najavo. Ale ak nie...“ nedopovedal, lebo sa naklonil, aby ho mohol pobozkať a vyhnať mu z mysle tie bludy. Ale muž ho od seba jemne odstrčil.

„Nenechám sa zmanipulovať,“ odvetil ostrejšie, než mal v úmysle. „Viem, že sa niečo deje a chcem...“

Harry odstúpil s malým povzdychom. „Áno, lenže nás dvoch sa to netýka. Nechcel som to rozoberať, lebo sám neviem, čo si o tom myslieť, Severus. Ide o Rona. Na našom utorňajšom stretnutí bol... čudný.“

„Vždy je čudný,“ zaznela strohá odpoveď a bolo na ňom vidno, že nervózne vyčkáva na pokračovanie.

Harry si prečesal vlasy prstami. Zbytočne. „Pili sme.“

„Viem. Mal si v sebe toľko ohnivej, že som sa pripil už len z tvojho jediného dychu.“

Nebola to výčitka, skôr konštatovanie. Harry sa vtedy vrátil domov neskoro, ale vzhľadom na jeho stav, našťatie celý. Nerozštiepil sa, čo Severus znova pripísal skôr jeho šťastiu, lebo rozum ostal naložený v liehu. Bol síce ospalý, ale usmieval sa ako slniečko a zaspal v momente, ako sa zvalil na posteľ. Obutý a oblečený.

Muž chvíľu váhal, či ho tak nenechať, nech ráno vidí dôsledky svojich neuvážených činov, ale nemal jednoducho to srdce, aby ho zanechal v takom nepohodlí. Navyše, keď sa po ňom načiahol a celkom nezrozumiteľne zabrblal, že ho miluje... Urobil by preňho prvé, posledné.

Harry sa zachechtal, ale znova zvážnel a trošku sa odvrátil. Chvíľu si hrýzol spodnú peru a potom sa konečne priznal.

„Vyštartoval po mne.“ Krátko mrkol na Severusa, ktorý naňho teraz zízal s vyjavenými očami a pootvorenými ústami. „Ale nič sa nestalo!“ zvolal na obranu, keď sa jeho tvár zmenila na dokonalý odraz rodiacej sa búrky nad ich hlavami. „Len ma skúsil pobozkať a...“

„Nepokračuj prosím, inak mi nezabrániš odmiestniť sa a vykastrovať ho!“ zaškrípal zubami.

„To nebude potrebné, skutočne. Bol pripitý, bľabotal samé nezmysly a jeho pokus bol skôr smiešny, než účinný... A aj keby, nikdy by som ti týmto spôsobom nedokázal ublížiť, nehovoriac, že po tom ani najmenej netúžim. Som ti verný telom, aj dušou. Milujem ťa, Severus Snape napriek tomu, že ty o mne začínaš pochybovať.“

Harryho nežný hlas bol ako balzam na jeho dušu.

„Nezačínam, len...“ nedokončil, lebo si uvedomil, že Harry má čiastočne pravdu. „Nie som schopný dať ti to, po čom najväčšmi túžiš. Rodinu.“ Tak a konečne to bolo vonku. Balvan, ktorý ho ťažil na duši posledných pár týždňov.

„A myslíš si, že iný by mi to mohol hravo vyplniť? Dosť o tom pochybujem.“

„Draco... má syna, mohli ste byť...“ nemal síl dokončiť myšlienku, ktorá ho mučila pár posledných dní a nedávala mu spávať.

„Scorpiusa milujem, rovnako ako jeho otca. Ale po tomto rozhodne netúžim. Ani keby nemali Nevilla. Byť šťastný a bez teba? Prepáč, ale nedokážem si to ani len predstaviť.“

Severus sklonil hlavu, objal ho a oprel si čelo o jeho, takmer ho rozdrviac vo svojom náručí: „Tak potom je to v poriadku, lebo... by som zabil každého, kto by sa ťa čo i len dotkol. Vrátane toho idiota Weasleyho, či už je priateľ, alebo nie. Nedokážem sa ťa vzdať, Harry. Za nič na svete!“

Harry sa uvoľnene rozosmial: „To by som prosil!“ vykríkol na plné hrdlo v momente, keď v diaľke zaznel poriadny hrom.

Severusovi na líce dopadla prvá dažďová kvapka. Harry sledoval jej zdráhavú cestu najprv iba očami, potom i ústami.

„Vrátime sa?“

Severus prikývol. „Čo by si ale povedal na to, keby sme si vyšli niekam von?“

„Kam napríklad?“

„Večera a muklovské kino?“

Harry nadšene súhlasil. Premiestnili sa späť do domu presne vo chvíli, keď sa z oblohy spustil lejak.
 
ooo xxx ooo

Príjemná hudba, triezva, no elegantná výzdoba a pár stoličiek rozosiatych po zelenom koberci dokonale upravenej trávy len pre najbližšiu rodinu a priateľov.

Chlapča sa zahniezdilo vedľa postaršej ženy, odetej v letných šatách a v klobúku so širokou strieškou.

„Starká, krstný je nevesta?“

Žena vytrhnutá z diania nástojčivou otázkou svojho vnuka sa naňho spýtavo pozrela. A usmiala. „Nie, miláčik. Dnes tu máme iba ženíchov.“

„Takže nevesta nepríde?“

Pokrútila hlavou, v hnedých očiach veselé ohníčky. Už pár dní ju vnuk bombardoval podobnými otázkami, na ktoré mu trpezlivo odpovedala najlepšie ako vedela.

„A to je v poriadku?“

„Čo presne? Že si tvoj krstný otec neberie ženu, ale muža?“

Prikývol, dívajúc sa sústredene na obrad, kde si muži práve vymieňali sľuby. Zachytila však celý verš.

„Adiuro vos anima mea, et vita mea tecum et continuo. Quia sic volunt. In promissis et fide dilectione patientia. Et solemniter iuro.“

A preložila ho vnukovi: „Viažem svoju dušu s tvojou, moje srdce i môj život s tvojím a to hneď. Pretože si to tak prajem. A vo svojom sľube, láske a vernosti vytrvám. Slávnostne prisahám,“ povedala a postrapatila mu prstami vlásky. Orieškové kučery mali končeky sfarbené do modra. Chcel ladiť s jej klobúkom a kabelkou a nedal si to vyhovoriť. „Pekný sľub, nemyslíš?“

Prikývol.

 „Ak sa naozaj ľúbia a ja tomu verím, potom áno, Teddy. Je to v poriadku.“

Teddy sa konečne upokojil. Po obrade im zaprial veľa šťastia a Andromeda naňho bola patrične hrdá. Veď si to chlapec nacvičoval doma včera pred zrkadlom. Na oslave sa bavil. Na moment sa jej dokonca stratil z očí, len aby sa neskôr objavil na parkete v spoločnosti Severusa, ktorý neodmietol, keď ho prišiel odvážne požiadať o tanec hneď po tom, ako tancoval s Harrym. A evidentne ho zasypával novými a novými otázkami, na ktoré muž sústredene odpovedal.

Než sa o chvíľu na to nestratil...
ooo xxx ooo 

A/N: Z pochopiteľných (aspoň pre mňa) príčin som sa nechcela rozpisovať okolo súdu a svadby, ale i tak dúfam, že sa páčilo. Pokračujeme? Ešte Vás to baví? T.

 
prehadzov1.png
05.03.2017 12:35:49
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one