kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Ako lady Godiva - 3. kapitola

ALG.jpg
Pairing: SS/HP a iní

Varovanie: slash, aj nie... 
3. kapitola – Bláznivý nápad

Na čelo mu vystrelil studený pot. Nie, nebolo mu chladno a už vôbec ho netrápila horúčka. Skôr neznesiteľná prítomnosť dementora a jeho pôsobenia mu spôsobovala muky a nepohodlie.
Znova sa stal malým chlapcom, príliš vnímavým a citlivým k všetkému živému, plný smútku s každou rankou, s každou boliestkou...

Chlapcom, ktorý sa nikdy nezmieril s tým, že sa nerozlúčil so starým otcom, ktorého tak bezhranične obdivoval, miloval. Newt naňho nepočkal... Smrť bola rýchlejšia než on.
Mal v sebe smútok. Nosil ho ako neviditeľný plášť, stačilo sa len pozorne prizrieť a mohli ste ho zazrieť za tým večným úsmevom, skrytý v jeho očiach, v srdci...

Nebol nezraniteľný.

Zvlášť teraz, bez svojho prútika, bez patronusa, ktorý by ho ochránil vďaka jednej z mnohých šťastných myšlienok, za ktoré vďačil svojej manželke.

V nasledujúcej chvíli svet potemnel a ochladil sa.

Sotva začul tichý vrzgot dvier svojej cely. Keď na moment celkom zmätený a dezorientovaný pootočil hlavu, mal dojem, že sníva. Už sa k nemu neskláňal temný tieň dementora, ale jasný a žiarivý... dvanástorák.
 
ooo xxx ooo

„Vážne mám občas dojem, že si sa musel zblázniť,“ poznamenal Severus znepokojene, keď sa naňho odo dvier kuchyne díval ako si jeho snúbenec nakladá do príručnej tašky pár nevyhnutností. Nechcel ho odhovárať, ale rozhodne sa mu ten nápad vôbec nepozdával.

Nezdalo sa, že by si jeho poznámku Harry všimol. Naložil do batoha poslednú obzvlášť potrebnú potravinu. Čokoládu. Mal ich hneď niekoľko druhov, asi osem tabuliek. Až keď brašňu zapol a prehodil si ju cez plece, obrátil sa k nemu.

„Zaoberali sme sa tým celé ráno, dokonca počas raňajok, pri ktorých si mimochodom nič nezjedol. Vypil si len pol šálky kávy. Myslím, že to nie je zdravé, láska. Dobré raňajky sú základom dňa.“

Severus iba zvraštil čelo a zamračil sa. Stiahnuté pery ostali tvrdohlavo v jednej rovnej linke. Možno zo strachu, aby nepovedal niečo, čo by oľutoval.

Harry sa postavil priamo pred neho a položil mu ruky na plecia. Cítil, aký je napätý. „Vieš, že nemôžem inak. V podstate dokonca ani neporuším zákon. Idem tam absolútne inkognito. Pri troche šťastia nikto nič nezistí.“

„Aj tak je to bláznovstvo,“ zamrmlal a v odmietavom geste si prekrížil ruky na hrudi.

„Je, ale mám inú možnosť?“ opýtal sa, hoci obaja vedeli, že momentálne žiadna iná možnosť neexistuje.

Severus sa hneval o to viac, lebo to príliš dobre vedel. Rovnako ako poznal dôvod, prečo jeho snúbenec tak... riskuje. Znova. Luna bola gravidná a on by za nič na svete nepripustil, aby to dieťa muselo žiť bez otca. Alebo aby sa jeho otcovi skryvil čo i len vlas na hlave.

Harry odjakživa túžil po rodine a Severusa bolelo srdce, že nebol schopný splniť mu ten sen.

No desila ho samotná predstava nevľúdneho väzenia a jeho strážcov. Hoci boli dementori strážení a pod dohľadom, stále existovala možnosť, že sa vzbúria len preto, aby sa nasýtili. Azkaban strážili stále len oni, napriek mnohým podnetom a zasadaniam vlády na túto tému sa stále, ani po toľkých rokoch nedopracovali k nejakému inému systému. A mohol za to i nedostatok pracovných síl. Aurorov bolo v radách ministerstva stále málo.

„Ak sa ti niečo stane...“ nedokončil. Harry si stal na špičky, objal ho okolo krku a zapečatil mu ústa vášnivým bozkom, ktorý aj pri najlepšej vôli tmavovlasého muža a pri všetkom jeho odhodlaní nepodvoliť sa, nemohol odolať.

Keď sa ich ústa oddelili, Severus sa po ňom so zatvorenými očami natiahol, ale Harry sa len zachichotal a uhol hlavou na stranu. Mľaskavý bozk schytalo jeho líce a Severus len bezmocne zavrčal.
„Vieš, čo máš robiť,“ povedal auror so všetkou vážnosťou a o krok cúvol.

Severus zvesil plecia v defenzíve. „Samozrejme. Idem hneď za ním.“

Harry zmizol hľadiac mu priamo do očí. Severusove oči sa sústredili na ten bezstarostný úsmev a žiaru v zelených očiach, len aby necítil prázdnotu, ktorá po ňom ostala. Nenávidel ten pocit odluky. Nenávidel situácie, ktoré nedokázal ovplyvniť...

V Azkabane sa mohlo stať čokoľvek. Nehľadiac na to, akým perfektným aurorom bol jeho snúbenec.

V takomto podivnom rozpoložení sa odmiestnil aj on priamo do Rokvillu.
 
ooo xxx ooo

Lucius sa v prvom momente rozosmial. Urobil si naňho čas napriek tomu, že mali lokál plný. Bodaj by aj nie. Bola sobota dopoludnia a študenti z Rokfortu mali povolnú návštevu dediny.

Zaklial tlmene popod nos, len čo to zistil, keď sa sem premiestnil. Luciusa vytiahol spoza barového pultu. Aj tak od neho tí sopliaci iba bočili a nechali sa radšej obslúžiť madam Rosmertou. Nečudoval sa im. Ten chlap ich desil azda náročky a ešte sa v tom i vyžíval. Odhalené tetovanie na ľavom predlaktí a škodoradostný úsmev hovorili za všetko.

Sedeli nad korbeľom ďatelinového piva s peknou čiapkou z peny hustej a tuhej ako sneh v zadnej miestnosti krčmy a Severus šiel rovno na vec. Nikdy nemal vo zvyku otáľať.

„Som rád, že som ťa pobavil. Aspoň niekto vidí na celej tej veci nejaký vtip.“

Lucius sa naklonil ponad stôl. „Ty si bol vždy taký suchár, ale toto...“ uškrnul sa, než mu pri pohľade naňho pomaly došlo, že jeho starý priateľ zjavne nežartuje. „Ty to myslíš vážne?“ zahniezdil sa na drevenej stoličke.

Severusovo obočie sa nad tmavými očami iba veľavravne nadvihlo.

Lucius zahvízdal. „Prípad Obscurus. Je ti jasné, že to bude oriešok?“ opýtal sa. „S neistým výsledkom,“ neodpustil si.

„O tom si dovolím pochybovať. Ak niekto vie nájsť akúkoľvek kľučku, či škáru v zákone, si to ty.“

„Lichôtkami si ma nezískaš,“ odbil ho nie práve nadšene vyhliadkou na ťažký prípad.

„A čo tak Imperiusom? Voči nemu odolný nie si,“ prskal Severus.

„Uprednostňujem radšej dômyselnosť. Čo tak Aeterna castratium? Čo by na to povedal tvoj miláčik?“ spýtal sa, spokojne si doprajúc poriadny dúšok piva.

Luciusovi vzápätí zabehlo, keď medzi stehnami ucítil ostré pichnutie špičky Severusovho prútika. Otrel si bradu a nepekne naňho zazrel na pôvodcu toho nepohodlia.

„A čo by povedala madam Rosmerta?“ opýtal sa Severus, takmer milým tónom.

„Vidíš, čo robíš? Veď vieš, že ťa len naťahujem!“ osopil sa naňho. „Iste, že sa toho prípadu ujmem! Dokonca rád.“

„Tak prečo ma hrom do kotla dráždiš?!“

„Lebo ty sa vždy necháš tak ľahko napáliť!“ odsekol a potom sa uškrnul. „A okrem toho, veď vieš, baví ma to.“

„Idiot!“ prskol Severus naštvane, ale už vyrovnanejšie. Aj tak mal nad ním stále prevahu a bol si toho vedomý.

„Dobre, tak hovor. Chcem podrobnosti,“ vyzval ho a Severus mu prerozprával, čo  o prípade vedel.

Lucius napokon vstal od stola a začal sa prechádzať po miestnosti. Premýšľal. „Ako som vravel, nebude to ľahké, ale... Uvidíme.“

„Ak budeš potrebovať pomoc s informáciami, tak...“

„Viem, viem. Zjavne mi chceš navrhnúť niečo excelentné z tvojej vlastnej zbierky, ale...“

„Keby si ma nechal dohovoriť,“ skočil mu do reči Severus, „odporučil by som ti stretnúť sa s klientom. Ten chlapec má hádam viac kníh než ja sám. Je najpovolanejší. Ani ja o tých tvoroch neviem... všetko,“ dodal napokon vhodne zvoleným slovom. Vedel o nich dosť, ale nie dostatočne veľa.

„Iste, bez toho to zjavne nepôjde. Ale chcem hovoriť aj s tvojím zajačikom.“

„Volá sa Harry a neprajem si, aby si ho tak tituloval, Lucius. Prestaň pokúšať osud!“ Severus mal toho vážne dosť. Lucius zachádzal do krajnosti a on si nevedel vysvetliť, prečo?!

„Dobre, dobre, už sa nečerti. Kde vlastne je?“

Severus sklapol a uhol pohľadom.

„Severus, kde ho máš?“ pritlačil, povzbudený tým jeho gestom.

Lenže on ostal neoblomne mlčať, než si to nerozmyslel: „Nemusíš vedieť všetko. Stačí, ak sa s ním stretneš zajtra.“ V duchu si pomyslel, že aspoň dúfa, že to nebude na dlhšie.

Plavolasý muž ho prepálil trochu naštvaným pohľadom a trochu neochotne prikývol. „Zahráš si so mnou šach alebo máš naponáhlo?“

„Rád si s tebou zahrám,“ súhlasil, potešený Luciusovým návrhom. „Ozaj ten prípad zoberieš?“

„Hej. Cez týždeň je tu trocha nuda a povedzme si úprimne, zas tak veľa práce v tomto odbore nemám. Stále žijem s nálepkou ex-smrťožrút. Bude to príjemná zmena,“ zamrmlal, kúzlom privolávajúc hru k sebe. „Bude však súhlasiť, aby som ho objahoval práve ja?“

Severus mykol plecami. „To už nechaj na Harryho a hádam zdravý úsudok pána Scramandera. Veľa možností nemá, to mu je určite jasné.“

Prikývol a otočil hru bielymi figúrkami k sebe. „Som pripravený zložiť ťa na lopatky.“

Seveus si pochybovačne odfrkol. „Pokiaľ si dobre pamätám, takú výsadu mal a má odjakživa jeden jediný muž.“

„Óóó, rozkošný dvojzmysel!“ pochválil ho. „Ty ma prekvapuješ, kamarát,“ uškrnul sa a opravil: „Ale dnes aj tak skončíš šach-mat.“

Neskončil. Severus vyhral na Luciusovu zlosť trikrát po sebe. Ale po dobrom obede s Rosmertinou spoločnosťou a následným rozoberaním nového prípadu s Luciusom, mu prisľúbil skorú odvetu. 
 
prehadzov1.png
prehadzov2.png
05.03.2017 12:34:57
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one