kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Burgundy dream - 13. kapitola

burgundyD.jpg
Pairing: SS/RAB a LM/HP
Varovanie: slash, záver :) 

A/N: Bavte sa, práve končí ďalší príbeh. Pôvodne to malo byť len o Severusovi a Regulovi a aha, ono sa mi to pekne zmenilo na všehochuť :D Tess
13. kapitola – Miesto pre lásku

Cez malé okná neveľkej spálne - zariadenej tak skromne, aby to stačilo a predsa sa nezdalo, že je to primálo – prenikali dnu slnečné lúče júnového rána, aj keď v noci bola poriadna búrka.
Severus Snape sa opieral pravým plecom o veraje dverí vedúcich do svojej spálne a pohľadom kĺzal po neuveriteľne žiadúcom tele svojho... priateľa. Áno, už ho tak istý čas nazýval, i keď to slovo nadobúdalo každým dňom hlbší a hodnotnejší význam.

Regulus Arcturus Black bol kus urasteného a pôvabného mužského zjavu. Najmä, ak sa s ním zrovnával sám. Jemne opálený, s vyrysovanými svalmi, za ktoré nepochybne vďačil nielen práci v záhradníctve, ale i na ministerstve ako odklínač.

Tmavé vlasy mal rozhodené na vankúši ako hodvábny závoj, aj keď rozhodne nedosahovali tú opulentnú dĺžku akou sa pýšil Lucius. Na dotyk boli neuveriteľne príjemné. Rovnako ako jeho horúca pokožka.

Takmer dva mesiace mu trvalo, kým sa odhodlal k tomuto kroku a konečne sa s ním pomiloval. Zábrany, ktoré v sebe nosil nebolo ľahké prelomiť.

Čomu za to vďačil viac? Regulusovej trpezlivosti alebo vlastnej netrpezlivosti? Sám nevedel. Možno jeho nenásilnému prístupu, jeho láskavým slovám a prejavom, za ktoré sa Regulus nehanbil ani na verejnosti utvrdili Severusa v tom, že tento muž sa s ním nezahráva.

Pocit vlastnej menejcennosti sa nestratil, ale bol taký mizivý, že si bol skoro istý, že to dlho nepotrvá a stratí sa úplne. Bol naplnený novými a omnoho vzácnejšími pocitmi, než aby sa zaoberal vlastnými démonmi, ktoré s ním rástli od plienok, ktoré v ňom pestovalo okolie – či už vlastná disharmonická rodina alebo neskôr škola a spolužiaci, ktorí ho nikdy nemali za nič.

Regulus bol iný. Vážil si ho, rešpektoval, možno i obdivoval, i keď Severus nechápal prečo. Dokazoval mu každý deň svojimi skutkami, že je to tak, že ho má... rád.

Severus sa tomu sprvu bránil. Asi zo zvyku. Ale tomuto Blackovi bolo veľmi ťažké odolávať. Obzvlášť, keď tak jemne alebo neoblomne tlačil na múry srdca, ktoré si okolo neho po ostatné roky tak dôkladne vystaval.  

„Cítim kávu?“ ozvalo sa z postele nadšené zamrmlanie a muž sa pretočil na bok, tvárou k nemu.

Severus si opäť naplno uvedomil nielen jeho nahotu, ale i váhu podnosu, ktorý zvieral v rukách ako záchrannú kotvu. Pohol sa, hypnotizovaný pohľadom tých nádherných očí, ktoré prekrývali pramene tmavých vlasov, než si ich nedbalým pohybom ruky neodhrnul z rozospatej tváre.

„Myslel som, že by sa hodilo niečo pod zub po takej noci a...“ zarazil sa. Priživé spomienky ho prevalcovali a nechali na pár sekúnd bez dychu. Tiež zauvažoval, že hrianky budú asi primálo.

Regulus sa posadil a načiahol sa za podnosom. „To je od teba veľmi milé. Vieš, že mám hlad ako vlk?“ Umiestnil drevený podnos medzi nich doprostred postele a pousmial sa, keď si Severus sadol. Naklonil sa k nemu ponad podnos a ukradol si krátky bozk s mrmlaním – želám ti krásne ráno.

„Si krásny keď sa červenáš,“ povedal celkom zblízka dívajúc sa mu do tváre a krátky božtek skončil i na špičke Severusovho nosa. „Mimochodom, si v poriadku?“

„V poriadku?“ zopakoval Severus ako vo sne nechápavo.

Regulus prikývol. „Tvoj anus Severus. Si v poriadku? Nebolí ťa nič? V noci som ti dal zabrať.“ Regulus si pridal do kávy kocku cukru a zároveň bol svedkom, ako jeho milenec očervenel ešte viac. V tej chvíli mal chuť privinúť si ho a vybozkávať mu celú tú hanblivú tvár, aby z nej tie rozpaky zotrel vlastnými perami.

Bol nádherný. Možno nie tým tradičným spôsobom, ale preňho... bol Severus jedinečný. Nielen fyzicky, ale i duševne. Povahovo. Severus bol preňho ako čerešničkou na torte jeho života a bývalých milencov, ktorí v porovnaní s ním nestáli vôbec za nič.

„Som v poriadku,“ prikývol a načiahol sa po svojej šálke kávy.

„A si v rozpakoch,“ dodal Regulus prezieravo, ale vážnym hlasom. „Prosím, nebuď. Možno to nebolo práve vhodné po takej krásnej noci, ale nechcem, aby si mi niečo predstieral. Rád by som, aby si sa cítil tak krásne a výnimočne ako sa s tebou cítim ja, Severus.“

Bolo evidentné, že tento malý prejav muža naproti nemu doslova ohúril. Mal síce šálku s kávou pri ústach, ale vďaka tomu sa zabudol napiť. Jeho oči sa o poznanie zväčšili – zjavne úžasom, hádal Regulus.

Regulus naklonil hlavu na stranu a zadíval sa mu uprene do očí: „Nikdy som nemal pozornejšieho a úchvatnejšieho milenca. Chcem, aby si to vedel. Pre mňa si výnimočný, ale nemám ťa rád len preto.“

Severus odložil šálku naspäť. Mal pocit, že má tak drevené prsty, že každú chvíľu odlomí to krehké uško.

„Máš ma rád?“ Presne na tom mu ostalo prišpendlené jeho vnímanie, hoci to nebolo to jediné. Nikdy z úst nikoho nepočul pochvalu na svoje milenecké umenie, takže uveriť mu...?

„Mám!“ vyhlásil bez pochybností. „Stojím o teba, lenže to už tiež vieš, Severus.“

Severusovi to došlo. Nežartoval. Vážne ho mal rád?

„Čo však chceš ty? Nikdy si mi to nepovedal. Čo chceš ty, Severus? Po čom túžiš? Lebo ja v tom mám prekvapivo krištáľovo jasno.“

Severusov úžas sa ešte znásobil a to si myslel, že to už nebude možné. Nikdy nikto sa nespýtal, po čom túži a čo chce. Regulus bol za tie roky... jediný a vlastne prvý. Zdalo sa, že ho chápe. Chcel s ním tráviť čas a napriek tomu mu nechával voľnosť a osobný priestor, akoby vedel, že si musí zvyknúť, že to stále potrebuje.

Nerobil mu scénky, keď sa oneskoril na ich stretnutie, lebo sa prizabudol pri varení elixírov. Nevyhadzoval mu na oči, ani keď si zabudol umyť vlasy, či oholiť sa. Keď sa zabúdal pravidelne stravovať až mu začali trčať rebrá.

Neprekážalo mu, že jeho byt skôr pôsobil ako sparťanská ubytovňa. Nechcel na ňom nič meniť. Avšak po čase sa tu objavila jeho obľúbená deka, či práve rozčítaná kniha, keď si ostal čítať, kým Severus varil. Alebo sveter, ktorý neskôr potajomky Severus nosieval, keď bol Regulus preč, len aby si pripomenul jeho vôňu.

V kuchyni sa objavilo pár drobností. Panvička, hrniec, jeho šálka, z ktorej rád popíjal kávu, či čaj, pribudli nejaké bylinky. Chladnička nezývala prázdnotou ako inokedy. Regulus sa vždy postaral, aby mal čo pod zub, ak si nemal čas pripraviť niečo sám.

Bol taký pozorný, vnímavý a taký nádherný. Už dávno mu došlo, že ho nemôže nechať ísť. Že ho nechce stratiť a musí sa konečne začať snažiť aj on. Minulosť pochová. Trpkosť pri vyslovení jeho priezviska viac nebude hrať žiadnu úlohu.  

Ak v tom mal Regulus krištáľovo jasno, on v tom mal ešte jasnejšie. Pohľadom zavadil o kvet, ktorý mu Regulus vypestoval, špeciálne a iba preňho a nazval ju Burgundy dream, pre červeno-fialovú farbu jej zamatových kvetov. Povedal, že preňho chcel niečo extra, lebo on sám je preňho niečo extra.

Prečo teda ešte váhal?!

„Teba,“ povedal zachrípnutým hlasom, ale aj to len preto, lebo mal vlastnými citmi stiahnuté hrdlo. „Chcem teba, Regulus. Vždy som chcel a nič sa na tom nezmenilo.“

Bolo by možné, aby si muž skutočne uľahčene vydýchol? Vari po celú tú chvíľu nervózne tŕpol čakajúc na jeho odpoveď?

Šťastný úsmev, ktorý mu v nasledujúcej chvíli venoval ho temer oslepil. Roztopil v ňom všetky zvyšné pochybnosti a jeho srdce sa zachvelo.

„Skvelé, takže oficiálne sme pár,“ vyhlásil Regulus a znova sa k nemu naklonil ponad podnos, aby si ukradol bozk.

„Sme pár,“ zopakoval Severus očarený jeho radosťou odzrkadľujúcou sa mu v očiach. Bol zvedavý, či aj Regulus vidí to potešenie v jeho tmavých očiach rovnako intenzívne.

Dúfal, že áno. Merlin, vážne sa zaľúbil. Zaľúbil sa doňho až po uši! Budúcnosť už odrazu nevyzerala tak fádne a nudne ani v jeho predstavách.

Nie, ak bude Regulus s ním.
 
ooo xxx ooo

Harry sa konečne definitívne presťahoval. Všetky veci, ktoré vlastnil boli v dome v Godrickovej úžľabine. Uložené na svojom mieste.

Sedel v kresle s výhľadom do záhrady, ktorá po Nevillovom odbornom zásahu vyzerala vážne ako záhrada a užíval si ten všadeprítomný pokoj a pohodu.

„Jedno ďatelinové sa práve nesie!“ ozvalo sa mu spoza chrbta a vzduchom k nemu plavne priplávalo pivko. „Máš pohodlie?“ staral sa muž, keď mu dlahou znehybnenú pravú nohu podložil vankúšom a zadíval sa do tváre okrášlenej čiernou páskou cez oko.

„Všetko pohodlie sveta, mám ten dojem,“ pousmial sa a vďačne sa naklonil, aby sa kdesi na pol ceste stretol s mužovými ústami.

Tľoskol jazykom s nie práve spokojným povzdychom, keď sa bozk neprehĺbil, ale nechcel sa sťažovať. Vedel, že Lucius naňho len berie ohľad. Sadol si do kresla pri ňom a odpil si zo svojho piva.

„Myslel si to vážne?“ opýtal sa po chvíli a jeho hlas znel trochu neisto.

„Čo presne?“

„Že ma tu chceš,“ dodal Lucius. „Mám sa sem presťahovať?“

Harry sa naňho zadíval zdravým ľavým okom a prikývol. „Mal som pocit, že sa ti tu páči. Tiež si spomínal, že Manor hodláš prenechať Dracovi, Nevillovi a svojmu vnukovi. Viem, že máš ešte ten domec, ale... rozmýšľal som, či toto nebude lepšie riešenie.“

Lucius sa naňho uprene zadíval. „Som s tebou rád. Nič nepredstieram, ani na teba nehrám, ale to sme si už povedali.“

„Hej, viem, že po mne túžiš,“ priznal Harry. Lucius mal pravdu, v tom mali medzi sebou jasno.

„Áno, túžim. Ale tá túžba nie je iba pudová záležitosť.“

Harry sa naňho skúvamo zadíval a opäť mu raz napadlo, ako veľmi mu tá sprostá páska cez oko prekáža. Luciusova tvár bola vážna. Otvorená. A on nepochyboval. Už nie. Vedel, čo k nemu v skutočnosti cíti. Vedel to, lebo mu to slizolinčan denno-denne dokazoval. Ale bolo to pekné počuť.

Tak ako predvčerom v noci, keď sa spolu milovali. Pred tou jeho nehodou, keď ho zasiahla mantichora, lebo chcel kryť zadok Blaisovi. A potom mu čosi zišlo na um.

„Viem, že ma máš rád.“

„Mať ťa rád je tak príšerne slabé slovo, Harry, v porovnaní s tým, čo ozaj cítim,“ prerušil ho, len aby dal veci na pravú mieru.

„Čo mi pripomína, že som ti stále nedal odpoveď,“ poznamenal tmavovlasý čarodejník a sledoval ako sa muž po jeho ľavici zarazil a zneistel. Pomrvil sa na mieste a iba si odpil z piva, keď takmer nezrozumiteľne zamrmlal – to nič, nežiadal som odpoveď hneď.

Harry sa pobavene pousmial. „Ale žiadal,“ zaoponoval. „Vidím – aj keď momentálne s obmedzením -  aký si odvtedy nepokojný a netrpezlivý, nedočkavý. Nepotreboval som čas na to, aby som sa rozmyslel. Mal som toho veľa v práci a ty si otváral kaviareň a pomáhal si Dracovi so zariaďovaním ich svadby...“ vysvetlil. Podoprel si bradu päsťou a pousmial sa. „Miluješ ma.“

„Pravdaže ťa milujem,“ potvrdil jeho slová Lucius bez váhania.

„A ja milujem teba. Spoločná dovolenka? Prečo nie. Pôjdem veľmi rád.“

„Naozaj? A pozrel si si aj tie prospekty?“ opýtal sa Lucius bez dychu a ozaj šťastný, že Harry o tom nápade vôbec premýšľal.

Harry prikývol. „Všetky, ktoré si vybral.“

„A?“

„Celkom sa mi pozdáva Fiji. Rád by som vyskúšal niektoré muklovské vodné športy.“

„A?“ naliehal jemne Lucius.

„A nebude mi prekážať, ak to uhradíš. Vážne.“

„Určite?“ nástojil plavovlasý muž na dodatočnom utvrdení, ale bolo vidno, že ho začína premáhať nadšenie.

„Určite. Ale nehodlám sa nechať vydržiavať, Lucius,“ poznamenal Harry nekompromisne. „Už sme o tom hovorili. V tomto ti ustúpim, ale ak nám to má klapať, musíš mi nechať priestor aj v tomto, dobre?“

Lucius prikývol. „Vynasnažím sa. Si prvý človek v mojom živote, ktorý sa nenechá len tak rozmaznávať.“

Harry sa uškrnul. „Som rád, keď ma rozmaznávaš. A to je v mojom živote tiež nové. Nič však netreba preháňať.“ Podal mu ruku a Lucius ho pobozkal na prsty. „Pôjdem si zdriemnuť. Po tom elixíre od bolesti sa musím premáhať, aby som nezaspal.“ Na dôkaz vlastnej únavy si ohromne zívol. Poloprázdnu plechovku s pivom poslal letkom na stôl a zhíkol, keď si ho Lucius dvihol z kresla a vzal ho do náručia so sebavedomým úsmevom.

„Chcel som začať so sťahovaním dnes, ale myslím, že vidina teba v posteli a mňa po tvojom boku znie lepšie ako sťahovanie. Asi to nechám na domácich škriatkov.“

„Mhm, ten nápad rozhodne oceňujem. Ak sa budeš chovať slušne,“ podotkol Harry pobavene a položil si hlavu na jeho plece. Lucius tak krásne voňal. Privrel oči, unášaný tou mocnou náručou do spálne na poschodí.

„Nič nesľubujem,“ zamrmlal. „Vieš, že slizolinčanovi sa nedá veriť.“

Harry si povzdychol a objal ho okolo krku. „Slizolinčanovi možno nie, tebe áno, láska...“

Lucius sa pozastavil v kroku. Vtisol mu vrúcny bozk na vrch hlavy a zamieril do spálne, kde ho zložil do perín, vyzul a zakryl ho. Ľahol si k nemu, hoci nebol vôbec unavený a hoci Harry už driemal. Podložil mu zranenú nohu vankúšom a vkĺzol pod ľahkú prikrývku k nemu.

 Bol rád, že Harry súhlasil s dovolenkou. Mal v pláne požiadať ho tam o ruku. Nič prehnané, len trocha romantiky na pláži, pri západe slnka. Len oni dvaja. Prsteň už mal. Vedel, že Harry obľubuje jednoduchosť. Takže nič extra. Dúfal, že sa mu trafí do vkusu a ešte viac dúfal, že bude so žiadosťou súhlasiť, hoci si v tomto smere pripadal príliš trúfalo. Odvaha mu však nechýbala.

Urobil by preňho čokoľvek a na ničom inom nezáležalo. Ani na veku a ich rozdieloch. Rozumeli si, to bolo hlavné. A milovali sa.

„Milujem ťa, Harry Potter,“ zašepkal mu do ucha a so zadosťučinením sledoval ako sa jeho milenec v spánku pousmial a pritúlil sa k nemu ešte viac.
 
Koniec  
jezibabaxx1.gif
06.05.2018 17:49:25
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one