kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Môj príbeh - jednorázovka

mojpribeh.jpg
Pairing: Matúš/Daniel/Kristián

Varovanie: slash, sex, vulgarizmy

Upozornenie: tragédia/romanca 
A/N: Môj náhly popud, dúfam, že ho oceníte i napriek tomu, že nie je práve veselý. Bavte sa! Tess
 
ooo xxx ooo 


Môj príbeh


Za oknami môjho malého dvojizbového bytu snežilo. Sedel som v kuchyni, na stole horela štvorhranná tmavohnedá svieca a ako sa vosk postupne topil, do vzduchu sa uvoľňovala jej škoricová vôňa.

Vonku snežilo. Ulice boli zahalené tmou, chodníky a kúsky ciest osvetľovali matné svetlá pouličných lámp. Vládol tam zdanlivý pokoj a ticho. Ako v mojich myšlienkach, ako vo mne...

Bolo to zdanlivé.

Pred piatimi rokmi bolo ešte všetko inak. Žil som s matkou v dome na predmestí, užíval som si študentský život, nezáväzné vzťahy, prvé lásky, sklamania, vyhľadával príležitostný sex a neodmietol ho, keď sa naskytla možnosť.

Než som sa po prvý raz v živote nezamiloval. Do tej najnevhodnejšej osoby.

Matúš bol... áno, pomerne starší a na rozdiel odo mňa vyzretý muž s vlastnou existenciou. K matke bol nesmierne pozorný, ku mne zdvorilý a nesnažil sa mi silou-mocou zapáčiť, ako jej predošlý priateľ.

Problém bol v tom, že som to akosi vytušil. Dobre ukrytú pretvárku, odvrátenú tvár charizmatického detského pediatra.

A miesto toho, aby sa mi zhnusil, aby som ho obvinil a povedal matke, čo si myslím o jej novom frajerovi, že s ním nikdy nebude môcť byť šťastná, že nikdy nedosiahne, po čom túži...

Mlčal som.

Čo som vlastne chcel? Mal som necelých sedemnásť, bol som testosterónom zmietaný chalan, ktorý sám dobre nevedel, čo chce od života, nie to ešte od iného človeka. Sám som skrýval vlastné tajomstvo a bál som sa priznať, len aby na mňa nikto nemohol ukázať prstom a ohrnovať nado mnou nosom.

A ticho som po ňom túžil. Každým dňom viac a viac.
 
~*~*~

Letné mesiace prešli prirýchlo a my sme mali osláviť moje sedemnáste narodky. Ja, on a moja mama. Ako... rodina.

Každý iný pubertiak by s kamošmi povymetal bary a vrátil by sa domov s poriadnou opicou, alebo s diagnózou vhodnou na výplach žalúdka. Ja som ostal doma, lebo mama si to priala.

A napriek tomu... sa nedalo povedať, že som normálny. Nebol som. Nikdy. Prečo to nevidela?

Vždy som bol jej poslušný syn.

Keby len tušila...

Sotva sme stihli rozkrojiť tortu, keď v predsieni zadrnčal telefón. Musela preč. Dedovi sa priťažilo. A my sme ostali sami, hoci sa Matúš ponúkol, že pôjde s ňou. Odmietla. Nechcela mi skaziť večer.

Keby len tušila...

Pili sme v obývačke šampanské, zhovárali sa a smiali. Bolo mi s ním príjemne, veľmi príjemne. Prial som si, aby ma vzal za ruku ako brával ju, aby ma pobozkal... aby...

Ospravedlnil som sa a šiel si dať radšej kúpeľ, hoci som vedel, že by som potreboval schladiť. Sedel som vo vani ako zmok, rukami si objímal kolená a premýšľal o svojej malosti, nepotrebnosti, o tom, aký je život nefér.

Neviem ako dlho som tam zotrval, ale keď som liezol z vane, voda už bola studená. Umyl som sa a nad umývadlom som si povzdychol. Asi som predsa mal ísť radšej povymetať tie bary.

Kúpeľňu som opustil iba s ručníkom opásaným okolo bokov práve vo chvíli, keď sa Matúš pobral do spálne. Narazili sme na seba na chodbe. Parádne načasované, pričom som to vôbec neplánoval.

Videl som ako pri pohľade na mňa zatajil dych. Videl som, ako sa mu pod jemnou pokožkou krku roztancovala krčná tepna. Túžba v zelených očiach, skrytá za sklami hranatých okuliarov ma mohla pokojne spáliť na popol.

Iba sme sa na seba dívali. Netuším ako dlho. A potom sa moje nohy pohli. Až k nemu. Nepotreboval som si stať na špičky, boli sme skoro rovnako vysoký. Pobozkal som ho a ucítil ako zatajil dych. Opäť.

Ale neodtisol ma. Jeho ruky nerozhodne pristáli na mojom páse. Dotkli sa okraja uteráka i trochu vlhkej pokožky. Odtiahol som sa a čakal, čo urobí.

Odváži sa na krok do pekla? Alebo zbabelo cúvne?

Necúvol.

Vzal mi tvár do dlaní, chvíľu sa mi díval na pootvorené ústa, do očí, hladil mi líca a ja som vedel, že v jeho vnútri sa odohráva ukrutný boj. Tušil, čo to preňho bude znamenať. Možná bola iba jedna cesta.

Zlomil sa. Pobozkal ma. Vrátil mi ten bozk s odozvou, ktorá mi podlomila kolená. V duchu som jasal, kričal a hulákal od radosti, lebo som dosiahol svoje.

Konečne som ho mohol ochutnať. Konečne som sa ho mohol dotýkať, kde som len chcel. Vtlačil ma do izby a dostrkal rovno k posteli. Zvalil sa na ňu so mnou v náručí. Držal ma, objímal a láskal tak, ako som si to asi miliónkrát predstavoval.

Nebol môj prvý, to nie, ale bol jediný, koho som tak veľmi chcel. Neprekážalo mi, že je starší, ani to, že som si bol vedomý faktu, že s matkou spáva. Žiarlil som, to áno. Ale všetky pocity ostali skryté v mojom vnútri.

Dovolil som mu všetko. Úplne všetko. Maznali sme sa, milovali.

Stále som tomu nedokázal uveriť. Ani keď do mňa vstúpil, ani keď sa vo mne rozhýbal, s očami zavŕtanými do mojej tváre, s otázkou na perách, či som v poriadku. Usmial som sa, prikývol a prinútil ho rozhýbať sa vo mne.

Prvý raz som mal pocit, že som konečne objavil ten pravý dôvod svojej existencie. Nie, nebolo to sexom. Bolo to ním. Iba ním.

Ani potom sa neodtiahol. Ostal v posteli so mnou. Zadýchaný a uveličený rovnako ako ja. Objímal ma, láskal a posieval mi bozkami tvár, kým ja som cítil, ako sa zo mňa pomaly vylieva jeho semeno a lepí mi chĺpky na stehnách. Bolo mi to jedno. Bol to jasný dôkaz toho, že sa mi to všetko neprisnilo. Rovnako ako doznievajúce známky bolesti z jeho vniknutia do môjho tela.

Nespali sme celú noc. Iba sme sa držali a čakali na zakrádajúce sa a neodvratné svitanie, ktoré nás malo vrátiť do reality.

„Čo budeme robiť?“ ozval som sa. Iste, znel som ospalo.

Matúš si povzdychol. „Nie som si istý. S tvojou matkou však ostať nemôžem.“

Oprel som si bradu o jeho plece. „Prečo si vlastne s ňou?“

Uhol pohľadom. „Som... pediater. Myslíš, že by ma nechali naďalej pracovať na takom poste, keby vedeli, že som gej?“

Nemal som ani poňatia. Vlastne, dovtedy som sa nad niečím podobným ani nezamyslel.

„Potreboval som okolo seba vytvoriť aspoň zdanie normality.“

„Pokazil som to?“

Matúš na mňa pozrel s vážnou tvárou. Jeho krátke plavé vlasy zašušťali na mojom vankúši. „Neviem ako dlho by som to ešte vydržal. Premýšal som nad tým, že tvoju matku opustím. Nechcel som ti pokaziť narodeniny. Nechcel som, aby si...“ nedokončil.

„Nepokazil si ich,“ uistil som ho. „Nikdy som nezažil krajšie. Prisahám!“

Sotva ho to mohlo potešiť, stále bol vážny.

„Chceš... chceš opustiť i mňa?“ opýtal som, či skôr vytušil jeho zámer.

Nepovedal nič. Vlastne ani nemusel. „Takže predsa.“ Odvalil som sa z jeho náručia a stočil sa na kraji svojej postele do klbka.

Ihneď sa pohol za mnou. Objal ma, pritiahol si ma do náručia. „Nie, nie Dany, niečo... ja neviem, niečo vymyslíme. Sľubujem.“

Pretočil som sa mu v náručí a hľadal v jeho tvári, v očiach poistku toho uistenia. Dovolil som, aby ma pobozkal, aby ma ešte raz pomiloval.

A potom som mu dovolil, aby vykĺzol z mojej izby... i z maminho života.
 
~*~*~

Trápila sa. Nechápala ten náhly rozchod. A ja som stále mlčal. Priznať sa, že som zviedol jej priateľa, že som sa doňho zamiloval? Asi by som ju zahlušil, keby sa ho ešte jediný raz dotkla.

Nie. Na čo ju raniť? Už tak som si niesol svoj diel viny.

Neprestali sme sa stretávať. Neprestali sme sa milovať. Bolo však hrozné skrývať to pred všetkými a pred svetom. Stretávať sa v tajnosti. Nemôcť sa ani len držať za ruky, či letmo pobozkať. A predsa som sľub dodržal. Robil som všetko preto, len aby naše tajomstvo ostalo tajomstvom i naďalej.

No a potom matke niekto prezradil, že sa stále vídame. Vtedy sme boli akurát na chate. Prišla tam, aby sa na vlastné oči presvedčila, že sa ten dobrák určite pomiatol na rozume.

Lenže nestalo sa. Prichytila nás v tom najlepšom a vyrobila scénu. Nikdy som ju tak zúriť nevidel. Nadávala mu a vyhrážala sa, že ho zažaluje. Potom sadla do auta a vyštartovala preč.

„Musím za ňou. Musím jej to vysvetliť!“ povedal a ja som sledoval ako sa Matúš náhlivo oblieka. Bol rovnako rozrušený.

Sedel som na kraji stoličky s tričkom pritlačeným k rane na čele, odkiaľ mi stekal pramienok krvi, keď ma zasiahol črep vázy, pred ktorou sa uhol Matúš.

„Mal by si počkať, kým vychladne a bude s ňou reč.“

„Nemôžem. Ak chce svoje vyhrážky splniť, musím... musím jej v tom nejako zabrániť. Aj za cenu, že sa vidíme naposledy.“

Vstal som. Nahý ako palec, s totálne vydeseným pohľadom. „Nie!“

Objal ma a pobozkal, akoby sa so mnou lúčil. Do očí sa mi tisli slzy a ja som myslel iba na to, že toto kurva nie je fér!

Keby som tušil, že je to posledný krát, čo ho vidím... keby som tušil, že je to vážne naposledy, čo ma objíme a pobozká, nepustil by som ho nikam!

Neprispôsobil jazdu zľadovatenej vozovke. Tak znela konečná správa. Bol na mieste mŕtvy.

A ja s ním...

Vedel som, že toto matke nikdy neodpustím. Len kvôli nej som prišiel o to najcennejšie, čo som mal.
 
ooo xxx ooo

Ak som si vtedy myslel, že môj život skončil vedno s tým jeho, mýlil som sa. Pokračoval ďalej, akoby sa nič nestalo.

 Osamostatnil som sa, prihlásil na výšku ako sme to neraz preberali s Matúšom a našiel som si popri tom i prácu. Z niečoho som predsa žiť musel.

O necelé dva roky neskôr som stretol Kristiána. Bol približne v mojom veku, robil šéfkuchára v špičkovom hoteli a stretli sme sa v bare, kam som čas od času zašiel na pivko.

Nadbiehal mi a ja som ho zakaždým odpálkoval. Na nový vzťah som proste nebol pripravený, okrem toho, pripomínal mi Matúša. Nie stavbou tela, ani farbou vlasov, ale... nežnými očami a milým úsmevom.

Trhalo mi to srdce.

A predsa si ho svojou neodbytnou vytrvalosťou dokázal získať.
 
ooo xxx ooo

„Dúfam, že na mňa nečakáš dlho, láska,“ usmial sa odo dvier a šťukol vypínačom. Kuchynské svetlo zalialo miestnosť a ja som vstal zo stoličky.

„Nie,“ povedal som a podišiel k nemu. Pobozkal ma a ja som sa naňho pousmial. Smutne. Ako vždy v tento deň.

„Pôjdeme?“

Prikývol som, obul sa a vrátil sa do kuchyne sfúknuť sviecu. Matúš miloval vôňu škorice. Vzal som ju do ruky a chvíľočku počkal, než zatuhne vosk. Nasúkal som sa do zimnej bundy a opustili sme byt, aby sme mohli navštíviť cintorín, kde odpočíval už štyri roky.

Nikdy som naňho nezabudol. Nikdy som ho neprestal milovať. Ale našiel som v sebe dosť sily na to, aby som v srdci vytvoril dosť miesta pre Kristiána.

Dokázal to, čo sa nepodarilo nikomu inému. Vrátil mi na tvár úsmev a dal mi dôvod žiť ďalej.

A ja som mu bol za to vďačný.

Keď sme bok po boku stáli nad Matúšovým hrobom, mlčky a držiac sa za ruky, obrátil som k nemu tvár a zadíval som sa mu do očí. Jasných ako hviezdy na nebi.

„Milujem ťa.“

Videl som ako sa mu rozšírili zorničky. Vedel som, ako dlho na tie slová čakal. A bol som svedkom toho nežného úsmevu, ktorý mi na oplátku venoval.

Oprel som si hlavu o jeho plece, len čo znova zapálil tú škoricovú sviecu, trčiacu z kôpky rukou uťapkaného snehu ako provizórneho kahanca.

Pomalým krokom sme sa vracali späť k autu.

„Znova volala tvoja matka,“ povedal mi, určite čakajúc môj nový výbuch hnevu.

„A ty chceš, aby som ju vzal na milosť,“ odtušil som.

„Aspoň by si sa s ňou mohol pozhovárať. Alebo nad tým aspoň popremýšľať.“

„Dobre. To jediné ti sľúbiť môžem.“

Sadli sme do auta a vracali sa domov. Z rádia znela akási hudba, ktorú som sotva vnímal. Matka mi chýbala. Napriek všetkému. Dlho sme mali iba jeden druhého. Vďaka nej som stretol Matúša a vďaka nej som ho i stratil.

Asi bol čas odpustiť. Asi bol čas nechať spomienku na milovaného muža ísť.

Zranili sme ju a život nám to tvrdo oplatil. Trpeli sme obaja. Hádam si konečne zaslúžime pokoj. Hádam... už bude všetko iba dobré. Ale to sa nedozviem, ak...

... ak jej nedám šancu.

Držte mi palce, aby to dobre dopadlo, lebo môj príbeh sa stále píše, i keď ja sa s vami musím rozlúčiť.
prehadzov1.png
17.12.2015 19:48:05
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one