kalendar.JPG
Furt čosi nové!
micko2.jpg
Záhady jedného aurora - píšeme

Hlas srdca - HP/DM

Tajomstvo prsteňa - HP/SS





 
sp.png
Vďaka za hlasovanie!

Ako na Nový rok...

Pairing: Draco/Harry
Varovanie: slash
Venovanie: všetkým! Prajem Šťastný Nový rok 2014!

Upozornenie: Akákoľvek podobnosť s príbehom Cass (Neobyčejný Silvestr SS) je čiste náhodná. Príbeh som čítala po dopísaní tohto a ozaj som zvažovala, či to sem pridať, alebo nie. Ale napokon, keď som ho už mala hotový, bola by škoda ho nepridať. Užite si, poriadne Drarry sme dlho nemali. Drrabbles vynímajúc! :)
drarry1shot.jpg
Ako na Nový rok...

Otvoril oči. Nevedel, čo bol ten prvý podnet, ktorý mu ich rozlepil, ale priveľmi dobre si uvedomoval, že v posteli nie je sám.
Pootočil hlavu a strhol sa. Telo, ktoré sa naňho lepilo a ruka, ktorú mal prehodenú cez hruď patrila tomu jedinému, ktorý ho iritoval už len svojou existenciou.

Tým, že sa tak prudko odtiahol ho prebudil a vôbec to neľutoval. Rýchlo sa sťahoval na kraj postele, pod skúmavým a trochu zmäteným smaragdovým pohľadom rozospatého muža. Prikrývku si vytiahol až k brade.

„Ako si sa dostal do mojej postele?“

Harry ležal na bruchu. Zívol si a pretočil sa na bok, akoby sa nič nedialo a akoby fakt, že sa nachádza v cudzej, alebo skôr v Malfoyovej posteli, bol celkom normálny.

Navyše, tým, že si plavovlasý muž privlastnil väčšiu časť prikrývky, ostal ležať na druhej polovici postele takmer nahý. Dracovi sa naskytol nechránený pohľad na vypracované lýtka a mocné stehná pokryté jemnými tmavými chĺpkami.

V ústach mu vyschlo a naprázdno preglgol.

Potter mal dokonale oblý a pevný zadok.

V mysli sa mu odrazu vybavil istý obraz podfarbený zmesov nesúrodých vzrušených stonov, ktorý ho nemohol nechať pokojným. Spomienka bola príliš erotická a príliš... reálna! Skutočne sa stalo to, čo si tak veľmi, veľmi hmlisto pamätá?

„Dobré ráno,“ usmial sa naňho Potter a posadil sa. Potom vstal a celkom bez hanby sa pred ním pruducíroval, keď si začal zbierať zo zeme oblečenie. Alebo skôr len spodky a košeľu, na ktoré predtým použil čistiace kúzlo.

„Máš nový odporný zlozvyk ignorovať otázky?“ opýtal sa Draco chrapľavým hlasom, za ktorý by sa bol najradšej preklial.

Harry si povzdychol. „Nie. Ale som hladný ako vlk. Po tom výkone, ktorý sme v noci podali sa mi nemôžeš čudovať.“

Draco vyvalil oči. Uvedomil si, že sa začína červenať, pretože zradná horúčosť mu stúpala od krku do líc.

Mlčky sledoval tmavovlasého čarodejníka, ktorý si celkom prirodzene kľakol pred jeho krb v jeho spálni, aby sa spojil s Rokfortskou kuchyňou a vypýtal si niečo pod zub. Tam sa samozrejme mohli všetci pretrhnúť, len aby mu vyhoveli a tak o chvíľu postavil na posteľ vrchovato naložený podnos. A ponúkol ho.

„K tej tvojej otázke,“ spustil Harry, natierajúc si hrianku maslom a džemom, „ty si na nič nespomínaš?“

Podal hrianku Dracovi, ktorý naňho stále zízal celkom vymletý. „Kiež by!“ odvrkol a vzal si podávaný krajec. Popri tom sledoval, ako mu Potter plní šálku kávou, pridáva do nej kvapku smotany a sladí ju dvoma kockami hnedého cukru, presne ako to mal rád.

„Znásilnil si ma?“ Tá otázka bola celkom na mieste. Nedokázal si totiž predstaviť inú okolnosť, vďaka ktorej by bol s tým monštrom zdieľal jednu posteľ a... to ostatné.

Harry zagúľal očami. „Len som ti splnil želanie.“

Draco neveriaco vytreštil oči s prihlasným: „Prosím?!“

Harry mykol plecami. „Zatiahol si ma v sieni do kúta a neustále si opakoval, ako po mne túžiš a ako ma chceš. A bolo to vzájomné, to ťa môžem ubezpečiť.“

Draca delil len malý krôčik od mdlôb. Striedavo bledol a červenal sa ako vyskratovaný semafór. Chýbalo len to, aby zozelenal.

Harry sa nad ním zľutoval. „Spomínaš, ako sme sa stretli pred Veľkou sieňou a ty si mi povedal, že vyzerám ako pajác len preto, lebo mám nakrivo viazanku?“

Draco prikývol. Na toto si celkom jasne spomínal.

„A potom si švihol prútikom, len aby si mi dokázal, že len ty ju vieš uviazať bezchybne a ja som babrák.“

Aj teraz prikývol. Toto totiž znelo vierohodne. Nikto v Rokforte nevedel viazať kravaty tak dobre ako on.

Harry si natrel vlastnú hrianku a zapíjal ju mätovým čajom. „Celý večer si ma ignoroval, až kým sa väčšina z kolegov nepobrala na parket. A ty si povedal, že tancujú ťarbavo a neohrabane.“

Hej, to bol fakt. Ladnosť pohybov nehovorila väčšine z nich nič. A už najmenej Hagridovi.

„Tak som sa ťa opýtal, či to vieš lepšie,“ pokračoval Harry vo svojom výklade.

„A ja som ti odvrkol, že o tom nemôžeš pochybovať. Ak si dobre spomínam, vyzval si ma, nech ti to predvediem.“

„Presne,“ dodal Harry s úsmevom a prstom mu z brady zotrel kvapku jahodového džemu. Draco sa nechtiac zachvel, ale musel uznať, že i keď si uvedomoval nezvyčajnosť situácie, nebolo mu to nepríjemné. Práve naopak.

„Lenže nikto iný pri stole voľný nebol a tých pár študentov, ktorí tu ostali cez sviatky z teba majú väčšiu hrôzu ako zo Snapa za jeho zlatých čias,“ podotkol Harry a zelené oči zaiskrili pobavením.

„A tak som na parket vytiahol teba. Kypel som hnevom,“ doplnil ho, pretože niektoré spomienky boli krištáľovo jasné. Avšak tie ostatné sa kúpali v hmlistom opare, ktorý mu zahalil mozog.

„Postúpal som ti špičky topánok. Neraz,“ priznal Harry a Draco inštinktívne vrhol pohľad cez miestnosť, kde sa jeho obuv váľala na podlahe. I teraz ju pri tej spomienke poľutoval. I svoje nohy.

„Pravda. Si ťarbavý ako medveď, ale i tak som mal dojem, že to robíš naschvál.“

„Och, to teda nie. Okrem toho, podľa mňa nám to išlo celkom dobre.“

„Preceňuješ svoje schopnosti, Potter,“ schladil ho nielen slovami a potom si Draco odfrkol, ale zbytočne to viac nekomentoval. Odrazu sa zamračil. „Nebol na vine náhodou ten punč?“

Harry uhol pohľadom. „Neviem, na čo narážaš.“

„Takže bol! Čo si tam pridal? Priznaj sa radšej dobrovoľne, Potter!“

Harry naňho pozrel a ústa sa mu vykrivili do šibalského úsmevu. „Inak mi dáš na zadok, ako dnes v noci? Musím priznať, že sa mi to náramne páčilo, pán Malfoy,“ zavrčal zmyselne a oblízol si pery jazykom.

Dracovi takmer zabehlo. „To som neurobil!“ Myšlienka na punč sa v mihu sekundy vyparila a Harry si vydýchol. Aspoň nemusel prezradiť Hagrida, ktorý tam v pozdvihnutej nálade pridal čosi zo svojich zásob, ktoré nosil v malej ploskačke pod huňou.

A Harry sa úľavne rozosmial. „Ale mohol si, keby si chcel.“

Šedé oči sa podozrievavo zúžili. Načiahol sa po šálke s kávou, aby si odpil. „Si nenapraviteľný, Potter.“

„Priznávam. A za všetko môžeš jedine ty.“

„Samozrejme, zo všetkého teraz budeš obviňovať mňa, i napriek faktu, že si z tej noci takmer nič nepamätám?“ naozaj vyzeral pobúrene.
Harry prikývol. „Mohol by som. A rád by som. Konečne som sa cítil... šťastne. Takže hej, si vinný.“

Draco prehltol sústo a znehybnel. Tak toto bolo to, čo cítil klíčiť vo svojom vnútri zakaždým, keď sa im stretli pohľady? Keď sa navzájom hádali, doberali a provokovali? Pocit nehynúceho šťastia, pretože je doňho roky zaľúbený? A odrazu si uvedomil, že mu vďaka uplynulému večeru svitla viac ako len malá nádej. A on vinným chcel byť.

„A stále sa tak cítim,“ dodal Harry. „Tu a teraz. Mám pocit, že som sem smeroval celý svoj život.“

Dracovi sa zaleskli šedé oči. „Chápem, takže si smeroval do mojej postele.“ Cítil, ako ho začína rozpaľovať a krv v žilách mu klokoce vzrušením. Znova po ňom zatúžil. A teraz v sebe nemal žiadny alkohol. Jeho zmysly neboli omámené. Boli vyostrené, roztúžené a dychtivé.

Harry sa rozosmial, naklonil sa ponad ponos a vlepil mu na lepkavé ústa bozk. „Aj.“

„Si ten najchlípnejší chrabromilčan, akého poznám. Opil si ma, aby si ma nehanebne zviedol. To sa podobá skôr slizolinským praktikám a nič z toho, čo si vykonal neslúži k tvojej cti!“

„Áno, to je fakt. Ale som bláznivo zmilovaný, takže to ber ako poľahčujúcu okolnosť. A bol som i totálne bezradný, pretože som nevedel, čo robiť. A všetky tie tvoje kradmé pohľady, pichľavé, dvojzmyselné reči, náhodné dotyky... Šalel som z nich! A šalel som z teba!“

„Naozaj?“ nič viac zo seba dostať nedokázal od číreho údivu.

„Naozaj. Harry Potter roky túžil po mužovi, ktorému bol skôr tŕňom v päte, však?“ opýtal sa, strapatá hlava naklonená na stranu.

Podnos, ktorý ich od seba delil nechal Draco zmiznúť. Pritiahol si ho k sebe a pobozkal ho tak, až sa Harrymu zatočila hlava. A stiahol ho na seba.

„Myslím, že potrebujem obnoviť niektoré zo spomienok. Môžem rátať s vašou kolegiálnou pomocou, profesor Potter?“ opýtal sa zastretým hlasom, keď Harrymu nežne okusoval hrdlo.

„Vaše želanie mi je rozkazom!“ vyhlásil slávnostne a v momente zo seba stiahol košeľu i spodky.
 
... tak po celý rok (resp. o rok neskôr)

Stretli sa pri vstupe do Veľkej siene. Všetci už boli samozrejme dnu, len oni meškali. Ako zvyčajne.

„Máš nakrivo viazanku,“ upozornil ho profesor Elixírov a mávnutím prútika to napravil. Harry sa pobavene usmial a poďakoval.

„A ty máš rozopnutý zips. Naprav to, kým si to niekto nevšimne, dobre? A aj mňa by to zbytočne pokúšalo.“

Draco očervenel a zaklial. Napriek tomu bol tomu malému zdržaniu v odľahlej časti žalárov rád.

Vošli dnu, bok po boku. Nevšímajúc si zvedavé pohľady, ktoré ich od istého času upodozrievali z všetkého možného. Z nového sporu, z tichého prímeria, z totálnej ignorácie...

„Myslím, že tá stará vrana niečo tuší,“ zamrmlal cestou k prestretému stolu Draco.

„Nemá ako, nikdy sme im nedali žiadnu zámienku.“

„Hanbíš sa za mňa?“ opýtal sa odrazu Draco a Harryho to tak vykoľajilo, že ostal stáť uprostred siene s otvorenou pusou.

„Ako ti to napadlo?“ sykol rozladene, keď po nich všetci prítomní znova vrhli skúmavé pohľady. Ale jeho kolega len mykol plecom a viac k tomu nepovedal.

Sedeli vedľa seba a jedli. Teda, aspoň Draco jedol a Harry sa prplal v jedle a rukou šmátral pod stolom, hladkajúc milencovo stehno. Až do času, kým ho ten nekopol do píšťali. A dosť bolestivo.

Ani naňho nepozrel.

Dojedli, chvíľu sa rozprávali s kolegami – ale nie spolu – a potom Draco vstal a pozval riaditeľku do tanca. A potom si zatancoval s madam Pomfreyovou, madam Hoochovou a profesorkou Sproutovou. Dokonca si zatancoval i s Flitwickom.

Harry penil. Ale nebol by to on, keby nepohol mozgom.

Keď si Draco konečne prišiel sadnúť po tom tanečnom maratóne a napil sa, aby si zvlažil hrdlo, nechtiac sa oblial a takmer si vyrazil o pohár zuby, keď ho Hagrid plesol po chrbte, aby mu zablahoželal.

„Smiem sa opýtať k čomu?“

„K zasnúbeniu,“ dostalo sa mu rozšafnej odpovede.

A to viedlo k jeho celkom neslušnému: „Ha?“

Harry sa dobre bavil, pretože ten pohľad na zmäteného Draca mu stál za to. A zároveň sa nevedel dočkať tej chvíle, kedy si plavovlasý muž bude konečne uzurpovať právo na jeho spoločnosť. Bol si istý, že sa to skôr, či neskôr stane. Musí len počkať.

Stalo sa tak vo chvíli, keď Dracovi zablahoželala i riaditeľka a popriala im veľa šťastia.

„Smiem prosiť?“ opýtal sa mrazivým tónom hlasu, ktorý však na ostrieľaného chrabromilčana nemal žiaden účinok.

Harry zaujal patričnú pózu, mierne sa uklonil a mile-rád mu padol do náručia. Napokon, po inom celý večer ani netúžil.

„O čom to všetci tárajú?! Čo si to zas vyviedol?“

Harry sa tváril neutrálne a ani sám nevedel, ako sa mu to podarilo dosiahnuť. Draco zaškrípal zubami. „Pekné, to sa musí nechať, Potter, ale mňa tým nevinným výrazom neoblafneš. Pridobre ťa poznám, na to nezabúdaj!“

„Ani som to nemal v úmysle, láska,“ odpovedal a usmial sa na pár, ktorému sa vyhli v poslednom okamihu.

„Tichšie! Niekto ťa môže začuť!“ zahriakol ho rozladene Draco a rozhliadol sa po miestnosti, či ho niekto ozaj nezačul.

„Lenže ja nemám čo skrývať. Ty vari hej?“

A Draco pochopil. Mal dojem, že mu celý čas stál niekto na vedení. Tak o toto tu šlo! A za všetko si mohol vlastne sám!

„Nemyslel som to tak, ako som to povedal,“ zahovoril nespokojne.

„Nemal som ten dojem, srdiečko.“

Draco sa pri tom nežnom oslovení zachvel. Pozrel mu do očí, ktoré sa naňho dívali tak oddane, tak nežne a láskavo, až mal dojem, že sa mu roztápa v náručí.

A odrazu, akoby ho niekto začaroval, naklonil sa k nemu a pobozkal ho. A vôbec nie cudne.

Bol to bozk, ktorý bral dych a kradol srdce.

Keď sa od seba po dlhej chvíli odlepili, obaja prerývane dýchali a mali v tvári ten výraz, ktorý napovedal, že ani celé veky nebudú stačiť k tomu, aby sa jeden druhému zunovali.

A keď vo Veľkej sieni vypukol nadšený aplauz, Dracovi napadlo, že je celkom stratený. Ale na druhej strane, konečne mal niekoho, kto si ho vždy nájde.

Koniec
 
draccik.png
26.01.2014 20:25:48
Tesska
novinky.jpg
diskurka.jpg
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one